Vďačná za pokľudný deň bez veľkého rozčuľovania, drám a príkorí. Hrali sme sa s kožúškami vyše hodiny. Morinko sa začal zapájať, naháňal perie ako divý, skákal meter dvadsať do vzduchu s jeho bachoríkom 😉 a potom sa mi odvďačil tak, že spal na mojom kresle a keď som prišla pozerať telku, natrčil mi bruško a nechal sa vyhladkávať, vyškrabkávať a pusinkovať ako nejaký plyšáčik. 🙂 Zasa bol po celých mesiacoch taký prítulný ako kedysi. 🙂 A panička musela sedieť na pol zadku, pretože Morinko potreboval kreslo pre seba. 🙂
Dnes som oddychovala tak intenzívne, že miestami som si už šla sama na nervy a chytala ma depresia 😉 . Ale som taká nedospatá, že v kuse driemem. Alebo sa zasa zobudila moja choroba, pretože keď sa zobudila prvýkrát, tak ma niekoľko mesiacov “uspávala”. 🙂 Uvidíme. Tak či onak, niečo sa nájde, za čo budem môcť byť vďačná. Keď sa dopracujete do toho stavu, čokoľvek sa stane, môžete to vyhlásiť za svoje “víťazstvo”. 😛
Viem, dnešná Vďačnosť je pochudobnejšia, ale to len preto, že väčšinu dňa som prechrnela. 🙂















Povedz svoj názor