Eprakone – ezoterika a spiritualita

11 responses to “Podvrh”

1. 

   gildor24

   8. apríla 2016

   Myslím si, že majú obaja inú predstavu o svojej osobnosti a tom, čo znamená byť samým sebou.
   Max to ako keby berie ako vymedzený bod a preto má možno zlý pocit z toho, keď na sebe niečo vníma, čo je mimo toho bodu.
   Carla berie osobnosť skôr ako kontinuum, škálu možností a tak je viac nasmerovaná na akceptáciu fake it till you make it, lebo sa ľahšie dokáže postaviť do pozície “aj to som ja”.
   To byť podvrhom je možno taká nešťastná formulácia, lebo narúša akoby pocit autenticity a integrity, ale keď si to zoberieme z pohľadu toho, čo tým chcel don Juan povedať (a tu sa ja cítim trochu ako povrch, lebo som Castanedu nečítal a interpretujem 3 riadky bez zvyšného kontextu 😀 ), tak sa tam zameriava skôr na tú akceptáciu dynamiky ľudskej osobnosti (tak potom buď XY), pričom dôležitý je úmysel, prečo to niekto robí (lebo je to spôsob, ako to zhmotniť).
   Ja mám tiež miestami pochybnosti o svojej integrite a vtedy mi pomôže stalkovanie úmyslu – čo tým chceš dosiahnuť? Manipuláciu alebo zhmotnenie? S tým, že opäť nejde o 2 vymedzené body vnímania, ale o škálu…

   Hmm, neviem, či som písal po slovensky…

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
2. 

   matrioshka

   8. apríla 2016

   Blizsie mi je Carla, vo vnimani seba ako vela roznych veci, ale napriek tomu fake it till you make it nie celkom. Totiz, neverim tomu ze to funguje. Stale mam pocit ze to funguje len do istej miery, barsaj mozno na 90 percent, ale nie na 100. Neviem ja skor som za take ze, ist len do toho, comu uverim ze to je aj ked je to blbost a zistim nakoniec ze to nie je. naco to budem fakeovat, ked viem ze je to fake. Skor hladam aspon tu parpercentu pravdepodobnost ze to vobec nie je fake ale je to real a potom s tym mozem vyrazit do sveta.

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
3. 

   mimkamydlova

   9. apríla 2016

   Ja vnímam fake-it-till-you-make-it ako PROCES. (vlastne Gildor to dosť dobre vysvetlil, keď spomínal tú dynamiku a nešťastný názov pre ten postup, tak sa asi budem trochu opakovať).
   Pokiaľ to beriem ako masku, priblíženie sa k nej, niečo umelé, na čo treba dorásť – proste bod, je to neprirodzené. Už dopredu som sa vlastne odsúdila, že na toto nemám. Vidím rozdiely medzi nami, všímam si ich.
   Ale pokiaľ ide o proces, nemôže byť nič prirodzenejšie. Je to ako spôsob, akým sa rozhodnem natrieť chleba s maslom. V procese všetko vyzerá tak nejak „nedorobeno“, ale preto neostanem obmedzená len tým, čo teraz vidím. Lebo čo vidím, nie je pravda, len ilúzia. O minútu vyprchá, o minútu je to zas iné. „Pravda“ je skôr v tom procese. Inak tie divadelné úkony predvádzame aj tak po celý život. Osvojili sme si nejakú škálu typických reakcií, tvárí pri činoch – a to je práve to.
   Za zásadné pokladám, čo sa rozhodne človek nasledovať. Či nejakú blbosť, s ktorou potom nie je spokojný, alebo to, čo cíti (=autenticky), že je preňho vhodné.
   To s tým zhmotňovaním neviem, ale spomenula som si na jeden dobrý príklad – keď som fejkovala rôzne speváčky a spevákov z youtubu. ;D Boli v súlade s tým najlepším, čo som u seba chcela dosiahnuť a tak sa mi podarilo ich “fejkovať” a priblížiť sa spevom im, podarilo sa mi robiť úškrn a pohyb v tom momente, kedy ho robili aj oni… Už to išlo aj automaticky. Toľko som to mala nakukané. 😀 A nebrala som to, že to nie som ja a potrebujem sa k tomu priblížiť, ale objavovala som sa v tom. A áno, nebolo to dokonalé, ale to ani nemuselo – spravila som, čo sa dalo nanajvýš dosiahnuť a bola som s tým nanajvýš spokojná a potom som mohla presunúť pozornosť inam.

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
4. 

   matej

   9. apríla 2016

   obaja hovoria o tom istom 😀

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      9. apríla 2016

      🙂 Ty nevieš, o čom oni hovoria; vieš len, čo si myslíš, že hovoria.

      Oveľa viac by ma zaujímalo, ako to, čo si z toho vyčítal, vnímaš ty. 🙂 Tak sa podeľ o svoj pohľad.

      Páči sa miLiked by 2 people

      Odpovedať
      1. 

         matej

         10. apríla 2016

         a ty vies, co si myslim, ked si myslis, ze vies, co tym myslim? alebo si myslis, ze ja nemozem vediet a si to len myslim? co ak nemyslim vobec a iba viem? 😀
         kazda minca ma dve strany, tak ako aj kazda skusenost moze mat rozne podoby, ale je to vzdy ta ista minca i skusenost, obaja sa snazili vyjadrit o tom istom pomocou svojich skusenosti..
         alebo aj nie, vsak? 😀

         Páči sa miLiked by 2 people

      2. 

         Sun Belangelo

         10. apríla 2016

         🙂 Ešte stále nepoznám tvoje vnímanie, len tvoj názor na to, či hovoria o tom istom alebo nie.

         Páči sa miLiked by 2 people

      3. 

         matej

         11. apríla 2016

         lenze ten “nazor” je cele moje vnimanie k tomuto 😉
         precital som si ich monology a tot vsio, nemal som ziadnu potrebu nic s tym dalej robit.. je to ich spracovavanie daneho a ja som celkom v pohode s tym, ze sa nad tym nepozastavujem 😀

         Páči sa miLiked by 2 people

5. 

   matrioshka

   11. apríla 2016

   naco to vlastne sluzi a za akych okolnosti to pomaha?nie je to obkluka?preco ked nieco neviem, mam najskor fejkovat?preco nemam robit rovno to?

   Páči sa miLiked by 2 people

   Odpovedať
   1. 

      Sun Belangelo

      11. apríla 2016

      Veď tým fejkovaním to vlastne robíš. Len si ešte prichodíš ako podvrh, pretože vieš, že len fejkuješ – ale každým urobením sa dostávaš o krok bližšie ku konečnému stavu. (Konečný stav = keď už si o sebe presvedčená, že vieš, čo robíš.)

      Ja som napríklad 15 rokov vykladala iným karty bez toho, aby som v to verila, hoci oni mi vraveli, že im to vychádza… A potom to raz vyšlo aj mne. 🙂 A skončila som s kartami.

      Niektorí ľudia si budú prichodiť ako fejk aj vtedy, keby boli samotný Budha. 🙂 To preto, že porovnávajú svoje nedostatky s prednosťami tých druhých. Debilný program, ja viem, ale práve fejkujem, že sa mi ho darí vypnúť… 😛

      Páči sa miLiked by 2 people

      Odpovedať
   2. 

      mimkamydlova

      12. apríla 2016

      Ja by som asi tak povedala. “Fejkujeme” tak či tak. Už len keď si idem urobiť účes, fejkujem, že viem, ako na to. Vôbec to nemusí vyjsť. 😀 Bez fejkovania by sme sa ani jazyk nenaučili, ktorým teraz komunikujeme (keby sme ho neopakovali po rodičoch). Je to prostriedok k lepším verziám nás samých. Môžem sa buď držať v starých koľajach (ktoré niekedy vyhovujú svojou stabilitou, automatikou, preto ich používame) alebo skúšať veci inak.

      Keď tu idem písať, môžem sa rozhodnúť, že tu napíšem “som hladná”, lebo je to priame, rýchle a pravdivé. 😀 Ale takisto môžem byť stále priama a napísať niečo štylizovanejšie, lebo táto rola sa mi páči viac a viac z nej môžem ja (ale aj vy) vyťažiť. Podobne ako keď sa ostýcham prezentovať pred ľuďmi – zo začiatku je to naozaj faux-pas, ale nakoniec som rada a prekvapená, že som to zvládla. Potom si trebárs trúfam aj na viac.

      Také niečo ako byť “sama sebou” môže byť dokonca predstava, ktorá obmedzuje. Pozeráme sa tak vlastne do minulosti. Sme slobodní v tom skúšať si rôzne roly, či nám sedia alebo nie a ako sa v nich cítime, či naozaj nie sú predsa len lepšie ako tie predtým… Keď sa v tom človek objavuje z nanútenia spoločnosti alebo vonkajších podmienok – môže sa naozaj cítiť ako podvrh, no stále je to on, len s novým nástrojom, s ktorým ešte nie je dostatočne vytrénovaný. No časom sa môže danej roly vzdať alebo si ju začať užívať ako ďalší nástroj potrebný k rastu. Všetci sme potenciálne niekým iným (budiš aj lepšími verziami budúcnosti), len v tom nie sme vytrénovaní/nechceme si to priznať/niečo nám bráni (často to, ako nás vidia ľudia, s ktorými sme najčastejšie – rodina, partner…).
      Také malé dievčatko, čo sa hrá na princeznú, sa zrejme necíti ako podvrh. Vžíva sa do toho s radosťou, lebo vie, že je to jeho lepšia verzia, na ktorú sa dokáže napasovať, tak ako to možno bude o pár rokov verzia matky.
      Alebo iný príklad. Človek sa ocitne v nebezpečenstve – musí ísť až na kraj svojich síl, objaviť v sebe “atléta” alebo “siláka”, aby unikol nebezpečenstvu alebo zachránil niekoho. Uveril si, že tým môže byť a stal sa ním. Nie je v tom vôbec nič neprirodzené. Je to tak prirodzené, že si ani neuvedomujeme, že tým môžeme dopomáhať želanému smeru.

      We are worth it. 🙂

      Páči sa miLiked by 2 people

      Odpovedať