Sú rôzne typy ľudí a jeden z nich je “procesný” – potrebuje poznať súvislosti, ide na úroveň kauzality, do detailu, a keď všetko zapadá tak, ako by malo, už sa nestará o výsledok v blahom presvedčení, že k nemu automaticky (pretože “kauzalita”) príde.
Nuž, a ja patrím presne sem. 🙂
Asi je zjavné, že práve tento typ bude mať problém s definitívnym zhmotnením. To sa totiž zakladá na tom, že máme predstavu cieľového stavu, ten si vizualizujeme a programujeme sa naň.
No a procesný typ začne tým, že si potrebuje vymyslieť k cieľovému stavu cestu. 😕
Takto sa prdúskam so zhmotňovaním už niekoľko rokov. Najprv mi povedali “predstav si, že to nastalo”. Nejako mi to nešlo. Potrebovala som okolo toho “príbeh” – story, ako jedno viedlo k druhému a to vybudilo tretie… Tak mi po čase povedali: “Ponúkni nám príbeh, do ktorého môžeme vstúpiť.”
🙂 Nebolo mi treba dvakrát hovoriť… Príbehy sa začali sypať. Niektoré zhavarovali (lebo “kauzalita” nepustí), iné šli ľahko.
A oni zrejme zistili, že mi dali prílišnú voľnosť a ja som to spackala… Asi pred týždňom som sa pri nejakom kontakte s Gabrielom znova pýtala, či on na mňa niečo má. A on odpovedal: “Nerozprávaj príbehy. Nevymýšľaj cesty. Nestaraj sa, ako to nastane… jednoducho si predstavuj, aké to bude, keď to nastane. Vojdi do príbehu v bode, kedy je už cieľový stav dosiahnutý, a rozvíjaj to odtiaľ ďalej.”
A vtedy som si uvedomila, čo som pri svojej vizualizácii po celé roky robila – predstavovala som si cesty k dosiahnutiu cieľa, ale tesne pred dosiahnutím cieľa som sa spokojne zastavila, pretože veď “automaticky nastane”.
🙂
Šašo jeden procesný počmáraný. 🙂 Ups.
Takže späť k bodu nula a ide sa predstavovať, že to už nastalo – čo bude pre procesného človeka dosť fuška, ale nemám inú možnosť, tak to musím nejako dať. 🙂
A do toho mi doklikli všetky tie priebežné noticky od Univerza s obsahom “cestu nechaj na nás, predstavuj si cieľ”… A viete, že som si po celý čas myslela, že presne to robím? Až kým mi Jeho Archanjelstvo nepovedalo inak.
Ak ste procesní ako ja a potrebujete mať veci zdôvodnené, aby ste sa do nich vedeli dostať (napríklad pri rozpúšťaní dopravnej zápchy som pracovala s obrazom pomaličky sa pretáčajúceho kolesa auta a pocitom pohybu vpred), je pravdepodobné, že začnete predstavami o spôsobe, akým cieľový stav nastane – a tam sa stratíte v hĺbke detailu, že väčšia už asi neexistuje.
Alebo som potom nejaká extra blbá. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Aj pre mňa je najbližšie pracovať s predstavami: “Aké by to bolo …” alebo “Aké to bude …” bez zdôrazňovania budúceho času. Ako človek zaťažený racionalitou mám stále problém veriť, že sa to stane “samé od seba” bez môjho “reálneho” zásahu rovnako ako sa presviedčať, že sa niečo už stalo, keď viem, že sa to nestalo, lebo vidím. Ale najviac sa stále spolieham na priame ovplyvnenie reality, pokiaľ som presvedčený, že vedie s dostatočnou pravdepodobnosťou k želanému výsledku 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
mne sa niekedy stava, ze si uvedomim vsetky tie moznosti, potom mi to pride uplne prirodzene mozne a dostanem sa do stavu, ze sa to uz vlastne vsetko stalo a prestane ma to uplne zaujimat, takze to uz vlastne ani nechcem 😀
Páči sa miPáči sa mi
Počkať… takže napríklad, keď som v tej zápche, mám si predstavovať napr. že už parkujem pred domom? A čo okrem predstavy zapájať, aj pocity alebo ešte niečo ďalšie?
A už Ti to teda funguje, či je ešte skoro povedať?
Páči sa miPáči sa mi
povedal by som, ze ta zapcha je uz tvoj vysledok, takze jej musis odobrat pozornost a prejst z ‘preco som v zapche, ked chcem uz predsa parkovat pred domom’ do ‘som’ 😀 odosobnit sa od situacie, moze napr pomoct, ze si zacnes dajme tomu predstavovat/planovat, co budes robit, ked prides, tym sa energia doslova uvolni zo zapchy a zacne sa presuvat do tvojich ‘buducich’ cinnosti 🙂 aj ked niekedy proste ta zapcha je a aj bude tam, ale svojim nastavenim sa v buducnosti jej jednoducho vyhnes, lebo budes inde 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ja zhmotňovanie, snívanie, fantazírovanie, režírovanie života vnímam ako tok.
Čím ladnejšie, plynulejšie, slobodnejšie tečie, tým rýchlejšie, jednoduchšie, voľnejšie, radostnejšie, slobodnejšie (doplniť čo treba) preplávam z A -> B.
Pocit je veľmi silný magnet (vibrácia, ktorá priťahuje sebe rovné) a ak ho dokážem použiť pri mojich predstavách (zhmotňovaní, písaní môjho života), tak jasnejšie, mocnejšie tvorím to, čo je objektom mojej túžby – je možno rozumné byť bdelý a vedomý, keď si niečo prajem / cvičením získavam patričnú zručnosť a jemnú motoriku.
Samozrejme vždy pri tvorení pocit používam (asi každý), len veľa krát to robím nevedome a potom tam púšťam všetko to, čo ma prekvapuje, že “ako sa to tam do kelu dostalo?” (prečo sa mi toto-teraz deje?).
Teraz rozprávam o všetkých tých obavách, ktoré pri plánovaní života veľa krát automaticky zbehnú, lebo som naučený byť na pozore (neveriť – nedôverovať – stavať prekážky plynulému toku, nepočúvať intuíciu, resp. neveriť jej).
Zápcha v doprave, pocitoch, živote (kdekoľvek) je nádherný príklad na precítenie situácie, keď z nejakého dôvodu je energia spomalená, alebo obmedzená v plynulom pohybe – ja som ju spomalil = použil som zámer / (pod)vedome…..ale možno je všetko úplne inak 😀 😛
Páči sa miPáči sa mi
Režírujem ,režírujem a nechudnem a nechudnem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zuzu, napíš, ako režíruješ a ako dlho, aj keď čas je vraj nepodstatný, ale niekedy môže pôsobiť demotivujúco, ak dlho preskakujem na 1 mieste. Neviem sa k tomu ale vyjadriť, kým nezačneme byť konkrétny. Vo všeobecnej rovine sa dá predstaviť úplne všetko a nič. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Zuzu,
a režíruješ zo stoličky, alebo pri tom aj hýbeš zadkom? Lebo o tom to je; nestačí robiť plány a predstavy a čakať, že sa “tak nejak” poskladajú bez nášho pričinenia. Pokiaľ nezačneme v danom smere hýbať zadkom, nemá neborák Univerzum ako prísť na to, že TÚTO jednu predstavu myslíme naozaj vážne. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dakujem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem 🙂 ….režírujem …zadkom hybem…teda neviem 😀 ale plávam o dušu…vrtim sa v práci aj doma…papkam ako zajac hlavne mrkvicku a salatik…ale menopauza potvora jedna ma stále navrch…všetkým pekny dnik a vikendik…
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nedávno som robila subliminálky pre kámošku, aby sa stravovala s ohľadom na hmotnosť. A len čo som ich nahrala, zistila som, že sama sa podľa toho začínam správať… Dokonca už aj cvičím. 😉 Len to je beh na dlhé trate. Prvá z nich znie “odpratať veslársky trenažér a zasa cvičiť brušné svalstvo”.
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem Sun…dlhe trate 😀 ..áno tak je…tak tak…musím zapracovat na všetkých frontoch..histaminova intolerancia …mala by som byt ako prutik…akoby som na jednej mojej ceste stratila niekde moje telo a vstúpila som do tohto …niekedy mam pocit akoby som ho mala oblečene 😀
Páči sa miPáči sa mi