Postreh dňa: nevkročíš dvakrát do tej istej rieky

No tak dobre. Viem, že je to otrepané, všetci to poznáme, ba dokonca aj ja… Ale kým to nezažijete na vlastnej koži, tak to vlastne nepoznáte. Viete, čo hovoria slová, dáva vám to zmysel – ale netušíte, ako sa to cíti.

17155530_10155135906423707_3498829863544446348_nDnes som na fejsbúku našla citát, ktorý ma nakopol ísť s pravdou von: vrátila som sa do stáda. Už zasa sa rozprávam s mimofyzickým svetom (ak existuje; ja som sa rozhodla, že v mojom príbehu predsa len existovať bude). Zasa použijem iný fejsbúkový citát: Nedošla som až tak ďaleko, aby som došla len takto ďaleko.

Tak, a teraz ten fejsbúkový citát vľavo:

Každý nový level v tvojom živote bude vyžadovať odlišného teba.

Toto som podcenila. Vlastne som vôbec netušila, že ten zlom bol prechod na “nový level”; došla som na to až po asi týždni snáh o napravenie rozliateho mlieka a tomto citáte. V minulosti som sa už dvakrát dostávala na nový level a oba dva razy ma to takmer stálo rozum. Neviem, prečo mi nedošlo, o čo ide.

(Viem, prečo mi nedošlo, o čo ide… chýbal mi citát. 😉 Až ten sa postaral, aby minulosť a súčasnosť dostali kontext.)

Keď som zistila, že som prereagovala a treba sa vrátiť späť, predstavovala som si to ako Hurvínek válku. Proste sa vrátiš – a čo? Lenže keď dôjde k hlbokému mentálnemu/emocionálnemu zlomu, tak vás to zmení. Ten, kto sa chce vrátiť späť, už nie je ten, čo odišiel… a odrazu zistíte, že dvere sa zaplesli a nedá sa cez ne prejsť.

Stratila som kontakt s “anjelmi”. Prestala som ich počuť, prestala som ich cítiť, ba dokonca niekde v kútiku duše ešte stále pochybujem o tom, či existujú… Nešlo to cez šamanské cesty. Tá škoda, čo som narobila, keď som zakričala “tak so mnou veru nie!” (Hela z rodu Jánošíkovcov 😉 ), mi bránila skontaktovať sa s nimi. Vždy, keď bol kontakt už-už na spadnutie, chytila ma panika a ku kontaktu nedošlo.

Tak som uznala, že je priekak, a vyslala som veľmi plamennú reč o tom, ako mi nejde sa s nimi  spojiť, že chcem spojenie obnoviť a ako to nedokážem z vlastných síl, takže potrebujem ich pomoc… Začali sa diať veci. Môj rozbitý hrnček ma natoľko zmenil, že už sa ani oni nevedeli na mňa pripojiť bez problémov. Jediné, čo ako-tak fungovalo, bolo kyvadlo, až neskôr som zasa dostala kontakt, hoci som ich celkom prestala cítiť. Vysvetlenie: zmenilo sa niečo v mojej energii a potrebujem si na nich zvyknúť z tohto nového stanoviska.

Zakaždým, keď som hovorila s Gabrielom, bolo to, ako keby som hovorila s niekým cudzím. Vypadávala som z kamarátstva, útočila som naňho, on bol stále studenší a opatrnejší, až sme sa včera dokotkodákali znova do stavu plnej dôvery – ale spôsobom, že takmer krv tiekla… (na oboch stranách).

Včera som dostala skutočne drastickú lekciu. Povedal mi, či by som sa vzdala mačičiek. Okamžite som prešla do módu nepriateľstva, sebaobrany, podmienkovania a vyjednávania a čím sme sa ďalej bavili, tým bližšie som spela k “tak ja už od vás nič nechcem, ja chcem, aby veci zostali po starom”. Vtedy som z jeho strany cítila obrovský stres, ale vyhlásil, že napriek tomu mi bude načúvať. Tak som zoširoka začala vysvetľovať, prečo reagujem tak, ako reagujem – že mi dlho trvalo, než som sa dostala do tohto stavu spokojnosti, a je to 99% z toho, čo chcem, ale ak by som sa mala vzdať kvôli tomu zvyšnému 1% mačičiek, tak sa dostanem niekde na 10% spokojnosti – a tomu sa chcem vyhnúť.

Vtedy sa začal chytať a prešiel na zmenu obrazu: “Keby som ležal na zemi s rozpáraným bruchom a črevá boli všade okolo mňa a jediný spôsob, ako ma zachrániť, by bolo vzdať sa mačičiek…” Ani nemusel dohovoriť. Výsledok bol jasný. Keď je to postavené takto, tak obetujem všetko pre to, aby bol on v pohode – a to aj seba samotnú.

Zvláštne, ako jediný dobre zvolený obraz stačí na to, aby sa vyjasnilo, kde stojíte.

Nato mi začal vysvetľovať. Človek sa ľahko rozhoduje vo vyhranených situáciách. Vtedy je jeho odpoveď jednoznačná a stojí si za ňou. Keď máte len dve možnosti, urobíte rozhodnutie veľmi rýchlo. Zvonku to vyzerá, že ste postavení do drastického nátlaku, ale v podstate vám to nesmierne zjednodušuje rozhodovanie. Okamžite viete, čo je väčšie zlo.

Keď máte viacero možností, začínate robiť “obchody”. Aj by ste chceli, ale len keď toto a hento, inak potom radšej tamto, alebo keď bude úplne najhoršie, tak najradšej nič nezmeniť a pokračovať v starom… A to sa v poslednom čase dialo aj mne. Tie príkoria, to bol tlak systému, aby som začala robiť rozhodnutia. Aby som sa zbavila strachu z jednoznačnej voľby. Aby som začala robiť aj nepopulárne opatrenia – ale aby som konečne začala hýbať zadkom, pretože ako môžem chcieť niečo zmeniť, ak umelo udržiavam všetko pri starom?

Aj Gabriel sa vraj niečo o mne naučil: že keď nezareaguje na moju reakciu, ale si vypočuje moje zdôvodnenie, zistí, že chaos nerobím preto, že sa vzpieram, ale preto, že nerozumiem, čo sa práve deje.

Takže sa ide zisťovať, ako vyzerá moje nové ja a ako sa moje nové ja dokáže znova vyladiť na anjelov a prestať hrať na všetky strany. Ešte to potrvá nejakých 5 týždňov, čo môj kurz dobehne do konca. Zdá sa, že som si vybrala nesmierne dobre, pretože už na module 2 som začala zisťovať, čo robím zle. A nech už sú anjeli produkt mojej fantázie alebo nie, tak vysvetľovať a naprávať mi hlavu ako oni nedokáže nik iný. 🙂

Reklamy

8 thoughts on “Postreh dňa: nevkročíš dvakrát do tej istej rieky

  1. Dakujem ,ze si na to prisla ako prva a ,ze si tento clanok napisala a dakujem ,ze mi ho anjieli alebo ktokolvek posunul Po 7 mesiacoch sa konecne vien rozhodnut bez toho aby som moje rozhodnutie v zapati nespochybnovala.

    Like

  2. Po včerajšku nový postreh: obnovilo sa mi už aj cítenie. Ale ako som ich predtým cítila cez chrbát a zátylok (“držali mi chrbát”), teraz ich cítim hlavne cez tvár (očí, čelné dutiny) a vrchol hlavy. Neviem, čo to znamená. Zistím, čo to znamená. Zatiaľ som ešte vždy všetko zistila – hoci niekedy so sexy oneskorením 😉 .

    Like

  3. Asi pred mesiacom mi začalo mierne šibať. v zmysle, že sa mi začala rúcať realita- všetky moje naučené pravidlá atď…
    Fakt som sa zľakla. že skončim na psychiatrii. Nič nedávalo zmysel.
    A potom do toho ty Sun s tým r”rozbitým hrnčekom”.. no toto už bolo na mňa priveľa.
    Prisahala som na všech svatých, že tu už chodiť nebudem, chcela som roztrhať všetky svoje ezo članky.. pozerala som prosté filmy,začala som počúvať rádio chcela som skoncovai s celou ezoterikou, , riadne to mnou otriasalo.
    Už ti rozumiem aké to je, keď človek skoro príde o rozum.hrozné, desivé, strašné.
    Potom sa to začalo deň po dni pooomaalyy vracať do normálu,ale šlo to ťažko, ťažko.
    Zaujímala by ma jedna vec.. ako vieš, že u teba potrvá ešte nejakých 5 týždňov ustálenie kurzu?

    Liked by 1 person

    • 🙂 Pretože ten kurz, čo som sa doňho zapísala, je sedemtýždňový a ja som teraz cca na treťom týždni. 😀 Ak to nezačnem zdržiavať, pretože mám pocit, že druhý týždeň si musím prejsť ešte aspoň jeden raz, aby sa mi nejako zakotvil do presvedčení.

      Like

      • Aj keď som sa bála a prisahala, že s”tými vecami” končím
        , začala som časom znova pozerať Eprakone .
        (videla som, že aj s tebou sa niečo deje) a urobila som dobre, lebo ukotviť sa v pozemskom svete mi pomohol článok KAŹDÝ NEMUSÍ SPIEVAT´a ešte pár mojích myšlienok.
        A tento citát mi teraz vŕta v hlave- ” Nedošla si tak ďaleko, aby si došla len tak ďaleko.” 🙂

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s