Zoči-voči novej možnosti

Tieto laboratórne šimpanzy sú po prvýkrát v živote pustené do voľného výbehu…

https://www.youtube.com/watch?v=ExEjXLMd4VA

 

Veľmi poučné, najmä keď si človek uvedomí, že ľudia nie sú až takí odlišní. Najprv sa nedôveruje. Potom sa niekto vyberie von a okolo neho sa okamžite grupujú iní, ktorí by si inak netrúfli, a ktorých ten jeden potrebuje na to, aby si trúfol on sám. A skupinky sa rozbehnú podľa preferencie toho jedného trúfajúceho, až kým ho to neprestane baviť a nevylezie hore na konár, ďaleko od nasledovníkov…

No a potom je tam ten jeden. ktorý nevylezie. “Nevedel ani s pomocou.”

12 thoughts on “Zoči-voči novej možnosti

  1. …nie sú až takí odlišní, je podľa mňa priveľmi opatrné a diplomatické, najmä keď reálne medzi nami panuje 99% zhoda v genofonde – ale raz som to tu už tuším dal a vtedy sa to u podaktorých čitateľov nestretlo s pochopením :o)))))

    Páči sa mi

      • …ten úplne najpodstatnejší a najzásadnejší je to X a Y, ktoré nás naprieč druhmi delí na samice a samcov, ktoré je zodpovedné okrem rozdielnej fyziognómie aj za rozdielnu neurohumorálnu výbavu a od tej sa zas rozvíja odlišné vnímanie, iný spôsob reakcie na rôzne situácie, hlavne tie krízové, iná psychika. A je to tak preto, lebo samce a samice sú prírodným vývojom predurčené pre iné, špecifické úlohy a tento model sa ukázal za milióny rokov evolúcie , ako úspešný ( čím netvrdím , že za ďalšie milióny to nebude inak ).
        Preto aj keď medzidruhovo mám geneticky najbližšie k šimpanzovi a medzi tlupou ľudí a tlupou šimpanzov reálne nevidím rozdiel, akonáhle začnem študovať rozdiely medzi X a Y, ďaleko skôr a viac sa dokážem ako muž identifikovať so správaním, konaním , “myslením ” samca hoci aj druhovo vzdialeného ako so správaním , myslením, konaním samice hoci aj vlastného druhu. Vedeli to už naši predkovia a to aj bez znalosti genetiky a iných vied iba prostým pozorovaním prírody. Mne napr. je úplne jasné, prečo sa jeden z najslávnejších indiánskych náčelníkov volal Sediaci býk a nie Hopsajúca krava.

        Páči sa mi

      • skús sa na to pozrieť takto – ľudský genóm obsahuje cca do 20 000 génov a je na 99% zhodný s genómom šimpanza. Takže len 1% genetickej informácie, čo je pre niekoho takmer nič, nás ako ľudstvo odlišuje od šimpanzov : V tom zostávajúcom 1% je priestor na to, aby sme sa vzájomne odlíšili ako ľudia ( cca 7 miliárd navzájom ), podľa toho, z akých končín planéty pochádzame a ako sme sa vzájomne krížili. Ale tieto gény nie sú jednoduché kocky, z ktorých zložíš skladačku a vôbec si nie sú rovnocenné vo svojom význame. Niektoré majú význam zanedbateľný ( napr. kódujú akej farby má niekto oči, či je kučeravý a pod. ) a týkajú sa len ľudí, niektoré majú význam zásadný a spájajú nás do spoločných skupín z inými živými organizmami na planéte. Taký je napr. gén, ktorý určuje spôsob využiteľnosti glukózy v bunkách a ten nás spája napr. aj s istými rastlinami, ďalej ma napadá gén, ktorý určuje či máme žiabre, alebo pľúca a delí nás na tých , čo žijú pod a nad hladinou. Za to, že kedysi sme sa oddelili od šimpanzov možno mohol tiež jeden? dva , gény, ktoré mohli náhodne zmutovať? , alebo ich mohol niekto iný , odinakiaľ zámerne upraviť ? 🙂 .A takýto zásadný je aj spomínaný gén XX / XY, ktorý určitým spôsobom spája všetky samice , resp. všetkých samcov, všade tam, kde príroda upustila od hermafroditných, alebo úplne bezpohlavných modelov rozmnožovania. Takže to , či máš X , alebo Y je zodpovedné za to, či sa aktivujú a uplatnia ďalšie gény, ktoré kódujú anatomickú stavbu, fyziológiu a pochopiteľne aj psychiku samčieho, alebo samičieho typu. Asi tak dajako 🙂 to vidím, ale keď naďalej trváš na čísle je tu ten jeden rozhodujúci a zásadný a potom potom možno stovky ? možno tisíce ? to ti presne zodpovie naozaj len genetik. Ale skús to vnímať ako kaskádu. Podľa toho, či sa to na križovatke tvorenia zvrtne do X, alebo do Y, otvorí sa iná cesta, začnú padať iné kocky domina, začnú sa v tele tvoriť iné hormóny, na ne zas bunky zareagujú iným vývojom , takže asi tak 🙂

        Páči sa mi

      • no ked som miesto cisla zbadala tento dlhy sloh skoro ma vykotilo. Teraz nie som si ista ci je to dostatocne zenske a tvoje dlhe obkecavanie jedneho cisla dostatocne muzske. Som si to chcela len presne porovnat aky ten rozdiel v tvojom vnimani je.

        Páči sa mi

      • …ja som sa ti len snažiť vysvetliť ( najjednoduchšie, ako som dokázal 🙂 ), že tie gény majú ešte aj niečo ako hierarchiu a jeden jediný, môže mať čo do dôležitosti pokojne väčšiu hodnotu ako tisíc iných, takže tvoja otázka je nezodpovedateľná jednoduchým číselným vyjadrením. Ale teraz keď už si mi ju otvorene položila , viem ti na ňu aj otvorene odpovedať.
        V niektorých aspektoch je ten rozdiel mizivý až žiadny, ( chodíme prevažne po dvoch , rovnako dýchame vzduch a pod. ) , v iných je ten rozdiel naopak priepastný ( psychika, spôsob riešenia úloh – muži zapájajú iné nervové centrá ako ženy, atd. ) Ale to , že niekde je ten rozdiel obrovský ja nevnímam ako problém, jednoducho to je niečo, čo vzniklo za milióny rokov evolúcie, lebo to tak malo zmysel. Pokiaľ tu funguje snaha po porozumení a nie boj o to kto ovládne domácnosť, tak ten rozdiel je veľmi krásny, obohacujúci a rozširujúci vnímanie. Ja vidím problém v niečom úplne inom. Je to šialene rýchlo sa meniaca spoločnosť , potláčajúca prírodné zákony. Svet, ktorý berie ľudským samcom aj samiciam ich tradičné úlohy, ich tradičné polia realizácie, čo potom vedie k frustráciam na obidvoch stranách.

        Liked by 1 person

Napísať odpoveď pre Sun Belangelo Zrušiť odpoveď