Toto je úryvok z knižky Jeffa Fostera Falling In Love With Where You Are:
Priateľu, od samého začiatku si nikdy nebol “pokazený”… Nebol si narodený do “hriechu”. Nebol si určený na smetisko.
V tvojom živote nikdy nič podstatné nechýbalo. Ty si si len myslel, že chýba. Iní sa snažili presvedčiť ťa, že nie si vyhovujúci, pretože oni sami sa cítili nevyhovujúco. V svojej nevinnosti a bez zjavného protidôkazu si im uveril. Takže si strávil všetky tie roky snahou “napraviť” či “očistiť” sa… a stať sa dokonalým. Hľadal si moc, blahobyt, slávu a dokonca spirituálne osvietenie, aby si dokázal, že si ako jedinec hodnotný. Hral si hru Robím-zo-seba-lepšie-Ja a večne si sa cítil menejcenný či nadradený a vyčerpával si sa snahami dosiahnuť nedosiahnuteľné, žiť podľa predstavy, na ktorú si vlastne ani plne neveril, a túžil si po hlbokom oddychu od seba samého…
Ale vieš, bol si odjakživa dokonalý, od samého počiatku. Dokonalý v svojej absolútnej nedokonalosti.
Tvoje nedokonalosti, tvoje zvláštnosti, tvoje zdanlivé chyby, tvoja podivnosť, tvoje jedinečné a nenahraditeľné príchute boli tým, čo ťa robilo tak láskyhodným, tak ľudským, tak skutočným, tak uchopiteľným. Aj v tej svojej úchvatnej nedokonalosti si bol vždy dokonalým vyjadrením života, milovaným dieťaťom Univerza, dokonalým umeleckým výtvorom, nepodobným hocičomu inému na svete a zasluhujúcim si život v jeho bohatej plnosti.
Celé to nikdy nebolo o “dokonalom ja”. Po celý čas to bolo o tom, byť dokonale tu a teraz, byť dokonale sebou samým v svojej plnej božskej podivnosti.
“Zabudni na svoju ponuku dokonalosti,” spieval Leonard Cohen. “Vo všetkom je nejaká puklina – takto sa tam dostáva svetlo.“
Eprakone - ezoterika a spiritualita 