Keď odmietame cítiť

shutterstock_138259943Vedela som, že zasa ide húsenková dráha – začalo to tým, že Gabriel sa začal montovať do mojich emócií. Nenápadne, ale ja ich už poznám – najprv ma len tak trochu “naťuknú”, aby zistili, či ma ich usmernenie prekotí, a keď naťuknutie ustojím, berú baranidlo… Čakala som, čo sa bude diať. Začalo to tým, že mi Gabriel tému zviditeľnil a ja som si ju začala všímať. Ale energeticky sa muselo spustiť ešte niečo iné, pretože som bez depresie a bez dôvodu začala plakať pri rôznych situáciách v televízii a spomienkach, ktoré vyvolali… Registrovala som, brala som na vedomie a pretože som vedela, že sa ide “čistiť”, a rozhodla som sa nebrať svoje fňukanie osobne 🙂 .

Včera som mala náhle záblesk poznania. Všimla som si, že moja mentálno-vôľová má vymakaný spôsob, ako narábať s emóciami, ktoré odmieta cítiť (t.j. všetkými 😉 ) – len čo sa emócia objaví, povie mentálno-vôľový človek “dosť” a premení ju na únavu. Tam, kde by vnútorné dieťa najradšej vrieskalo a hádzalo sa o zem, dospelý si povie “aj tak to nikam nepovedie” a nezachová sa, ako by si prial, ale drží hubu a krok a padne naňho únava.

Teraz už aj lepšie rozumiem tomu, prečo som v kuse taká unavená. 🙂

Aby ste rozumeli, tak konkrétny príklad: mačky mi pišali dole pod schody, hoci tam mali záchodík. Tak som záchodík odkryla, dala z neho hornú časť dole. S radosťou to prijali a pišanie sa aspoň na týždeň presťahovalo do záchodíka. Až kým v nedeľu prišla na návštevu Ambala, ktorú všetci, a hlavne tí pokútochpišači, poznajú a milujú, ale bola to aj tak zmena v ich rutinách – a už zasa ich záchodík nezaujíma. Išla som ho v pondelok vyčistiť a zistila som, že záchodík čistý, ale všade okolo je napišané.

Najprv som cítila, ako sa vo mne dvíha vlna zúrivosti. Mohla som začať aspoň vrieskať, ale tichý hlások v mojej hlave povedal “a vyrieši sa tým niečo?”, ja som mu dala za pravdu a šla to miesto vrieskania odpratať. A odrazu ma prepadla nekonečná únava.

Možno keby som sa bola vyzúrila, vytvorí to extra energiu (nie najpríjemnejšiu, ale moja energia by tým vzrástla). Takto, keď som to osvietenecky odpružila, iba čo mi to odčerpalo energiu.

Možnože toto je tá vec, ktorú potrebujeme ošetriť. Ako, to je vec anjelov. Ja dovtedy poctivo bulím pri telke, spomínam na všeličo a snažím sa hádzať o zem, kedykoľvek si na to spomeniem.

6 thoughts on “Keď odmietame cítiť

  1. to spojenie unavy s potlacenim emocii ma velmi zaujal, lebo ja sa citim tiez v poslednom case unavena a neviem z coho, ale zaroven som si uvedomovala, ze uz malo prejavujem emocie, napr. neda sa mi plakat, alebo tiez prekonam hnev a nespokojnost s podobnou myslienkou, ze sa tym nic nevyriesi a negativne emocie tiez odcerpavaju energiu ….ved treba byt v harmonii ….dokonca uz ani radaost nemavam taku spontannu …. teraz tak rozmyslam co s tym, potlacenie emocii odcerpava energiu, ale valanie sa v emociach tiez…..mozno ich treba prejavovat, ale nevnarat sa do nich, len ich pozorovat ….idem skusat a pozorovat

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s