Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes som videla, čo to znamená, zhmotňovať takmer okamžite… Môj posun bol nejakých 10 minút. Išla som na cintorín dať do poriadku hrob. Cestou tam mi napadlo, že keby tam už mali kvety, tak ho môžem pripraviť na Dušičky… Kvety tam boli – ešte nerozkvitnuté, ale jeden kvetináč bol presne pre mňa. Vďačne som ho vzala a odniesla na hrob. Nič som si pri tom nepomyslela. Mať pri cintoríne kvety je tá najbežnejšia vec na svete.

Hrob bol hrozne zašpinený a prerastený, zasypaný gaštanmi. Pri prvom pohľade naň mi napadlo, že by som mala rastliny po krajoch zrušiť a nechať to vysypať bielym štrkom – neboli by také problémy s údržbou.  A ako tak čistím a čistím, ide okolo nejaký chlapík a dáva mi vizitku, že oni sa starajú o hroby, či by mi to nepomohlo. 🙂 Pomohlo… S vďakou som vizitku prijala.

Tak som urobila hrob a ako som ho dávala do poriadku, zistila som, že sú tam aj dve vázy na rezané kvety. Tým, že som na to zabudla, nemala som rezané kvety so sebou. Nuž, nechám ich pre ostatných príbuzných, povedala som si. Už som odchádzala, ale stále ma žral ten pohľad, ako sú tam prázdne vázy… Ako som vychádzala z cintorína, práve si rozkladali stanovisko noví predavači. Zbadala som, že majú umelé kytičky kvetín. Hneď som šla za nimi a našla som dve rovnaké biele kytičky. Vrátila som sa na hrob a dala ich do prázdnych váz. Keď niekto donesie rezané kvety, tak ich jednoducho odhodí a dá tam rezané kvety, ale takto už hrob vyzeral eňo-ňuňo. 🙂

To už som registrovala, že sa mi nejako veci napĺňajú. Ako som šla po druhýkrát z cintorína, odrazu som si v duchu povedala “je mi do plaču” a hneď som si to aj zakázala, aby som to náhodou nezhmotnila… Toto prešlo bez problémov.

Potom som si ešte párkrát všimla, ako si spomeniem, že niečo potrebujem, a vzápätí to príde… 🙂 Zaujímavá skúsenosť. Môže byť aj častejšie. 😛 Vďačná za to, že sa to tak poskladalo.

Vďačná za to, že moje včerajšie striekanie bundy zjavne zabralo – väčšina škvŕn zmizla. Nemusím kupovať novú. 🙂

Vďačná za dobrý obedík a po ňom zákusok. Niekedy človeka potešia aj drobnosti… Včera som si napríklad urobila na večeru volské oko s hriankami. Vďačná, že sa podarili (prvé vlastnoručné hrianky v mojom živote) a že som mala vôbec chuť paprať sa s jedlom, keď aj tak skončí na kope v žalúdku. 😉 Akosi si začínam tú hmotu viac vážiť.

Vďačná za to, že hoci práve u mňa prepukáva choroba, ešte mi nie je nejako extra zle (hoci už ma derie v hrdle). Cez víkendík poležkám a bude. Oddýchnem si a možno sa aj dám dokopy. 🙂

Pred chvíľkou som mala divný telefonát. Zdvihla som a tam dychčanie a také elektronické kvílenie… Takmer ma to rozosmialo. Ak ešte niekomu stojím za to, že mi dychčí do telefónu, nemôžem byť ešte baba najstrašnejšia na celom svete! 😛

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s