Včera som na jednej z castanedovských skupín zachytila jeden výborný rozhovor medzi kočkou Carlou a chlapíkom Maxom… Začal tým, že Carla zverejnila veľmi trefný citát z Castanedu, zjavne ohľadne toho, či niekto je alebo nie je bojovník:
– Ale cítim sa ako podvrh!…
– Tak potom buď podvrh! Tváriť sa, že si bojovník, je spôsob, akým to zhmotniť do existencie.
Naše staré známe “fake it till you make it”, tvár sa, kým sa tým nestaneš. 🙂 No a za tým nasledoval ten zvláštny, pre mňa vysoko poučný rozhovor:
Max: Nie som toho schopný… Byť podvrhom… Možno ešte nie som dostatočne fluidný.
Carla: Nerozumiem… byť podvrhom po tom, ako si dokázal stať sa bojovníkom? To je jednoduché a áno, potrebuješ na to fluiditu. Ja sa cítim rovnako ako bojovník i podvrh, než sa zo mňa stane bojovník. Možno stalkujem svoju hlúposť alebo niečo podobné 🙂
Max: Beriem sám seba príliš vážne.
Carla: Ja tiež! By si neveril! A tak je dobré mať niekoho, kto sa z teba vysmieva, ja to vyhľadávam a učím sa tak od seba sa vysmievať sama sebe 😉
Max: V príručke jogy som čítal, že najlepšie je byť samým sebou.
Carla: Byť sebou samým? Ver mi, pre mňa to nie je to najvhodnejšie. Som príliš veľa a mám energiu len na to, aby som bola niekoľko málo z tej tisícku, čo skutočne som. Radšej ich budem stalkovať, než aby som sa zbláznila z toho, že by som bola toto všetko odrazu 😀
Max: Nechápem, prečo musíš používať kontrolovaný úlet vo verejných situáciách a môžeš byť slobodný, keď si vo svojom vlastnom tonali.
Carla: Sorry, možno nerozumiem tvojej angličtine. Pre mňa je všetko a vždy kontrolovaný úlet, je to jediná sloboda, ktorú mám a jediný spôsob, ako stíšiť svoj rozum; je smiešne, že môj rozum dokáže akceptovať veci ako kontrolovaný úlet alebo paradoxy, ale ide sa zblázniť, keď sú veci len čierne alebo len biele.
Max: Včera som o tejto téme diskutoval na svojej stránke… “nechaj iných byť sebou samými”.
Carla: Nechať alebo nenechať sú oboje súčasti procesu, majú svoje opodstatnenie… Povedala by som, že rozlíšenie sa deje medzi funkčným alebo nefunkčným, bezchybným alebo nebezchybným, duchom alebo nie duchom… Dokonca sebadôležitosť má svoje opodstatnenie.
Prvé poučenie som dostala, keď som ten rozhovor čítala. Druhé sa dostavilo, keď som ho prekladala – zistila som, koľko vlastných významov som si pri samotnom čítaní do toho premietla… Dúfam, že urobí to isté pre vás.
Ak chcete, napíšte mi svoje postrehy a myšlienky. 🙂










Napísať odpoveď pre gildor24 Zrušiť odpoveď