Paradox sebarozvoja

11164824_838442639585190_4792509276884338689_nKámoška na fejsbúku označila, že sa jej páči jeden článok. Neviem, prečo, ale šla som si ho pozrieť. Mne sa páčinepáčil 😉 , ale našla som v ňom citát, čo mi sadol:

Lidé, kteří poměřují druhé navzájem nebo sebe s jinými lidmi, tím naprosto odhalují svou metodiku myšlení. Tito lidé jsou schopni závisti, nepřejícnosti a dalších negativních projevů, které paradoxně nejvíce škodí jim samotným. Naznačují, že jsou ochotni „vyrovnávat se svému okolí“ jenom tak, že snižovat jeho hodnotu. Nikoli tím, že by se snažili zvyšovat hodnotu svoji. Takoví lidé nemají sklon posouvat. Mají sklon ponižovat.

🙂 Neviem, nakoľko to je všetko spojené s tým porovnávaním, ale viem, že ľudia porovnávajú, a viem aj to, že veľmi často zvyšujú svoju hodnotu tým, že iného ohovoria alebo vyhlásia za babráka. Len si nie som istá, či tá spojitosť je tam zakaždým.

Ja sama som mala vždy dobre a rozsiahle rozvinutý komplex menejcennosti a večne som sa porovnávala s inými. Neviem si spomenúť, či ma to viedlo aj k porovnávaniu iných navzájom – ale je to veľmi pravdepodobné.

Rovnako si neviem spomenúť, či som mala tendenciu niekoho “upratovať” – ale je to rovnako pravdepodobné. Nemyslím, že by som niekedy bola niekoho vedome alebo nevedome ponížila, pretože sama neznášam ponižovanie a celý život sa riadim zákonom reciprocity (“nerob iným, čo nechceš, aby robili tebe”), ale keď som natrafila na mentálne menej zdatného jedinca, mohla som mu to dať dobre vyžrať tým, že som ho bez výčitiek svedomia konfrontovala s jeho blbosťou. 😉

Ešte stále sa nemám rada. To už asi nikdy nezmením. Ale dokázala som prestať sa porovnávať s inými. Zaujímavé, že sa to neprejavilo na zvýšenej tolerancii, ale naopak, na zníženej tolerancii voči inakosti iných. Akceptujem, že sú takí, ako sú, pretože podobne ako ja “nemôžu inak”, ale okamžite ich odstraňujem z môjho príbehu, ak nevidím v ich inakosti pre seba prínos. Ani pavúkovi neublížim, ale nemusím si ho zavliecť do domu. 🙂

Kým som potrebovala, aby ma mali radi a tolerovali mi to aj hento, tak som bola aj ja ochotnejšia tolerovať kadečo. Paradox sebarozvoja. Čím svojbytnejší sa stávaš, tým presnejšie vyberáš, s kým sa budeš zdržiavať. 🙂

2 thoughts on “Paradox sebarozvoja

  1. Ja si myslím, že ide o „samovýber“. Ako inak by som si vysvetlila, že sú v mojom príbehu tí ľudia, ktorí tam sú? Lebo tam práve teraz majú byť nezávisle na tom, či sa to mojej schránke páči alebo nie. Keby boli inde, tu by chýbali a inde by zavadzali 🙂 Kým nepochopím, budú obsmŕdať.
    Pekná stránka, asi som tu už dávno nebola, čo? Vďaka práci, s ktorou sa roztrhlo vrece.

    Like

  2. Tiež si toto momentálne uvedomujem ze čím viac mam rada samu seba tým viac triedim kto v mojom príbehu bude, neznamená to vsak ze by som iných nemala rada… Áno stále sa nájdu takí kde mi da dosť zabrať aspoň rešpektovať to akí su ale inak pravidlo úmery čím viac mam rada samu seba tým viac aj druhých u mna naozaj platí…oveľa viac tolerujem inakosť nez pred tým ked som sa snažila naprávať 😊

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.