Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Iniciačná cesta často začína pocitom, že niečo je zle.” — Starhawk a Hilary Valentine: The Twelve Wild Swans

Keď si spomeniem na vlastnú “iniciáciu do bosoráctva”, tak tak veru začala… Môj prvý kontakt s mágiou bol vďaka tomu, že “nebolo správne”, aby nás sused mohol beztrestne a protiprávne buzerovať a nemusel za to znášať následky.

A potom, keď už sa hlásili anjeli, tak som celé mesiace behala s pocitom, že ja snáď ani nie som človek… (V knihe: Nevie, prečo, ale vie, že jej svet je nekompletný. 🙂 ) Vtedy mi kámoška doviedla nejakú kočku, čo komunikovala s anjelmi, tá na mňa pozrela, vyhlásila, že čo iné ako človek by som bola, a potom pobehala po mojom živote s kriticky zdvihnutým obočím. 🙂 A ja som vedela, že ak ona je človek, tak ja človek rozhodne odmietam byť. 😉 Potom sme šli na zasvätenie do reiki a tam mi odprasila majsterka kanál a všetko sa to spustilo… a doslova ma to zmietlo z nôh i z rozumu. 🙂

Ten pocit, že “niečo chýba”, je pravdepodobne následok toho, že sa s nami pokúša skontaktovať Univerzum (“zvyšok z nás”) a my na to ešte nie sme pripravení… Obvykle sa do kontaktu s Univerzom dostávame znútra – pomaly prelamujeme naše predsudky a blokády, kanál sa prečisťuje a my dostávame záblesky toho “zvyšku z nás” a začíname sa na ne vylaďovať. To je tá menej bolestná cesta.

Alebo, ako v mojom prípade, komunikačný kanál je odstavený, zanesený balastom presvedčení a zadeklovaný niečím skutočne dôsledným – u mňa to bolo presvedčenie “anjeli neexistujú, Boh neexistuje”. Znútra som sa cítila v svojom svetonázoríku v pohode a v poriadku, ale snívanie som nemala pod kontrolou a tam ku kontaktu došlo… a chlapci si zrejme povedali, že mi “pomôžu”.  😦 Nuž, pomohli. Dva roky som zavýjala ako vlk na mesiac. (Veď ja im to raz zrátam! 👿 Veď ja to tomu “zvyšku zo mňa” raz zrátam! 👿 Počkať… Nie, nezrátam… nebudem sama sebe predsa robiť zle!)

Na to, aby sme sa vydali po chodníčkoch, ktoré sú neznáme a potenciálne ohrozujúce, potrebujeme obrovský tlak znútra. Vo forme šokového zážitku alebo rastúcej potreby. Sme ako vajíčko so škrupinkou – škrupinka musí puknúť, ak sa má kuriatko dostať von… a pukne spoľahlivo len znútra, pretože len kuriatko vie, kedy je pripravené. 🙂