Už minule som tu mala kočku Carlu; zdá sa, že momentálne sa učím najviac od nej. Znova som našla jednu kvalitnú úvahu:
“Prosím, nebuď šťastný” 😆 … Predtým ma nedostatok vlastnej energie robil agresívnou voči sebe samej – je nanič žiť bez energie. Teraz, keď moja energia narastá, mávam niekedy okamihy intenzívnej agresivity – jednoducho preto, že mám tú energiu a že je zábava rozdupať ploštice naokolo a získať možno ešte viac energie. Tiež už cítim, ako ma moje energetické telo na toto upozorňuje, takže sa potrebujem dostať pod kontrolu v mojom fyzickom a energetickom tele. Ale aspoň viem, že môžem niečo urobiť, ak je to potrebné. Človek nemusí byť zlý na to, aby bol agresívny. Niekedy len stačí mať dostatok energie na to, aby to vyštartovala. Ale, samozrejme, to nie je sloboda, takže treba aj rovnováhu, umiernenosť a ten zvyšok!
Agresia je normálna, tak čo sa čudujete? Je jedno, odkiaľ pochádza alebo ako sa prejavuje. Agresia je. Vyhýbajte sa tým formám, ktoré sa vám priečia alebo ktoré neviete ovládať. A nie je to len vec presvedčenia – bude tu, aj keď v agresiu neveríte. Už len samotná skutočnosť, že my alebo niečo iné existuje, je akt agresie.
Agresia je tá najjednoduchšia vec, ktorú možno v tom druhom vyvolať – len skúste pri komunikácii aj drobností neprispôsobiť sa. Kašlite na to, ako tá druhá osoba pochopí a prijme vašu správu. Bojovník alebo nie, osvietený alebo nie, 99% ľudí sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytočí tým či onakým spôsobom.
Niekto s hodne indonézskym menom k tomu doložil:
Ak zostávaš sám sebou, budú ti zazlievať tvoju vnútornú silu. Ak prispôsobíš správu, urazí ich, že si o nich myslíš, že potrebujú, aby si ju prispôsoboval… Môj sústavný problém.
Ja z vlastnej skúsenosti viem, že to s tou intenzivitou zlosti je skutočne tak. Vyzerá to, ako keby sme mali nejaký zásobník “zlostnej energie” a keď ju denne míňame na prkotiny, je zásobník večne poloprázdny a naše zlostné reakcie sú také “polovičaté”. Ale keď vás prestanú prkotiny vytáčať a zostane už len pár zásadných vecí, ktoré vás dostávajú, zásobník sa rýchlo naplní a pri každom podráždení vyprodukuje svoju plnú kapacitu… a tá je aspoň u mňa besná.
Z Castanedu viem, že je to len fáza, ktorou prechádzame – ale nepáči sa mi, desí ma a dosť ma uráža. (Nie, vôbec nie som sebadôležitá… 😛 ) Nezostáva mi nič iné, len sa stále viac zdržiavať v svojom vnútornom divákovi a rozoberať príčiny výbuchov… Výbuch nezastavím (mohla by som, ale ak si ho môžem dovoliť, tak ho radšej pustím a vyprázdnim tým svoju zásobáreň zlosti), ale môžem ho použiť na poučenie.
Dúfam – ale skutočne len dúfam – že na konci nezostane nič, čo by tento zásobník ešte dokázalo otvoriť. A dovtedy možno nájdem spôsob, ako zlostnú energiu premeniť na nejakú užitočnejšiu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor