Pred chvíľkou som našla tento návod – a hneď som si ho preniesla sem… Ešte aj ja, starý mazák vo vyhýbaní sa, niekedy spadnem do tejto pasce a potom sa z nej ťažko hrabem…

Základom tohto výpočtu je jedno – vyhýbaj sa ľuďom, ktorí k tebe nie sú partnerskí, ktorí potrebujú, aby v hocijakom (nielen citovom) vzťahu jeden bol “vyššie” a druhý “nižšie”.

Najťažšie je odhaliť tú snahu o kontrolovanie nášho vnímania, pretože sa s ňou stretávame denne a akosi sme si odvykli byť voči nej opatrní. Poznáte to: “to sa predsa robí inak”, “treba si dávať pozor…”, “nikto v živote ešte ne…”, “to máš odkiaľ?!”, “to ti kto povedal?!” (a ako to, že nie ja?) a podobné. Je to časť spoločenského programovania, napchávania nás do psychického stavu, kedy sme ochotní brať ohľad na názor iných a podrobovať sa mu. Na jednej strane je to potrebné, pretože žijeme priveľa ľudí na primalom priestore; na druhej strane to z nás robí bezbranné ovce, ktoré trpia, ak im iní uprú priazeň.

Ale sú aj iné, oveľa zlomyseľnejšie snahy o získanie kontroly nad vaším vnútorným prežívaním. Napríklad niekto začne spochybňovať vaše hodnoty. Alebo vám začne rozprávať, ako vás obhajuje pred nesúhlasom iných (hoci vy ste si dovtedy ten nesúhlas nevšimli). Alebo nemusí ani nič povedať, len keď niečo hovoríte, začne sa uškŕňať alebo zdvíhať oči k nebu a potom vám láskavo vysvetlí, v čom všetkom nemáte pravdu. Inými slovami, celkom sa povznesie ponad vaše vnímanie a vo vzťahu nainštaluje to svoje ako platné.

Čo sa týka toho hovorenia ubližujúcich vecí, z času na čas sa podarí každému z nás – azda okrem nemých ľudí. Vždy vtedy, keď je naša kapacita venovaná niečomu úplne inému ako vzťahu s danou osobou a frčíme na plné pecky. Tu zostáva len jedno – ak zistíme, že sme stúpili do mäkkého, ospravedlníme sa a vysvetlíme, prečo k tomu došlo (že niečo iné bolo u nás momentálne na vyššej priorite). Mne sa toto stáva pomerne často, pretože mám poruchu koncentrácie a keď sa mi konečne podarí koncentrovať a niekto ma nechtiac vyruší, vybuchnem ako supernova. Mám však šťastie, že ľudia okolo mňa už moje vrčivé nálady poznajú a ak som ochotná priznať si vinu, naučia sa s nimi v pohode žiť. 🙂

Ale sú aj ľudia (napr. som mala takú kolegynku), ktorí behali po svete s otovorenými ušami, počúvali a potom v tom najnevhodnejšom okamihu to vypleštiili pred zástupom ľudí a zahanbili vás pod čiernu zem. Títo ľudia vás naučia 1. otriasť sa z trapasov bez väčších šrámov (mňa napríklad odučila vytáčať sa, ale naučila som sa pri nej veci posmeškami zľahčovať) a 2. dávať si pozor na to, čo komu hovoríte. 🙂 Čiže párkrát som sa šla prepadnúť pod zem, než som odhalila vzorec správania, a potom sme boli naďalej “priateľky”, ale veci, ktoré by som nepovedala do miestneho rozhlasu, som si začala nechávať pre seba.

Prečo to títo ľudia robia? Chvíľu som nad tým špekulovala, ale vychádza mi jedno: sami sa cítia v nejakom ohľade “nepatriční”, tak si nájdu niekoho, kto v ich očiach predstavuje vyhovujúcejšieho jedinca, a potom útočením na jeho integritu “vyzdvihujú” seba. V svojich vlastných očiach. Nerobia to preto, aby iní videli, ale aby oni mali ten pocit. 🙂 Myslím, že je to tiež forma energetického vampirizmu.

Nemá význam sa nad nimi zavzdušňovať; nemôžu inak. Kým si nevyriešia svojich vnútorných démonov, budú to robiť hocikomu a hocikde. Nie je to výpoveď o vás, ale o nich.

“Boj o výsadné postavenie” je najzjavnejší prejav nerovnocenného/nepartnerského vzťahu. Človek sa štylizuje do roly “gurua” a komunikuje prednostne so “seberovnými” a vás o tom informuje, ale vy uňho nie ste dostatočne zaujímaví na to, aby vás uprednostnil pred tými, ktorých si cení viac.

Je iné, ak niekto uprednostní samotu pred vašou spoločnosťou. Sme rôzni ľudia a niekto má väčšiu potrebu byť osamote, ďaleko od ľudí. To treba len rešpektovať. Ale musí to byť partnerské – teda keď vy potrebujete priestor pre seba, nesmiete sa dopočuť bolestínske alebo urazené reči.

Túto nerovnosť som často videla v tom, že niekto išiel na nejaké školenie, vrátil sa z neho a odrazu bol múdrejší a v danej veci už vaše slovo prestalo mať váhu (aj keď ste boli v danej oblasti vzdelaní). Proste ten druhý si vytvoril novú referenčnú skupinu, do ktorej ste už nepatrili. Aspoň mne sa oplatilo nechať ho nadchýnať sa jeho referenčnou skupinou, stiahnuť sa a upozorňovať len na chyby. (A keď sa ukázalo, že som mala pravdu, hodne silno si zahryznúť do jazyka a nepovedať “no nevravela som?” 😉 )

Ale zažila som aj oveľa nepriateľskejšiu formu “nastolenia nerovnosti”, s ktorou sa stretne možno každý, kto má aspoň zopár “obdivovateľov”. Vždy sa nájde niekto, kto chce byť na vašom mieste. Obvykle to robí tak, že sa s vami spája, ale keď už ho berie skupina za “rovnocenného partnera”, začína hľadať na vás chyby a ukazovať ich tým druhým. Niekedy aj za cenu skresľovania alebo klamania. Pamätám sa, keď som zakladala jeden krúžok, kam sa mi hlásili len ľudia s istým zameraním (napr. fotokrúžok). To automaticky vyčlenilo z účasti v ňom ľudí, ktorí sa o fotografovanie nezaujímali. Niektorí to niesli ťažko a odinterpretovali si to, ako že “ona sa chce odčleniť a urobiť sa ešte populárnejšou”. A hneď na to došla protiponuka mne a všetkým členom fotokrúžku: “my zakladáme krúžok práce s cudzími fotografiami a šéfstvo nám povedalo, že vás doňho máme vziať – ale len ako obyčajných členov… a ak sa vám to nepáči, môžete ísť, pretože šéfstvo prisľúbilo, že budú komunikovať hlavne s nami”. Inými slovami (to som si v tom čase neuvedomila), miesto veci, ktorú vytváraš a ovplyvňuješ ty, smieš byť len pritakávačom vo veci, ktorú vytváram a ovplyvňujem ja. Ja som vtedy bola deva naivná a nepochopila som, tak som si svoj krúžok urobila aj tak, pretože mi šlo o fotografovanie. A viete čo? Dostali sme doňho špióna… ktorý potom mohol tomu druhému krúžku (a možno aj šéfstvu) hlásiť jedno jediné – ide skutočne o fotokrúžok. 😛

K tým ospravedlneniam… Zažila som už všeličo. Odmietanie priznať si vlastné pochybenie, aj keď bolo evidentné. Už neriešim – ten človek je hnaný vnútornými démonmi, o ktorých neviem nič.  Nemôže inak.

Horšie sú “ospravedlnenia”, ktoré presúvajú vinu na vás. “Keby si poriadne čítala, čo píšem (=”čítala srdcom” a “čítala medzi riadkami”), rozumela by si mi. Alebo “nevedela som, že si ešte taká zraniteľná, že sa ťa to dotkne”. 🙂 Prípadne “pre mňa to bolo také nedôležité, že som na to už dávno zabudla, ale teraz vidím, že ty sa s tým ešte stále zapodievaš” 😉 … Jedna jediná rada: bežte čo najrýchlejšie čo najďalej! Práve ste narazili na energetického upíra. Potrebuje vašu neistotu, aby upevnil svoj pocit nadradenosti/spravodlivosti.

Veľmi často, ak sa osoba odmieta ospravedlniť, vytiahne na vás inú taktiku – začne vám vysvetľovať, ako celú situáciu vidí niekto iný a ako by ste svojím názorom tomu inému ukrivdili. Čiže 1. vinu zo seba prenesie na vás a 2. hovorí, ako niečo vníma niekto, koho ani nepozná.

Raz sa mi stalo, že som sa rozčúlila nad nevrlou pokladníčkou v predajni, ktorú som požiadala o nákupnú tašku, ona mi dala menšiu, ja som ju požiadala o väčšiu a dopočula som sa jej názor na to, čo si mám ako a kedy rozmyslieť… a potom mi naúčtovala obe tašky, hoci som vzala len jednu. Hneď som sa tu dopočula, aká netolerantná som a koľko práce má taká pokladníčka a koľko ľudí ju buzeruje… všetko zamerané na to, aby to pripísalo vinu z pochybenia mne a presmerovalo celú pozornosť na vedľajšiu koľaj – ťažký osud pokladníčky v obchode a jej veľkú zodpovednosť za prácu s peniazmi (a tým zrejme aj glejt na okrádanie). Diskutujúca z toho získala jediné – pocit, že je “tolerantnejšia” či “tá osvietenejšia”.

S takýmito ľuďmi sa neťahajte za prsty. Ja som to robila dosť dlho, snažila som sa argumentovať a vysvetľovať svoj uhol pohľadu, pretože som si myslela, že ide o nedorozumenie… až kým mi niekto ďalší nepovedal, že sa mu oná dáma zverila, že povie čokoľvek, pretože ju teší vidieť ten chaos, do ktorého iných ľudí dostane. Ak ste sa s takým človekom ešte nestretli, tak to berte ako informáciu, že existuje – a ak máte podozrenie, že váš partner patrí sem, tak rýchlo zdrhajte. Preňho ste len figúrka na šachovnici, ktorú využíva na to, aby okolo seba vytváral drámy. Ak zotrváte, budete mať drámy na tanieri každý deň. 😕

A čo je horšie, keď týmto ľuďom ukážete, ako v jednej vete hovoria niečo a v inej to celkom popierajú, začnú vás obviňovať, že na úrovni slova hľadáte na nich “blchy” a že je to len prejav vášho zlého vzťahu k nim. Niekedy sa dokonca môžete stretnúť s tým, že vám niečo povie a pred inými to priamo poprie – a vy z toho vyjdete ako klamár. To nie je len chyba charakteru – pozor, daná osoba si pripravuje pôdu pre to, aby mohla začať proti vám nepriateľské ťaženie. Bod číslo jedna v jej pláne je zdiskreditovať vás v očiach ostatných, aby ste nemali zástoj, keď na vás udrie. Obvykle to pokračuje šírením nesprávnych správ o vás, znevažovaním, a nakoniec sa celá skupina, ktorú táto osoba už medzičasom vedie, rozhodne, že práve vy ste ten, kto robí v skupine zlú krv – a vylúčia vás zo svojho stredu.

Nevzdorujte. Ak si to môžete dovoliť, nechajte ich dusiť sa vo vlastnej šťave a presuňte sa do neotráveného prostredia, kde s vami budú narábať partnersky. Bude to oveľa jednoduchšie ako zostať v otrávenom prostredí a snažiť sa zjednávať nápravu.

Uložiť

Uložiť

Uložiť