“Som profesor filozofie.”

“Ak by ste mohli dať veľkej skupine ľudí jednu radu, ktorá by to bola?”

“Nikdy zo seba nerobte výnimku.”

“Čo to znamená?”

“Ľudia zo seba radi robia výnimku. Posudzujú iných podľa morálnych pravidiel, ktoré sami nie sú ochotní dodržiavať. Napríklad si myslia, že keď oni zaklamú, tak to bolo absolútne nevyhnutné. Ale keď zaklame niekto iný, hneď je nečestný. Takže nikdy nerobte zo seba výnimku. Ak ste zlodej, nesťažujte sa, že vás niekto okráda.”

(z knihy Humans of New York)

Moje pozorovanie: Na Slovenskú máme dosť rozšírené meranie dvojakým metrom – jedným pre nás, našich priateľov a rodinu, a druhým pre všetkých ostatných. Spomínam si jeden citát istého nemenovaného premiéra na F, keď svojmu rodnému mestu T schválil nejakú dotáciu celkom mimo poradia: “No nepomohli by ste svojim?” Kým tento prístup bude prežívať v našich zásadách (=predpisy a zákony platia len pre tých, ktorí nepoznajú niekoho, kto pozná niekoho…), bude prežívať aj v našich postojoch, pretože ľudia napodobňujú to, čo vidia, nie to, čo sa im hovorí… 😦

A ak žijeme s týmto niekde na pozadí nášho vedomia, tak sa to prejaví i v spiritualite a budeme mať “správne” a “nesprávne” prístupy k sebe, svetu a Bohu (nech už si tým označujeme čokoľvek), ba dokonca aj k iným ľuďom. Dobre, nejdem zas raz vyťahovať minulosť 😉 , ale vďaka týmto stránkam som sa hodne o ľuďoch naučila a zistila som, že spiritualita sa v ničom neodlišuje od biznisu… aspoň na Slovensku nie. 🙂

Ruku na srdce – kde vy meriate dvojakým metrom? (A ja tiež vojdem do seba, preskúmam si to a výsledok vám neprezradím. 😛 Veď už toho o mne aj tak viete priveľa. Niektorí dokonca lepšie ako ja. 😉 Hmmm… A tieto moje šplechy sú dôkaz, aké trvalé šrámy dokáže na nás zanechať bezohľadné správanie náhodného okoloidúceho. 😳 )