Realita o šťastí

12743732_993847530683217_6712415782466811819_nNa YouTube som našla krátke video 3 mýty o šťastí, ktoré sa mi natoľko zapáčilo, že si ho prerozprávam sem. Spáchal ho dr. Russ Harris, autor The Happiness Trap (Pasca zo šťastia):

Zabehané predstavy o šťastí vo vás vyvolajú pocit biedy alebo nešťastia, ak im nekriticky uveríte a dovolíte im, aby vám diktovali vaše prežívanie. Hlavne tri mýty sa podpisujú pod túto “pascu”:

1. Šťastie je prirodzený stav ľudskej existencie

Ide o predstavu, že ak človeku dáme jedlo, vodu, príbytok a láskyplný vzťah, bude automaticky šťastný…

Pravda je, že “prirodzený” stav ľudskej existencie je ustavične sa meniaci tok rozličných emócií. Menia sa tak rýchlo ako počasie – a o počasí by ste nevyhlasovali, že jeho prirodzený stav je “teplý letný podvečer”, pretože v zime bude chladnejšie, niekedy bude teplejšie, niekedy bude pršať…

A tak je to aj s našimi emóciami. V nejasných, nečakaných a neznámych situáciách sa máme cítiť nervózne a vyplašene, pri ohrození máme cítiť strach – naše emócie nám majú pomáhať zvládať situácie inými našili schopnosťami, teda slúžia ako výhybka pre to, ktorú časť zo seba uplatníme tak, abu to bolo pre situáciu najvhodnejšie.

2. Šťastie značí, že sa cítime dobre

Tento mýtus sa spája s tým predošlým. Vo väčšine slovníkov sa “šťastie” vysvetľuje ako stav potešenia, stav spokojnosti. Ak toto je vaša predstava o šťastí, tak potom nijaké trvalé šťastie neexistuje. Ako dlho dokáže takýto pocit vydržať?

Spomeňte si na najšťastnejší deň vášho života – ako dlho trval ten pocit šťastia, než sa objavilo nejaké príkorie alebo frustrácia? Sklamanie? Nervozita? Podráždenie?

Preto Russ Harris siaha po inej definícii šťastia: “žiť zmysluplný a bohatý život”, kde cítime celé spektrum ľudských emócií.

Vezmime si napríklad vzťahy. Máte nejaký skutočne napĺňajúci vzťah? Je po celá čas len ťipi-ťopi, alebo niekedy dochádza i k rôznosti názorov a nezhodám? Vzťahy, ktoré sú skutočne trváce, obsahujú veľa príjemných okamihov, ale ej tie menej príjemné – každý vzťah obsahuje aj napätia a konflikty a problémy.

Ak ste rodič a máte deti, rozhodne ich milujete – ale ako často vás vytáčajú až do nepríčetnosti? U mňa to isté platí o domácich zvieratách. Dala by som za ne dušu, ale keď mi očúrajú paplón, tak nie až tak. 😀

Takže každý vzťah so sebou nesie okrem tých príjemných pocitov aj tie nepríjemné – strach, obavu, pocit viny, zlosť, pocit ukrivdenia… Čím silnejšie príjemné pocity, tým silnejšie sú aj tie nepríjemné. Je to daň za to, že cítime.

Mňa ešte anjeli naučili jedno: ak príliš dlho zotrvávame v jednom stave, nazveme si ho “normál”. Ak sme príliš dlho šťastní, prestávame šťastie vnímať ako šťastie a považujeme ho za čosi bežné. Preto potrebujeme z času na čas vypadnúť z tejto dokonalej rovnováhy, zakúsiť niečo výrazne iné, aby sme znovu boli schopní cítiť šťastie. Keď sme napríklad príliš dlho v kontakte s nimi a oni nás vyvažujú, po čase si sami začneme tvoriť drobné nerovnováhy, pretože stav absolútneho vyváženia je pre človeka neprirodzený – stráca záujem o svet okolo seba a prestáva plniť funkciu, ktorú na tomto svete má: byť očami, ušami, nosom, ústami a rukami tej nehmotnej časti v hmote.

3. Ak nie si šťastný, niečo s tebou nie je v poriadku

Ako keby sa ľudská prirodzenosť čoraz viac patologizovala – ak vybočuješ zo zadefinovaného rámca, nie si v poriadku a potrebuješ nejaký liek, ktorý by ťa dal zasa späť do “normálu”. Niekedy si myslím, že aj ten ADHD syndróm nie je až taký príšerný, ako je školstvo neochotné meniť desaťročia zabehané metódy výuky a snaží sa žiaka prispôsobiť metóde… Ja som s ADD patrila medzi tých lepších žiakov. Možno preto, že nás nebolo v jednej triede toľko podobných – učitelia ma nechali na pokoji, pretože vedeli, že bude výsledok, a metódu, ako ho dosiahnuť, prenechali na mne. A tak som si cez hodiny kreslila alebo písala (len spievať mi nedovolili, lebo sa snažili ochrániť jemnocit ostatných žiakov 😉 ) a keď som si niečo potrebovala zapamätať, učila som sa to doma pri chodení.

V realite niet “normálneho” človeka – norma je len dohoda, na ktorej sa spoločnosť ustabilizovala, ale nemá veľa spoločného s realitou. Každý reálny človek sa od tejto dohody “normálnosti” do istej miery odchyľuje. A tak ak necítite non-stop šťastie, ale máte výkyvy, ste normálni (nie v zmysle dohody, ale v zmysle reality) – ste bežný úkaz. Keď sa Harris pýta na svojich workshopoch ľudí, či vnímajú život ako “príliš ľahký”, nikdy sa mu nik neprihlási. Nikto necíti potrebu mať v živote viac problémov alebo ťažkostí. Je bežné, že človek vníma život ako ťažký – nie vždy, ale mnohokrát.

Žiaľ, new-age ezoterika mnohokrát robí presne toto: vytvorí si predstavu “vzostupujúceho človeka” a ak sa od nej odlišujete (= ak z nej čo len na sekundu vypadnete), už okolie rovnako vzostupujúcich človekov začína zdvíhať obočie, akí ste len strašne “negatívni”… a kompletne im uniká, akí sú len oni strašne posudzovační. 😛 Pamätám si na situáciu z jednej uzavretej skupiny. Niekto tuto na blogu do mňa začal zadierať, ja som sa nenechala vytočiť a potom mi v tej skupine rozprávali, s akou úzkosťou sledovali, či sa udržím na reťazi, a akí boli nadšení, že som to ustála… Ustála? Figu! Musela som tej situácii čeliť znova a znova a ustála som ju až, keď som dotyčnej osobe nabrýzgala, čo sa do nej vošlo – pretože som sa práve učila lekciu “na hrubú dieru hrubá záplata”. Nie všetko v živote je vždy o nastavení druhého líca. Ak potlačíme seba a svoju prirodzenosť, nedozvieme sa, či práve naša prirodzenosť nebola tá správna reakcia. Hlavná vec, že sa snažíme vyhovieť nejakej predstave, ktorú si iní o nás vytvorili.

Z môjho pohľadu jediný, kto môže posúdiť, či ste takí alebo onakí, ste len vy sami. Ste takí, akí ste, z nejakého dôvodu – máte sa naučiť so všetkým tým, čo vás tvorí, tak, aby ste sa vo vlastnom živote cítili dobre. Ak si zakážete cítiť to zlé, prestanete po čase cítiť to dobré, pretože ho nebudete mať s čím porovnávať. Moja lekcia od anjelov. Trvalo dlho, kým som ju pochopila – a ešte dlhšie, kým som ju bola schopná prijať… To zlé patrí k tomu dobrému. Je to ten tieň, vďaka ktorému to svetlo sme schopní vnímať. 🙂

 

Reklamy

One thought on “Realita o šťastí

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.