Aké hlboké je bahno?

Helar Sun Belangelo 16 komentárov

13082689_10153402431026851_1531339745093717251_nZ fejsbúkovej stránky Gregg Braden:

Aké hlboké je bahno?

Závisí od toho, koho sa spýtaš…

Všetci prechádzame tým istým rôzne.

🙂 Nevedela by som doložiť ani fň.

16 thoughts on “Aké hlboké je bahno?”

  5. povodne to malo byť takto- Bahno je také hlboké ako vnímaš veci okolo seba.
    Veci okolo vidíš tak, ako sa cítiš. a cítiš sa tak ako je na tom
    momentálne tvoj energoinformačný systém ( tvoje nastavenia.
    presvedčenia (často sú podvedomé a sebaobmedzujúce))

    Páči sa mi

    Odpovedať

  7. Moji drahý, neviem vážne kde mám napísať pod ktorý článoček, kedže mám taký problém… Môj svokor je niečo ako liečiteľ (nazvime ho pseudo liečiteľ, kedže z neho vôbec nejde láska,pochopenie práve naopak), od začiatku sa nemáme akosi radi – ja nemám rada, že sa nám montuje do vzťahu, on nemá rád to že sa ho nebojím a nepočúvam ho. Po tom čo dostal mozgovú príhodu zostal podivný (predtým som ho videla 2x bol usmiaty a išlo z neho dobro a pokoj), teraz je pre mňa úplne ako strašiakom nedokážem sa mu pozrieť do tváre lebo sa mi hnusí – rozpráva silné a bolestivé veci o druhých ľuďoch (špeciálne Židov nenávidí), pohŕda nimi. Všimla som si že už nejaký ten čas, som veľmi z neho nervózna nemôžem byť pri ňom – cítim hnus, odpor, negativitu… jednoducho sa mu ani do tváre nepozriem a hneď odídem. Prerábame starší dom kde budem s mužom bývať, dozvedel sa to aj svokor so svokrou a hneď už sa chcú k nám sťahovať (nikto im to nesľúbil)… veď sa zbláznim :-/ Môj muž neurobí nič lebo má pred ním rešpekt, tak som na to sama.

    Napadlo ma či nie som ním urieknutá lebo sa mi nedarí vôbec, z ničoho nič ochoriem,cítim sa slabo a lepila sa mi smola na päty. Vie mi niekto poradiť ako sa pred takýmto ksichtom dá ochrániť, aj keď ho musím trpieť momentálne často ?

    Ďakujeeeeem ☺ a prajem krásny deň ☺

    Páči sa mi

    Odpovedať

    • Ahoj Maja
      Zhrnula som si to, čo píšeš a vychádza mi, že máš svokkra, ktorého nemáš rada, je Ti odporný.
      Poviem Ti, čo by som robila ja.
      V prvom rade by som si ho aj so svokrou nebrala do domu-( Kde býval oteraz? Kde ma svoje vlastné deti? Má len jedno- tvojho muža? )
      Ty nie si povinná sa o ňeho starať Dnes sú dostupné rozne opatrovateľské služby ( charita, osobný asistent atď )
      No a pri bežnom stretnutí s ním , ja osobne by som skoro vôbec nerozprávala, len zdvorilostné odpovede.. tak by sa možno ani jemu už nechcelo so mnou kontaktovať.
      Tak držím palce 🙂

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Ahoj Xara,
        som tu po dlhšej dobe online ☺ Vieš čo? Prestala som sa pretvarovať, postavila som sa mu zoči-voči a povedala, že sa o nich bohužiaľ starať nemôžem, majú ďalšie dve dcérky, ktorím dali dom, peniaze a u jednej ešte aj zadarmo pracovali v jej firme … je fér aby sa oni o nich postarali a nie my. Mám život predsa pred sebou, som mladá a chcem žiť v pokoji a harmónií a nie stále prežívať peklo. Objavila som aj nepeknú pravdu jedna z ich dcér ich nahovárala na to, že môj muž ich v skutočnosti chce vziať k nám (neveríš ale to je tá čo u nej aj robili vo firme!) takže tam bol pes zakopaní… chcela hodiť svoju povinnosť na nás a ja som to odhalila tak teraz sa mi pchá a stále je ku mne ,,milučká” aby som si ich len vzala ku sebe… ale to nebude ☺

        Od kedy mám takýto prístup je mi aj lepšie. Uberali mi nesmierne silu …

        Ďakujem za radu a prajem krásny deň !

        Maja

        Páči sa mi

  8. Maja, ja som prežila niečo obdobné… Musela som pomáhať s opatrovaním mojej matky po porážke Staral sa o ňu brat, ktorý je už na dôchodku, ja budem musieť ešte pár rokov popracovať. Moja matka (89 rokov) je neskutočne negatívny človek. Všetko čo povie je o chorobách, smrti a nenávisti. Najhoršie som znášala, keď s dešpektom hovorila o mojom otcovi (jej manželovi) a dokonca si vymýšľala neskutočné klamstvá naňho. Ja som ju vždy vzala k nám keď si brat potreboval oddýchnuť, ísť so ženou na dovolenku. Za 5 rokov, čo trval tento stav to došlo k tomu, že cez leto som ju mala s prestávkami aj 5 týždňov. Počas roka veľkonočné sviatky a nejaké predĺžené víkendy. Mala u nás vlastnú izbu, v dome mohla byť kde len chcela, zimná záhrada, terasa, záhrada, ja som milovník mačiek, tak to mala aj so zvieratkami. Do izby sme jej namontovali vlastný televízor, len aby mala pohodlie ako doma. Nebolo dobre. Ja som si v zime po “náhodnom” (nič nie je náhoda) prečítaní jednej výbornej knihy uvedomila, že som bola nechcené a preto aj týrané dieťa. Tento problém som v podvedomí nosila 50 rokov… A spôsoboval mi ťažkosti, ktoré som si nevedela vysvetliť (stavy napätia, rôzne nevysvetliteľné bolesti a nakoniec depresiu). Až teraz som tomu dokázala čeliť a niektoré veci som si s mamou chcela vysvetliť. Nebola ochotná sa so mnou rozprávať, všetko z minulosti poprela a odmietala k nám už chodiť. (Vyhovárala sa na strmší prístup k domu. Neskôr som sa dozvedela, že pred bratom rozprávala, ako sa má u nás zle, že nemôže pozerať TV a rôzne kraviny). Nikdy ale konkrétne nevysvetlila, čo jej to vlastne robíme a ako jej ubližujeme. Bratovi už tiež došlo, že takto to ďalej nejde a že takýto človek, od ktorého by si čakala skôr psychickú podporu a lásku rozvracia náš súrodenecký vzťah. Keďže sa mama viackrát vyhrážala, že pôjde do penziónu, vzali sme ju za slovo a už je 2 týždne v penzióne. Po 5 rokoch mám konečne normálne leto. Keď som jej minule telefonovala, po všetkých prepájaniach liniek (odmieta používať a vlastniť mobil), odmietla prísť k telefónu, nakoniec ju sestrička prehovorila ale to mi zasa dookola tvrdila, že ma v slúchadle nepočuje (hoci viem, že počula dobre, túto scénku mi nezahrala prvýkrát…). Najlepšie asi bude obmedziť kontakty na formálne a zredukovať ich na minimum. V 50-ke začínam znova žiť… Ospravedlňujem sa za veľký rozsah, ale je to pre mňa terapia…

    Liked by 1 person

    Odpovedať

    • Ahoj Ginka, celkom ťa chápem a viem sa do teba vžiť. Keď už som od toho tyrana preč, stále viacej si uvedomujem kde je vôbec problém a prečo si ideme tak po krku. Svokor je jeden z tých, ktorý si myslí, že mužom patrí svet a žena je obyčajný predmet – ku svokre sa tak správa. Vyžaduje si aby sme ho všetci počúvali ale ja som opak. Som z rodiny, kde vždy mali ženy rovnaké práva, neboli iba predmetom a tu je jeden z dôvodov prečo spolu nemôžeme vychádzať. Keď sme sa naposledy pochytili tak mi povedal, že čo som čakala veď sa dalo čakať že môj muž bude chcieť s nimi bývať. Potom som mu povedala svoj názor, jednoducho či mu nešibe to kto videl aby si montovali do vzťahu. Druhým problémom je to, že som osoba, ktorá sa duchovne rozvíja a mám veľmi rada ľudí. On je úplnou fraškou na duchovno, tvrdí, že je liečiteľ a má vízie z budúcnosti, ale nevieš si ani predstaviť tú nenávisť v ňom. Topí sa v negativite, všetko je u neho zlé a všetko nenávidí (aj všetkých pravdaže). Prudko sa to zhoršilo od mozgovej príhody, ešte aj zmeny nálad, verejné urážky a nehovoriac že rozpráva o mojom intímnom živote ostatným (všetko po-vymýšľané somariny), ako keby ma poznal a to tomu tak nie je. Ako hlupaňa som plakala, keď mu lekári povedali že má rakovinu – jasné že ju nemá, je to krvná zrazenina v mozgu. Normálne som sa modlila, nech je v poriadku. To ma štve, že som chcela mu vážne pomôcť a on sa mi oplatil takto. S mužom sme im chceli prerobiť byt – jasné, všetko čo sme kúpili zabalili do skrine, že im to netreba. Chcela som im pomôcť aj na úkor seba… Pochopila som to, že musia byť samí, keď budú mať byť pri mne jeden z nás to neprežije alebo sa zblázni. Nedá sa žiť s niekym, kto má absolútne odlišné názory ☺

      A posledný dôvod? Tiež som nechcené dieťa, mama veľmi trpela keď bola tehotná, otec ju podvádzal, pil a oženil sa iba z donútenia (mal 17(!)keď mama bola tehotná…doteraz nechápem prečo 20 ročná si začala s takým niekým) . Ako som mala 15 rokov, mama mi to všetko povedala… ako behal za nejakou ešte aj deň pred svadbou, ako ho mama hľadala a jeho sestra jej povedala že je za tou ženskou u nej doma. Mám to niekde v hlave stále zapísané, že sú chlapi odporné zvieratá. Jasné, že mi táto nenávisť priniesla do života niečo podobné… len tam nie sú iné ženské, ale rovno celá rodina. Osobne si myslím, že musím na sebe makať, prekonať to buď sa muž zmení alebo odísť a začať žiť. Nie sme tu na to aby sme trpeli ale aby sme žili! ☺

      V tvojom aj mojom prípade by som povedala to isté, čo si napísala ☺ Brať to formálne, netrápiť sa nad tým a keď druhá osoba nás nechce, nechať ju tak – jasné, tiež stále hľadám tú lásku čo mi chýba, detstvo som nemala bohvieaké, niečo ako – ľúbim ťa, som od mojej mamy nikdy nepočula, myslím, že to ty pociťuješ tiež tak 😦

      Každopádne, nesmieme sa trápiť je toľko krásnych vecí na svete… nepokazíme si život predsa za jednu negatívnu osobu 🙂

      Krásny deň

      Páči sa mi

      Odpovedať

      • Čau Maja

        To je super, že sa Ti podarilo vyriešiť ten problém so svokrom 🙂
        Nikdy sa nikym nenechaj zahnať do kúta, ani citovo vydierať.
        Ty máš také isté právo na pokoj ako aj druhi.

        Pekný život želám 🙂

        Páči sa mi

Povedz svoj názor