Keď ťa uhryzne zombík

apple-biteU Karen Salmansohn som našla pekný článok (silne krátený):

Ak vás niekto poranil až do hĺbky vašej duše, táto zombíkovská analógia je pre vás. Ak ste takto poranení, máte tendenciu stiahnuť sa a uzavrieť sa, zatrpknúť, začať cítiť nevraživosť a depresiu. Je to ako v klasických hororoch o zombíkoch – bezduché, nevedomé bytosti sa tackajú tmou a odhryzkávajú si zo šťastných, spokojných a nevinných ľudí… Po takomto pohryznutí sa aj obeť mení na zombíka. Ich duša sa uzavrie. Stiahnu sa do tmy. Majú chuť hrýzť iných.

A hlavne pohrýzť späť toho, kto pohrýzol ich.

Keď vás pohrýzol zombie, pocítite chuť stať sa zombíkom aj vy. Musíte tomu vzdorovať… ale ako?

Tak predovšetkým, musíte sa zosilnene obracať do svetla, do pocitov ako odpustenie, láska, dôvera, vnútorný pokoj a radosť. Toto svetlo udržiava pohryzenú dušu nažive a bráni vám stať sa zombíkom.

Zombícke správanie neprežije na svetle – potrebuje tmu, utiahnutosť a dobre prikrmované ego, ktoré si bahní v pocite, že je v práve a má nárok byť zatrpknuté, nenávistné a deprimované.

Najlepším zdrojom svetla v našom živote je odpustenie. To môže začať tým, že odpustíme sami sebe, že sme sa nechali uhryznúť zombíkovi. Koniec-koncov, možno na prvý pohľad vôbec nevyzeral ako zombie… Čo z toho, keď sa tie koťuhy dokážu tak skvele pretvarovať?

Potom potrebujeme odpustiť zombíkovi, ktorý nás uhryzol. Tým, že mu odpustíme, odplavíme zo seba jeho jed. Pomôže nám to nestiahnuť sa a neuzavrieť svoje srdce a dušu. Neupadneme do temných myšlienok a predstáv.

Pripomeňme si, že náš zombie sa stal zombíkom asi tiež len preto, že ho nejaký iný zombie pohrýzol. A toho tiež niekto pohrýzol. Vlastne sú to chudáci, ktorí si nedokázali pomôcť sami a tak sa z nich stali zombíci. Oni nedokázali v svojom živote obnoviť svetlo, radosť, pokoj a vyrovnanosť…

My to dokážeme.

A ešte si pridávam pesničku, ktorú som objavila včera a akosi ma dostala:

Pain
I guess it’s a matter of sensation
But somehow
You have a way of avoiding it all

In my mind
I have shot you and stabbed you through your heart
I just didn’t understand
The ricochet is the second part

Cause you can’t hide
What you intend
It glows in the dark
Once you’ve sought
The path of revenge
There’s no way to stop
And the more I try to hurt you
The more that it hurts me

Strange
It seems like a character mutation
Though I have all the means
of bringing you fuckers down
I can’t make myself
To destroy upon command
Somehow forgiveness
lets the evil make the laws

No you can’t hide
What you intend
It glows in the dark
Once we’ve become
The thing we dread
There’s no way to stop
And the more I try to hurt you
The more it backfires
The more it backfires
The more that it backfires

 

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.