Eprakone – ezoterika a spiritualita

Keďže som nevedela, ako sa vysporiadať s “mimofyzickou realitou” a jej zásahom do môjho vnímania, pokúsila som sa to ošetriť odrekapitulovaním. Bola to taká zvláštna skúsenosť – len čo som nastolila jednu situáciu, za očami sa mi zažalo a nabehli mi všetky situácie súčasne. To značí, že mi stačila jediná rekapitulácia na to, aby som z tých spomienok vytiahla všetku emóciu a energiu a urobila si z nej “vnútorné brnenie”. Možno to je len klamlivé prímerie, možno sa moje podvedomie chystá na nejakú nechutnú odvetu – no ale veď počkáme, uvidíme a zariadime sa podľa toho, čo príde. 🙂

A ako som sa dostala k nápadu rekapitulovať? Jednoducho; v knižke Taishe Abelarovej som sa dostala k pasáži, kde o nej píše 😉 .

Toto je môj pôvodný zvýraznený text, ktorý som nejako nespracovala do článku (alebo som to v texte zabudla označiť). Prvý popisuje tzv. zametajúci dych (sweeping breath), typický pre rekapituláciu:

/…/ a prikázala mi nadýchnuť sa nosom, ako mojou hlavou otočila doľava, a potom vydýchnuť, ako ňou otočila doprava. Nasledovne som mala otočiť hlavou doľava a doprava bez dýchania.

Toto poznám ako “bleskovú rekapituláciu” – vynorí sa bolestná spomienka, vybavíte si ju, otočíte hlavu doľava a nasajete s nádychom do seba emocionalitu celej situácie. Ja si pritom hovorím “nasávam do seba xy.”

Potom začnete hlavou točiť doprava. Ja si pritom hovorím “…a mením to na…”, dám hlavu celkom doprava a vydýchnem cez pravé plece, pričom v duchu pomenujem, na akú emóciu (alebo nedostatok akej emócie) to mením. Napríklad v prípade rekapitulácie Otca a anjelov to bolo “nedotknuteľnosť”, kedy sa ma nič a nikto nedokáže dotknúť. Neviem, prečo som si zvolila akurát toto, pretože som necítila voči svojej predstave o Otcovi a anjelom nijaké výhrady, ale možno sa vo mne ozvala moja vrodená bezmocnosť a tá viedla moje snahy. 🙂

“Keď rekapituluješ, snaž sa cítiť dlhé, ďaleko siahajúce vlákna, ktoré sa ťahajú z tvojho brucha,” vysvetlila. “Pritom zlaď svoje otáčanie hlavou s pohybom týchto nepostihnuteľných vlákien. Sú kanálmi, ktoré ti späť privedú energiu, ktorú si v tej situácii zanechala.”

Toto niekedy robievam, keď sa snažím naťahať späť do tela staré kúsky energie, čo zavrzli v situáciách, o ktorých možno ani netuším. Zavriem oči, predstavím si samú seba a vlákna z môjho soláru, začnem sa v predstave točiť rýchlo okolo svojej osi a viem, že naťahujem späť zavrznuté kúsky energie. Cez obraz sa snažím odkomunikovať podvedomiu, čo potrebuje urobiť. Obvykle to funguje dobre; nezaberá to na traumy.

No a posledný citát:

Spýtala som sa jej,  či záleží na poradí, v akom si vyvolávame minulé udalosti. Povedala, že dôležité je udalosti znova prežiť a precítiť tak detailne, ako je to len možné, a dotknúť sa ich “zametajúcim dychom” (popísaný hore), čím sa z nich uvoľní zavrznutá energia.

Ešte mi napadlo, že som vlastne nepovedala pre začiatočníka, na čo je vlastne rekapitulácia dobrá. Ako prechádzame životom, dejú sa okolo nás situácie. Niektoré jednoducho prepláveme, iné sú emocionálne náročné a nezriedka sa stane, že v nich zavrzne časť našej energie (prejavuje sa to ako sústavné spomienky na situáciu, ktoré v nás vyvolávajú emóciu – často dosť nepríjemnú). Pokiaľ sa nám nepodarí minulosť zbaviť tejto emócie, ťaháme ju so sebou ako väzenskú guľu na nohe a oberá nás o energiu i vnútorný pokoj. Rekapitulácia slúži práve na prerušenie tohto puta, na odstránenie emócie z minulých situácií, odosobnenie sa od minulosti. Minulé krivdy a príkoria prestávajú po nej zasahovať do našej prítomnosti a skresľovať naše vnímanie, interpretácie a konanie.