Na dnes som nemala pripravený žiadny článok – no ale ako som šla na fejsbúk, hneď som chytila slinu 😉 …
Našla som tam tento citát:
Nemám rada toto pasívne ťažkanie si, aký je život ťažký, ako je niečo smutné, akú nanič vládu máme… Prichodí mi to, ako keby autor výpovede len hľadal súcit a podržanie u niekoho iného – ale nemienil so samotnou vecou nič urobiť! Tak som sa vzala a okomentovala som:
Prečo je to “smutné”? Keď si to tak zvolili, asi im to vyhovuje… Je to fakt. Nemá zmysel faktom dávať nálepky “dobrý” a “zlý”, pretože nijaká nálepka fakt nezmení. Môžeme ho len akceptovať, vedieť o ňom a ak sa nám nehodí, snažiť sa nedostať ho do svojho života – ale nemá význam riešiť životy INÝCH…
Myslím, že to bol Churchil, kto prišiel s múdrosťou, že keď trčíš uprostred sra*iek, tak sa hlavne začni z nich hrabať von, ale len preboha nezastaň a nerozhliadaj sa okolo seba a nezavzdušňuj sa nad tým, že tam sú a ty si uprostred nich… Toto je akosi bližšie môjmu svetonázoru. Viem, že tých druhých neobrátim na “moju vieru” – keby na to mali, tak to už dávno zvládli aj bez môjho napomínania.
Ale nie som svätá a preto ma toto večné jajkanie jednoducho s*rie. 🙂











Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď