Dnes tých otázok bude viac. Poslala ich Walkyra:
1. Otázka je ako odlíšiť myseľ a intuíciu. Občas mi môj radar zvoní ale myseľ hovorí ale nieee to tak nieje. A potom sa oklamem a ľutujem.
2. Týka sa snov. Mám sny, ktoré sa vyplnia alebo ma varujú alebo zažijem v nich niečo nad čím premýšľam, že čo by bolo keby a vlastne tam zistím ako by som sa cítila. No len neviem či existuje niekde hranica,že toto je varovanie a toto blud :).
A posledná. 3. Ohľadom astrálneho cestovania. Stáva sa mi, že ráno, keď je telo ospalé ale myseľ zobudená podarí sa mi víjsť z tela. Robím kadečo, a pár krát sa vrátim (príbehy sú nadlhšie) ale neviem či to je len mimotelová skúsenosť alebo AC. Niekde to odlišujú. Ale realita je trochu iná ako v skutočnosti (napríklad keď som vyšla a bola v byte, bola rodina doma ale naozaj neboli atď.) Ďakujem za odpovede aj keď prvé dve sa asi naučím odlíšiť časom 🙂
Myseľ a intuícia: Problém s intuíciou je, že je to hlások tichší ako vovychovávaný vnútorný monológ. Preto oveľa častejšie načúvame (a dôverujeme) nášmu vnútornému monológu ako intuícii.
Jedno z kritérií, ako narýchlo odlíšiť jedno od druhého, je načúvať tomu, čo hovorí. Vnútorný monológ je obvykle nástroj mysle, ktorým nás drží v zabehaných chodníčkoch, pretože tam to už zvládame a teda nám nehrozí nič, čo by sme mohli aj nezvládnuť. Úlohou mysle je chrániť nás pred skúsenosťami, ktoré by nám mohli urobiť zle. Preto bude aj používať obmedzujúcu reč, poukazovať na problémy, vypichovať negatívne a ohrozujúce a vykresľovať možné problémy a zlyhania (a ich dopady; toto posledné obvykle veľmi farbisto).
Intuícia je zas prejavom vnútorného dieťaťa, ktoré si trúfa, ktoré chce skúšať a experimentovať a mať radosť. Preto aj jej jazyk bude pozitívny, zážitkový, zameraný na pocity, a rozhodne nebude modelovať negatívne dopady (to deti obvykle nerobia).
Táto diskusia nám v hlave prebieha non-stop. Je dobré začať si ju všímať a začať si uvedomovať fyzický pocit, ktorý máme, keď hovorí jedno alebo druhé. Tie pocity sú totiž odlišné: intuícia má pocit “voľnosti” a vychádza najčastejšie z brucha (niekedy aj pocit zovretia, ale zasa z brucha), kým myseľ prináša pocit tiaže (akoby nás niečo obmedzovalo) a najčastejšie sa objavuje v oblasti okolo očí a nosa (tvárové dutiny, keď bývajú upchaté) alebo ako zovretie v hrdle alebo pri srdci.
Takže pri bežnom vnímaní je to otázka: “brucho alebo iná časť?” 🙂
Sny: Sny sú vždy reakcia podvedomia na niečo, čo vnímame a (možno) si to neuvedomujeme. Tak sa nám to vkradne do snov, aby nás to donútilo zapodievať sa tým.
To značí, že snom sa treba venovať vždy a vždy ich brať vážne. Ale problém je s obsahom sna – ten môže byť len zástupný obraz za čokoľvek iné. Je dobré pozrieť sa, čo v minulých dňoch mohlo vyvolať daný sen. Zažili sme podobnú situáciu? Mali sme podobný pocit ako vo sne? Je tu séria článkov k práci so snami a priznávam, za celé tie roky som ešte nenašla lepší zdroj.
Takže: sny nikdy nie sú blud. 🙂 Takže2: sny niekedy nebývajú varovanie. 😉 Ako ich máme chápať, to sa dozvieme len tak, že si ich budeme analyzovať, naučíme sa svoju vlastnú symboliku a obrazy, ktoré nám niečo nahrádzajú, a budeme snom bezvýhradne dôverovať.
Inými slovami: keď sa nám sníva, ako nás prepadne v noci upír a vycucia nám krv, môže to byť preto, že sme to videli, čítali, alebo to niekto spomenul a my sme to zachytili, alebo máme pocit, že sa nám znižujú sily (=pocit zo sna po zobudení), alebo podvedome vnímame v svojom prostredí nepriateľského človeka a podvedomie nám ukazuje, že by bolo vhodné nejako sa na situáciu pripraviť. 🙂 Alebo sme stretli niekoho, kto nám pripomenul upíra. Alebo sme zahliadli v kantíne niekoho, komu po brade stekala šťava z malinového kompótu. 🙂
Keď dlhšie pracujeme so snami, automaticky si vypestujeme “ciťák” pre to, kedy ich brať vážne. Najdôležitejší je vždy pocit pri zobudení. 🙂
Astrálne cestovanie: Priveľa škatuľkovania zvyšuje neistotu. Každý to vnímame individuálne. Kto povie, kde v dúhe začína fialová? Čo ešte je a čo už nie je AC? Ja mám jediný výraz pre všetko: vyliezť z tela. To značí, že sa pohybujem v realite, kde sú vysadené niektoré/všetky fyzikálne zákony normálnej hmoty. A je mi lautr fuk, či je to AC alebo čo. Dôležité je, či dosahujem, čo potrebujem dosiahnuť; cesta, akou to dosahujem, je druhoradá, a jej názov je treťoradý. 🙂
Dúfam, že aspoň v tomto prípade som dokázala “napraviť hlavu”. Kašli na to, ako sa to volá a či je to slivková knedľa s makom alebo viedenský rezeň – keď to robí to, čo potrebuješ, daj tomu vlastný názov a pokračuj v tom.
Všetky tie označenia “AC” a “OOBE” sú len na to, aby sme sa mohli porovnať s inými, či sme tam, kde oni, alebo kto je väčší babrák. 🙂 Pamätaj: čo funguje pre jedného, môže byť celkom neužitočné pre iného. Inak by sme všetci vyzerali rovnako, žili rovnako, mysleli rovnako a robili to isté. 🙂
Ešte inejšími slovami: Ak máš kufor, je to astrálne cestovanie. Milujem tieto preklady. 😛
Máte aj vy otázku, na ktorú by ste chceli odpoveď?
Použite na to tento formulár! Na otázky odpovedám v poradí, ako prichádzajú, vždy v piatok (takže ak sa bude veľa ľudí pýtať súčasne, môže chvíľku trvať, než dôjde aj na vašu otázku).
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor