Cyklus antizhmotňovania

3803917876_4ef7a76f7bV Pathworkingovom klube Boslaalu sa rozpútala zaujímavá diskusia. Idem kúsok z nej prehodiť aj sem, aby si ju mohli prečítať viacerí.

Vyštartovalo ju cvičenie Mám ťa rád a odteraz sa podľa toho budem aj správať:

Pozrite sa dnes do zrkadla a povedzte si: “Mám ťa rád a odteraz sa podľa toho budem aj správať.” Je dôležité správať sa pekne k iným, ale ešte dôležitejšie je správať sa pekne k sebe. Keď sami k sebe začnete pristupovať s láskou a rešpektom, priťahujete si do života spokojnosť a šťastie. Keď ste spokojní a šťastní, stávajú sa z vás lepší ľudia, lepší partneri, lepší priatelia… a v konečnom dôsledku lepšia verzia vás samých.

Na to jedna z členiek klubu odvetila, že práve s potrebou vytvoriť lepšiu verziu seba samej pracuje a je to zaberačka. Odpovedala som, že by to nebola taká zaberačka, keby sme voči sebe mali výhrady len v jednej oblasti – ale že obvykle, keď k sebe máme výhrady, tak to postihuje veľa oblastí a kým sa v jednej pohneme dopredu, iné nás sťahujú späť do pocitu, že nevyhovujeme.

No a potom sa diskusia odrazu nenápadne zvrtla.

A: “Ja som sebapozorovaním prišla na to, že môj bubák v skrini je čas. Mňa najviac dokáže rozobrať na skrutky pocit, že nebudem mať čas začať odznova, niečo urobiť alebo dokončiť, že nestihnem urobiť všetko, čo som si predsavzala, že moje sny a zámery ostanú neuskutočnené, teda sa neprejavia v tejto mojej realite.”

B: “Pred pár dňami som si vypočula seminár o 6 antizhmotňovacích návykoch. Je to vlastne uzatvorený cyklus, ktorý vychádza pravdepodobne z presvedčenia, že “nie som dosť (čokoľvek)”. V tej prezentácii sa začínalo až prejavom tohto presvedčenia – odkladanie vecí na neskôr, pretože sme presvedčení, že nemáme dosť času (nestanovujeme si priority, pretože nevieme presne, čo chceme, čo je pre nás dôležité alebo nie). Odsúvanie typu “vychutnám si to zajtra, najprv ešte urobím…”. Lenže toho “najprv ešte urobím” je vždy ešte niečo navyše, takže nakoniec sa k tej radosti nedostávame. Z tohto vzniká návyk vnímať veci negatívne a ten vedie k odporu – začíname konať, ako keby od všetkého záviselo naše prežitie (zasa: nestanovujeme si priority), a každá nová vec nás vytáča, pretože znova predlžuje čas, než nastane to “vychutnávanie”. Učíme sa na všetko hovoriť a priori “nie”. Nie, nechceme; nie, netrúfame si; nie, to nedokážeme; nie, to je príliš dobré, aby sa to mohlo udiať nám… Niečo chceme, robíme milión iných vecí (lebo si nestanovujeme priority) a na všetko, čo by sme chceli, reagujeme “nie” (lebo máme pocit, že nestíhame). Dostávame sa do vnútorného chaosu a ten premietame navonok, do okolitého sveta. Všetko sa na nás hrnie a my máme pocit, že sme totálni babráci a nestíhame ani to, čo iní. To zas vedie k pocitu izolácie, pocitu, že sme na všetko sami a čo si neurobíme my, to neurobí nikto… a pretože nemáme čas, odsúvame na neskôr.”

Ono je tam aj návod, ako tento začarovaný kruh prelomiť, ale ten vám sem už nedám. Kto chce, nájde ho v Pathworkingovom klube 🙂 . Ono aj na tie školenia si treba zarobiť. 😉

 

Reklamy

7 thoughts on “Cyklus antizhmotňovania

  1. k bodu A : …keď som sa naposledy odhodlal otvoriť svoju privátnu skriňu strašidiel, našiel som tam okrem iných aj navlas podobnú mátohu, ako je tá tvoja. Síce to ešte nie je úplne regulérny bubák , skôr len taká larva, ale už teraz vie byť hnusne nepríjemný :o)))

    Like

      • Nemá zmysel smútiť. 🙂 Má zmysel začať prioritizovať a robiť len to, na čom skutočne záleží. A zmieriť sa s tým, že tie ostatné veci robíš neporiadne alebo päť minút po dvanástej – proste prestať upierať pozornosť na nestíhanie s pakovinami a začať ju upierať na to, ako sa tie dôležité veci hýbu dopredu.

        A prečo neprioritizujeme? Lebo si nevieme stanoviť rozumné hranice voči ostatným a kladieme ich očakávania aspoň tak vysoko ako naše vlastné. Uprednostňovať svoje vlastné potreby NIE JE sebeckosť, ale pud sebazáchovy. Ak sa ho rozhodneme vysadiť (napríklad kvôli nášmu dieťaťu), mali by sme to robiť preto, že sme sa tak rozhodli (=stanovili si priority), a nie preto, že sme tak boli vychovaní. Obetovať sa v prospech stáda je v týchto končinách nesmierne rozšírené. Na druhej strane, spája sa to s rovnako neochvejným očakávaním, že sa niekto iný obetuje v prospech teba. Pri tomto uhle pohľadu je vždy niekto, kto vyhráva, a niekto, kto prehráva. 🙂

        Liked by 1 person

      • …ja tomu smútku myslím rozumiem. Je to niečo ako smútok decka, ktoré je vytrhnuté z peknej hry, pretože : už je neskoro, treba si umyť zuby, vyšpárať uši, zopakovať básničku do školy atd. atd. , – pretože to všetko má momentálne väčšiu prioritu. Ale často sú to práve samotné priority, o ktorých mám pochybnosti a ktorých oprávnenosť navyše ukáže až čas – práve ten čas, ktorého sa akože nedostáva :o((

        Liked by 2 people

      • Jožko,

        až teraz som si všimla tvoj komentár… Presne to, čo píšeš, je o prioritách (sorry, opakujem sa ako farár z kancla). Ten smútok, že všetko ostatné je dôležitejšie… A spätne som si uvedomila, ako strašne som tomu podliehala ja sama (vlastne celý tento článok nie je o ničom inom: https://eprakone.wordpress.com/2011/03/01/plakat-budem-zajtra/).

        Ako deti sme učení stavať priority/očakávania iných (=rodičov) nad svoje vlastné. Je to výmenný obchod: pocit šťastia/naplnenia predávaš za pocit bezpečnosti/akceptácie. Potom vyrastieme, už by sme sa vedeli o seba postarať aj sami, ale tento výmenný obchod sa nám dostal tak hlboko do krvi, že si ho ani neuvedomujeme. No a to, čo si neuvedomujeme, nemôžeme meniť – a tak fungujeme po starom a vymieňame vnútornú spokojnosť za nejakú iluzórnu bezpečnosť.

        Veľa ľudí (alebo aspoň ja) potrebuje nejaký externý “šok”, aby sa prebrali. U mňa to bola moja choroba, keď už mi nezostával čas na to, aby som sa cítila spokojne, pretože existencia nejakého “potom” alebo “zajtra” sa výrazne spochybnila. Ale s takýmto nákopom ten zvyšok je už ľahký. 🙂

        Like

  2. Jool, práve ten čas, ktorý akože neexistuje – tu a teraz je jediné čo mám (čoho som pán) a je to na mne, ako s týmto momentom naložím a ako sa budem chcieť teraz pri tomto pozorovaní cítiť 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.