Tento článok bude zo súdka “spracovávanie minulosti” 😉 , ale napísal ho niekto celkom iný než ja – Bohdi Sanders, učiteľ bojových umení a autor Modern Bushido:

Proste len povedz “se*iem na vás”. Potrebujú ohovárať teba, pretože keby hovorili o sebe, nikto by nepočúval.

Internet otvoril celkom novú oblasť pre zbabelcov tohto sveta. Tých, ktorí nikdy nemali odvahu postaviť sa a povedať, čo si myslia, druhému rovno do tváre. Tí teraz majú spôsob, ako útočiť na ľudí z bezpečia svojho vlastného domova – spoza počítačovej obrazovky. Jednoducho na internete zverejňujú lži a dovoľujú bláznom šíriť zlomyseľné klebety.

Títo zbabelci budú o tebe klamať každému, kto má dostatočne nízke IQ na to, aby ich lžiam uveril. A žijú z toho, že tam vonku je dostatok bláznov, čo uveria ich urážlivým podsúvačkám. Nielenže budú klamať, ale nebudú mať ani odvahu podpísať sa svojím pravým menom pod to, čo píšu (čo je veľmi silný indikátor toho, že píšu predovšetkým lži).

Takéto ťahy sú ťahy zbabelca, nie bojovníka.  A hoci je to jednoduché, je to aj zbabelé. Nenechaj sa zatiahnuť do takýchto akcií. Ak niekomu chceš niečo povedať, maj tú odvahu povedať mu to priamo do tváre, nie poza chrbát. Videl som mnoho ľudí, čo sa nazývali bojovníkmi a správali sa takto. To však nie je skutočný bojovník!

Takíto ľudia majú život, v ktorom sa nič nedeje, a tak útočia na teba a myslia si, že tým zlepšia pocit, ktorý zo seba majú. Tým, čo nemajú v svojom živote nič a tak musia večne hovoriť o tebe, povedz “ste os*atí!” Nie sú hodní tvojho času.

Obávam sa, že na to, aby toto človek mohol urobiť, musí byť naozaj bojovníkom, nie rádoby-bojovníkom… Potrebuje si očistiť svoju vlastnú energiu od vzorcov myslenia, ktoré z neho robia vhodnú obeť pre útoky iných – nielen na mentálnej úrovni (rozumiem, prečo k tomu dochádza), ale hlavne na emocionálnej (nezraňuje ma to) a vôľovej (“svet by nemal byť takýto”).

A na to, aby toho bol schopný, podľa mňa potrebuje prestať na seba klásť prehnané nároky a natískať sa do predstavy istého ideálu – potrebuje sa začať akceptovať presne takého, aký je, s tým dobrým rovnako ako s tým zlým.

Čiže moje zmúdrenie: “Keď sa prestanete posudzovať sami, prestanete posudzovať aj tých druhých. To z nich ešte neurobí o nič menších kreténov a zákerákov, ale nebudete už pociťovať potrebu zapodievať sa tým, prečo sú takí a aký dopad majú ich pindy na prostredie, v ktorom sa pohybujete aj vy.”

🙂 V konečnom dôsledku sa mi to scvrkáva na dôveru, že týmto Univerzom behá ešte aj zopár ľudí, ktorí vidia to skutočné vo vás – a na tom zvyšku nezáleží. 🙂