Keby si nepoznala muchu, vedela by si vymyslieť muchu?

Bluebotte-flyV noci fúkal južný vietor a vtedy sa celý dom otriasa od základov a ja obvykle nezaspím. Keď som už hodinuapol ležala v posteli a nič, išla som na počítač hľadať svoju najnovšiu obľúbenú melódiu. A pritom mi napadlo, že keď už nespím, čo tak urobiť si šamanskú cestu? V poslednom čase som mala nejakú podprahovú depresiu, ktorá sa prejavovala silnými, ale krátkymi záchvatmi (tak okolo 30 minút), ale až včera večer som si uvedomila, že mala aj sprievodný prejav – uvrhla ma do nečinnosti. Nič som nerobila, ničoho som sa nechytala. Pustila som celkom opraty z rúk. Prestala som napríklad jesť, pretože ma to nijak nemotivovalo. Za približne mesiac som schudla jednu konfekčnú veľkosť. Bolo načase sa znova postaviť na nohy.

Vrátila som sa do postele a požiadala telíčko, aby ma prenieslo do môjho lesíka. Telíčko okamžite začalo vyvolávať pocity “les”, ale tentokrát ho okolo mňa vytvorilo odlišný, len vzdialene podobný na ten, kam ma obvykle prenesie. Bol väčší, rozsiahlejší; obvykle veci okolo mňa sú dosť blízko a je veľa voľného priestoru nad hlavou, no tentokrát bolo veľa priestoru okolo mňa – tak veľa, že som nad hlavu ani nepozerala. Na zemi bolo prašno, len kde-tu chumáče zelenej trávy. Pomyslela som si, že to je ako môj život – prázdno a z času na čas úplná eufória. (A áno, som ľahko bipolárna, ibaže za mojich čias sa tomu hovorilo manio-depresívna. A potom sa ešte hovorilo “to sa vekom spraví”. Tůdle. 🙂 )

Zbadala som zvalený, drsný kmeň stromu, na ktorý sa dalo sadnúť. Vyliezla som naň a všimla som si, že až toľko miesta nebudem mať – jedna časť bola pokrytá machom, rašili z neho také krehké výrastky, možno budúce kvietky, a bol pokrytý rosou. Bol nádherne huňatý a kvapky sa rozkošne leskli. Sadla som si tak, že som sa ho ani nedotkla – posadila som sa na kmeň, nohy som si prekrížila pod sebou a napadlo mi, že takto ale dlho nevydržím, že môj chrbát si to odskáče. Vtom som pocítila za chrbtom kmeň stromu a pohodlne som sa oprela.

V lese bolo prítmie, pomedzi lístie len kde-tu presvitali lúče slnka. V tom osvetlenom miestečku, kam som sa dívala, lietali muchy. Jedna taká stredne veľká, lesklá (“smaragdová metalýza”) ku mne priletela a sadla mi na holé koleno. Napriek tomu, že sa hýbala, nešteklila ma.

Pozerali sme sa na seba a potom sme sa začali zhovárať. Snažila som sa počas rozhovoru si spomenúť, čo som to v šamanských knižkách čítala o význame muchy: vraj z nášho života odnáša niečo, čo v ňom už je nepotrebné. Spýtala som sa jej na to a ona prisvedčila. Sondovala som, či to “nepotrebné” je zlé, hnijúce (napr. hnilé mäso, ktoré muchy priťahuje), alebo je to niečo brzdivé. Povedala mi, že “nepotrebné” je “nepotrebné”. A že či nechcem, aby to urobila aj pre mňa.

Celkom ma to potešilo a súhlasila som. Pýtala sa ma, či nechcem vedieť, čo odnesie, ale povedala som, že jej dôverujem – ako energia vie lepšie, čo do môjho života nepatrí.

Povedala, že sa ale nesmiem pritom báť. Tak som si zakázala báť sa a dobre som urobila – mucha sa odrazu začala zväčšovať, až bola už taká veľká ako nejaký pohrebák a vznášala sa vo vzduchu predo mnou, s tými obrovskými očiskami a sosákom pár centimetrov od mojej tváre.

A potom cezo mňa preletela.

Cítila som, ako sa niečo vo mne začína naťahovať do dĺžky, ako žuvačka; mucha to uchopila a letela s tým preč, ale ono sa to bránilo a nechcelo sa ma to pustiť… Chvíľku som cítila ten obrovský ťah, potom náhle poľavil a bolo po všetkom. Mucha sa vrátila a bola znova maličká.

Znovu sme sa zakecali. Už neviem, ako, ale pýtala som sa jej, čo je reálne – či aj môj vnem anjelov a mimofyzického je reálny, alebo je to len výplod mojej mysle.

Mala som za ňou prísť už dávno… Pobzučala mi pred nosom a potom sa ma spýtala:

“Keby si nepoznala muchu, vedela by si vymyslieť muchu?”

Bammmm. Rovno medzi oči. 🙂 Od roku 2008 sa zvíjam, či mi nešibe. A potom príde mucha… Našťastie, mooooc múdra mucha. 😀

4 thoughts on “Keby si nepoznala muchu, vedela by si vymyslieť muchu?

    • Ja neviem. Keď som šla “za hranicu systému”, tiež som sa nesmela báť; len čo som chytila paniku, prerušili to a stiahli ma späť. Možno strach vyrába ďalšiu traumu a bolo by bezmozgové jednu traumu rušiť tým, že vyrobíš novú. Ale to je len moja interpretácia. Fakt je, že viac poslúcham ako sa pýtam. 😉

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.