Na TUT Blogu som dnes objavila článok Mikea Dooleyho What Happens When You Die? Toto mi nesmierne sadlo:
Prechod sa zakladá na tvojich presvedčeniach
Samozrejme, je to náhle odtrhnutie sa od všetkého časopriestorového a učenie sa navigovať tým, čo sme doteraz nevnímali. Povaha tohto prechodu úplne závisí od presvedčení zomierajúceho v okamihu prechodu, pretože jeho presvedčenia a myšlienky ho prenesú do nového prostredia. Aj tam sa myšlienky zhmotňujú – len sa zhmotňujú rýchlejšie a vo väčšej miere a naberajú takú podobu, aby odrážali očakávania novopríchodzieho – často v mihu oka.
Stránky: 1 2
Môžem to chápať tak, že niekto, kto celý život verí v nebo a stretnutie s Otcom a svojimi zomrelými príbuznými, tak si “zhmotní” po smrti takéto prostredie?
Páči sa miPáči sa mi
Môžeš to chápať tak, že keď zomrieš, budeš to cítiť/prežívať ako stretnutie s Otcom a zomrelými príbuznými. 🙂 Nezabudni: celý čas budeš v kontakte s energiou (časť z ktorej tvorila aj tvojich príbuzných) a to ty si to budeš interpretovať ako “stretnutie” alebo “zhmotnenie”.
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem za odpoveď 🙂 …ale nedá mi to. Toto bude pokračovať ako večnosť ? alebo sa energia rozdelí a opäť sa stane súčasťou niečoho živého? (reinkarnácia?) …prepáčte,možno mám úplne mimo obraz,ale rada by som tomu rozumela viac 😛
Páči sa miPáči sa mi
Energia je a tvorí. Teraz si jej výtvor, potom sa vrátiš späť do rezervoáru, z ktorého sa tvorí, alebo sa staneš súčasťou rezervoáru (“operačného systému”). V prvom prípade sa staneš niečím iným a budeš zažívať niečo iné, nie nutne hmotné. V druhom prípade už budeš len existovať, pretože to bude tvoj zmysel. 🙂
Alebo je to úplne celkom inak. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Zaujímavé, pre človeka upnutého na všetko hmotné až nepredstaviteľné…nevedeli by ste mi,prosím, odporúčiť nejakú literatúru zameranú na takúto problematiku?:)
Páči sa miPáči sa mi
príde mi to aj trochu desivé 😀 len ten fakt, že môžeme byť zodpovední za to ako bude vyzerať náš život po smrti..čo keď nebudeme mať pozitívne myšlienky? :O vytvára to určitý tlak xD
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Nič, čo by sme nedokázali kontrolovať. Akurát že nestačí pravidelne chodiť na spoveď. 😉
Páči sa miLiked by 1 person
Ano, ludia mozu svojou myslou kontrolovat vela 🙂 a na spovede uz momentalne ani nechodim 🙂 to pre mma osobne ani nepredstavuje nieco dolezite
Páči sa miPáči sa mi
no ale ak plati toto pravdilo, tak potom ten kto je presvedceny ze staci chodit na spoved, tak tomu to stacit bude 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Lenže ono to nestačí… To, v čom sa budeme pohybovať, bude odraz nášho vnútorného sveta. Ak náš vnútorný svet je horor, pravidelné chodenie na spovede ho nemení, len nám uberá ťarchu hanbiť sa zaň.
Potrebujeme si najprv vyčistiť vnútorné prežívanie od hororov a posudzovačnosti a až potom “šup do neba”. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja sa tiez dlho zaujimam o to coje zivot a aky vyznam to vsetko ma. Moje presvedcenie je , ze nie je dolezite ci clovek chodi na spoved alebo do kostola. Farar nikomuneodnime jeho hriechy. Dolezite je co clovek citi a ako zije. To co nas bude sudit vydi kazdeho. Tiez viem ze tento zivot nekonci smrtou,prave naopak , tenpravy zivot zacina smrtou. Uz dlhe roky mam pocit ze moje telo je len auto ktore vecer zaparkujem a odidem. Snazim sa ovladnut toto vystupenie z auto ale sa to este stale nedary. Viem ze v spanku kazdy zije inde. Niekedy si trocha, utrzky pametam. Smrti sa uz davno nebojim, svojim sposobom sa tesim na prebudenie. Ja viem svoje, ako 15 rocny som mal tazky uraz hlavy. Predna cast , prave celo skoncil mi tam 2,5 kg tazky kamen. Bol som v kome 2 hodiny. Asi tak. Takze viem svoje..
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj René,
váž si život a staraj sa o telo, ktoré máš.
Môj názor:
– “to, čo nás bude súdiť …” nie, sami sa súdime (priebežne a podľa našeho “rozsudku” si vytvárame budúcnosť ) a teda vieme o sebe všetko …
– ten pravý život je tu na zemi, v hmotnom tele, ktoré nám ho umožňuje žiť, na “druhej strane je “iba existencia” .
Páči sa miLiked by 2 people