Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manSom napálená, takže písať Vďačnosť bude pre mňa aj dosť zážitok. 😉 V podstate sa nič nedeje, len som unavená a nemám priestor pre seba – natoľko nie, že pred chvíľou som sa zatvorila do izby sama a nechala som kožúšky za dverami. Čo sa im veľmi nepáčilo; ale mne sa zasa nepáči, keď je všetko problém, každý robí prieky a nič sa nedá normálnym spôsobom. Čo sú tri zovšeobecnenia po sebe – ergo stupeň zlosti je vysoký, až iracionálny. 🙂

Dnešný deň bol v celku úspech, príjemný a pomerne pohodový, iba som musela vziať prášok proti bolesti, ale inak všetko tuti-fruti. Vďačná som presne za toto – že nikto nerobil extra problémy až do chvíle, kedy som sa vrátila domov. A kožúšky, aj keď ma zlostia, ale aspoň sú v poriadku a dosť sa aj môžu, už sa včera s Misty hrala a naháňala aj Pupsinka, ktorá si na Lízatká zvykala vyše roka. Šintíkovi diéta asi zaberá, ale zas je problém s Beruškou – ale nič také, čo by som nevedela nejako ošetriť.

Za väčšinu mojej zlej nálady môže dnes telka. Dnes po sebe mimoriadne vrieskali, najnovšia móda je, že vreštia traja-štyria cez seba a večne sa každý dotýka niekoho iného, no a oboje je pre mňa ako jed – keby toto urobil niekto mne, tak si koleduje o ublíženie na zdraví. Prinajmenšom. A keď ste uťahaní a musíte to odpružovať, tak sa nakoniec sami pýtate, prečo tie kraviny vôbec pozeráte. 🙂

V každom prípade vďačná za to, že za sebou môžem zavrieť dvere a nemusím nikoho ďalšieho znášať – žiadne blbé reči, otázky, dožadovanie sa pozornosti.

Včera v noci, ako som šla spať, ma potešilo, že pred domovými dverami vyňuchávala misky túlavá cica a keď som jej nasypala granule, ani už veľmi neodbiehala, len z bezpečnej vzdialenosti pozorovala a len čo sa zavreli dvere, išla žerkať. 🙂 Aspoň niekomu som na niečo. 🙂

A som vďačná za to, že dnes som si takmer nekomentovala v hlave. Bolo ticho, k ničomu som nepotrebovala zaujímať stanoviská, len som prežívala ako planktón. 🙂 V budúcom živote budem planktón a budem kašlať na všetko – s prehľadom. 😉

Potrebujem si pospať. Hneď všetko bude ružovejšie. 🙂

Advertisements

5 thoughts on “Vďačnosť každý deň

  1. …myslím, že to čo s tebou momentálne zdielam naplno je ten pocit unavenosti, uťahanosti, prepracovanosti. Našťastie sa to u mňa neodráža na psychike v zmysle narastajúcej podráždenosti – čo by zas mohlo byť predmetom mojej vďačnosti :))) .

    Televíziu som už zo svojho života takmer odbúral a keď sa už raz za čas pred jej obrazovku posadím, sledujem takmer výhradne dokumenty o prírode. A tie ma vždy dostanú, pretože nech už v nich skúma ktokoľvek čokoľvek, konečným zistením je, ako je to všetko úžasne “vymyslené”, zladené, vyregulované, ……samozrejme až do okamihu, než sa do toho namontuje Homo “sapiens”.

    Čo ma však zaujalo na tomto článku je konštatovanie : “V budúcom živote budem planktón. ” a vety okolo.
    Ja totiž planktón vnímam ako miliardy individualít, ktoré sa vymedzujú jedna voči druhej, pestujú vzťahy vedúce buď k symbióze, alebo otvoreným potýčkam v snahe zachytiť čo najviac slnečných lúčov, či vstrebať , čo najviac živín z okolitých prúdov….teda niečo ako vesmír vo vesmíre. Z tohto pohľadu mi tá veta vyznela podobne , ako by si povedala : “V budúcom živote budem ľudstvo “.

    A taktiež mi napadlo, že možno kdesi vo vesmíre žijú bytosti o toľko rozvinutejšie a vyspelejšie od nás, že vôbec nie sú schopné zavnímať našu úžasnú individuálnu pestrosť, emócie, vášne, vzťahy, skrátka hocičo, na čom si častokrát tak urputne zakladáme …skrátka, že sme pre nich taktiež iba akýsi planktón.

    Like

    • Ak bude treba, budem trebárs aj ľudstvo. Potom mi zrejme pôjde na nervy niečo celkom iné. Teda, nie že by som nebola oboje už aj teraz -planktón i ľudstvo – len si to neuvedomujem. A u toho ľudstva si to nepripúšťam. 😉

      Zvyšok zo mňa je čokoľvek ostatné – len sa to momentálne tak necíti, ale už viem, že sa na to cítenie nemôžem spoľahnúť. 🙂 Čo už. Keď raz potrebujem mať vnemy ľudského tela, budem ľudské telo. Až budem potrebovať mať iné vnemy, budem niečo celkom iné. Vlastne nie, ne”budem”. Som. 🙂 Niekde inde práve teraz som niečo celkom iné. 🙂 A tu som možno aj ten planktón. 🙂 Práve teraz. A sama sebe závidím. 🙂

      Like

  2. neviem, mozno je nieco vo vzduchu alebo co. mna nastartovala hadka s mamou na moju staru “oblubenu” temu. no a odvtedy som niekolko dni vytocena a nas..ta, na vsetko a vsetkych. a navyse som zas chora (alebo este stale, v mojom pripade je to tazke posudit).
    ale raz hadam bude lepsie 😛

    Like

  3. Je 16.máj Sun……??? Posielam bieleruzoveafialove svetlo..stačí nech otvoriš trihlicku zo šungitu a rozleje sa u teba..;). Vďačná som za tento net…

    Like

  4. Inak v deň, keď si písala túto vďačnosť, som slovo “planktón” už začula – niekto sa o niekom vyjadril, že je to planktón – čo, ako si trefne inde napísala, viac svedčí o ňom, ako o tom druhom 🙂 V každom prípade to nie je slovo, používané bežne, takže mi skoro oči vypadli 😀
    A fakt je dačo v éteri, jeden aby sa bál aj nos vystrčiť 😛

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s