Postreh dňa: o riešení problémov

V posledných dňoch sa so mnou diali nejaké zmeny, ktoré som cítila, ale nevedela by som ich pomenovať, ani keby od toho závisel môj život… Zasa to potrebovalo nejaký “spúšťač”, kúsok skladačky, pri ktorom by sa nedokonalý obraz zatriasol a chybné kúsky by pozapadávali na svoje miesto.

Mojím dnešným spúšťačom bol nasledovný citát (aj s obrázkom):

Kým veríš, že musíš riešiť problém, tak musíš riešiť problém.” — Robert Adams (As long as you believe you have got to solve a problem, then you you have to solve a problem.)

V okamihu, ako som ho čítala, ostalo v hlave podivne prázdno a potom sa to začalo skladať:

  1. pred časom som si zmenila prihlasovacie heslo na WordPresse (bolo treba, upozornili ma, že staré bolo kompromitované) tak, aby som sa cítila viac v pohode so sebou i svetom nezávisle od podmienok, v ktorých sa momentálne nachádzam
  2. v poslednom týždni som mala problém po probléme, ale všetky sa nejako, s pomocou prostredia, riešia bez zbytočných nervov
  3. keď sa niečo pokazí, nenerváčim, ale očakávam, ako sa situácia vyvinie a bude dať opraviť
  4. a nepovažujem to za neprístojné.

Aby ste rozumeli: tým, že som vyrastala úplne sama, bez iných ľudí naokolo po väčšinu dňa, naučila som sa púšťať len do vecí, ktoré utiahnem aj sama (alebo si na ne aspoň trúfam). Tým pádom som nikdy od nikoho nežiadala pomoc – pretože tam nebolo nikoho, koho by som o pomoc mohla požiadať. Tým pádom som sa nenaučila prijímať pomoc a…

prijať pomoc som považovala za osobné zlyhanie, za priznanie prehry.

Nedokázala som to zmeniť. Keď som žiadala o pomoc, lebo som si nevedela poradiť, cítila som sa potom previnilo, ako že tých druhých otravujem. Hoci mi vraveli, že neotravujem. Ale verte ľuďom, keď máte iné očakávanie!

Môj postoj bol dosť ťažko akceptovateľný aj pre prostredie. Ľudia sú sociálne tvory a je pre nich veľmi ubezpečujúce patriť niekam, kde ich to podrží a cení si to ich prínos. No a ja som neprijímala ich prínos, čo im asi prichodilo, ako že si ich prínos nevážim. Že sa považujem za niečo lepšie.

A ja som proste bola len taký samorast.

V poslednom týždni to bolo trochu iné. Čokoľvek sa dialo, neprichodila som si ako “ja proti zvyšku” alebo “ja proti niekomu”, ale skôr “my, a lezú mi na nervy všetci vrátane mňa” alebo “my, a sme úžasná banda”.

Ako som dnes prečítala ten citát, uvedomila som si, že hoci som včera nevedela spustiť počítač a celý deň mi ho technik dával do poriadku, išla som spať nie s nervozitou, ale s tým, že uvidíme, čo bude dnes. či sme to zvládli.

(Všimnite si to množné číslo.)

A keď som čítala citát, odrazu mi dokliklo: nemáš problémy, pretože sa necítiš ako “ty proti zvyšku sveta”, ale len ako “ty v obrovskom pohybe energie, kde každý, aj ten problém, je len ďalší energetický vír a dnes je taký a zajtra môže byť celkom iný alebo odvíriť o kus ďalej”.

No, aspoň toto poznanie som stihla ešte pred penziou. 😛

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s