S hadom o liečení a múdrosti

Green-Grass-Snake-3V noci som si urobila novú šamanskú cestu. Tentokrát preto, že som potrebovala “podržať”… Včera som bola s jedným z mačiatok u veterinárky, pretože som mu nahmatala na chrbátiku rýchlo rastúcu hrčku. Vzala mu vzorku na mikroskopovanie, ale vyzerala spokojná, že to bude najskôr cysta. Večer mi volala, že sa na to pozreli a je tam nejaké nešvárne tkanivo, našťastie ešte v stave nedelenia sa…V stredu ide Bobinko na operáciu, aby mu to vytiahli a poslali na histológiu. A ja mám strach.

Už som spomínala, že som si nedávno všimla, že dve z Lízatiek mi pripomínajú môjho otca a moju mamu. Proste som potrebovala časť ich energie v živote aj naďalej – tak sa dostavila takto.

Bobík mi nikoho nepripomínal. (Pripomínal, ale nechcela som si to pripustiť.) Pozerala som, aký je mojkavý a sebestačný zároveň; ako potrebuje pohladkanie, ale nedokáže ho uniesť;; ako nevyzerá až tak príjemne mačiatkovito; aký je žiarlivý a presadzovačný; ako sa pustí aj do veľkého Ňusa; ako chce mať všetko podľa seba a ochotne “uprace” ostatných – a rástlo vo mne podozrenie, no ja som sa rozhodla zatvoriť pred ním oči.

Až kým som nenahmatala hrčku… a boli sme doma. 😦

Včera večer som si zakázala myslieť a cítiť. Musíme vydržať do stredy bez toho, aby sa spustilo delenie buniek, a potom musíme ešte vyčkať výsledky histológie. Dovtedy je zbytočné zaujímať hocijaké stanoviská okrem jediného – začala som Bobíka reikovať, hrať sa s ním, aby sa jeho vibrácia držala vysoko, a začala som jeho chorobu naťahovať do seba. Priority sú jasné.

No a v tomto rozpoložení som šla spať. Rozhodla som sa ísť sa porozprávať s niekým z “mojich”, najlepšie s Otcom. Požiadala som telíčko, aby mi vyvolalo vnem lesa. Zasa som dostala najskôr obraz a po pár sekundách sa k nemu pripojil aj pocit. Neviem, či ho poznáte, ale ja keď idem do lesa, tak sa cítim, ako keby som dýchala nielen nosom a ústami, ale ej cez stromy, rastliny a živočíchy. Pocit priestoru, trochu chladivý a veľmi príjemný, kde veci sú na dosah, ale neutláčajú ťa. 🙂 To je môj “pocit lesa”.

Obraz sa zmenil len na záblesky videnia, ale boli príjemné. Bolo to, ako keby som sa na les pozerala cez hľadáčik fotoaparátu pri veľkom zväčšení – dostávala som len výseky celého obrazu, zdanlivo veľmi blízke, ale netiesnivé.

Pozrela som sa na zem a na hranici prašného chodníčka a riedkej trávičky som zbadala tenkého zeleného hada. Okamžite sa mi spojilo “had” a “Aeskulapova palica” a hoci mám obvykle pred hadmi rešpekt, hneď som sa k nemu pobrala.

Zdalo sa, že had cúva, ako keby sa ma bál. Povedala som mu, že mu nechcem zle, len sa s ním chcem porozprávať. Ešte stále sa odťahoval, ale už neutekal. Čupla som si k nemu a spýtala som sa ho, či symbolizuje liečenie.

Povedal mi, že to je somarina. Vysvetlila som mu, že ľudia mu takú vlastnosť pripisujú, hlavne kvôli tej palici. Nijako ho to nezviklalo. Vysvetlil mi, že za uletené ľudské interpretácie nezodpovedá, a že zasa robím chybu a jednám s ním ako s hadom, hoci on je energia. Tak som sa spýtala, aká energia. Povedal niečo v tom zmysle, že pomalé, ale nezadržateľné napredovanie. Prekonávanie prekážok bez námahy. Prelezie alebo oblezie. V hlave sa mi to spojilo s vodou, ako obteká kamene. Had súhlasil, že presne takto to myslel.

Ešte tam bolo čosi, čo som si nezapamätala… Niečo v tom zmysle, že keď sa naňho vylaďujem, potrebujem sa vyladiť presne, lebo kúsok vedľa je to už iná energia a dáva iný výsledok a iný obraz.

To už som vedľa neho pohodlne sedela a bavili sme sa ako starí kámoši. Ako mi vysvetlil, že je energia, zostala som trochu smutná. Porozprávala som mu, že had u nás symbolizuje aj múdrosť, že sa spája so Stromom poznania (alebo ako sa to nazýva). Prekvapivo pritakal, že to nie je také odvecné – že jeho energia v sebe nesie veľkú múdrosť v tom, že vie, čo na akú prekážku platí, kedy preliezať, kedy obtekať a kedy bojovať. Že tá jeho pomalá, nenásilná energia sa spája s veľkou predvídavosťou, uvážlivosťou a trpezlivosťou v čakaní na správny okamih, kedy s minimálnou námahou dokáže dosiahnuť maximum.

No a potom som zachrápala, takže viac si nepamätám. Sny boli podivné, farebné a ostré, trochu príjemné a trochu nepríjemné, ale už som ich všetky zabudla. Točili sa okolo správnosti úsudku, predvídania, jedno mačiatko (calico) mi ušlo z domu von a ja som za ním vybehla a vrátila som ho späť. Pritom som zabudla zatvoriť dvere a vybehli aj ostatné Mačičky, ale som bola presvedčená, že sa vrátia späť, len čo nastane čas žerkania.

Tento rozhovor neviem veľmi dobre dekódovať, ale zdá sa, že “nagual” dobre zametá s mojimi predpokladmi a predsudkami. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.