V novej castanedovskej skupine sa vynorili zaujímavé témy (dúfajme, že im to vydrží; z tej druhej som po svojej prostorekosti už zrejme vonku 😛 ). Kočka Jennifer nahodila zaujímavú úvahu:
Počúvam slovo sila/moc používané často v negatívnom význame. Ja ho vnímam inak. Vnímam ho ako že to je niečo, čo je, a nie je “dobré” alebo “zlé”. Ale premýšľam, čo to má tá sila/moc v sebe, že ľudí posúva do ich tienistých stránok? Je sila/moc niečo, čo dáva dole a čistí všetky tie hlúpe nánosy z nás? Alebo sa začne ego tváriť, že má kontrolu, až kým ju nezíska skutočne tým, že infiltruje myseľ? Čo by ste boli, keby sila/moc prišla a zaklopala na vaše dvere? Čaká tam za dverami, kým ich neotvoríte a nevpustíte ju? Udržiavame si vlastne silu/moc od tela? Alebo si ju priťahujeme do života? Ako začneme používať silu/moc na ceste so srdcom?
Táto téma zaujíma aj mňa. Otváram diskusiu. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Sila a moc su pre mna dva odlisne pojmi .silu mame v sebe a moc je nieco co iba chce ego. Moc je iba chcenie mat vsetko pod kontrolou. Ak sme napojeny na silu v sebe, nie je potrebne bazit po moci:-)
Páči sa miPáči sa mi
Preto uvádzam obe slová, pretože anglické bolo len jedno: power.
Páči sa miPáči sa mi
Silu/moc si do života nepriťahujeme. Je v našom vnútri a prácou na sebe ju prebúdzame a dávame jej “úlohu” na základe nášho sebapoznania. Zatiaľ toľko, neskôr sa pridám.
Páči sa miPáči sa mi
Tak, ako dal (slovenský) človek význam týmto výrazom, tak s nimi môže pracovať a ovládať ich. Nič nie je pozitívne alebo negatívne, to náš zámer tomu dá príslušný náboj.
More nie je zlé, lebo sa v ňom utopí človek; nôž nie je zlý, lebo ho niekto použije na ublíženie inému človeku; všetko sú to naše interpretácie, ktoré platia v určitom okamihu na určitom mieste pre určitého človeka alebo skupinu ľudí, v určitej situácii.
Myšlienka má veľkú moc, kto jej ju dáva, ak sa rodí v našej mysli? My. Keby sme nevládli mocou, nemohli by sme ju ani odovzdať myšlienke, slovu, gestu a pod.
Zasa nás chce niekto nainfikovať vzorcom, že moc/sila je niečo zlé, že sa je máme vyhýbať. Namiesto toho, aby nás naučil, ako s ňou zaobchádzať.
Sila/moc v sebe nemá nič, to my máme v sebe ju. A zase sa v tom diskusnom príspevku brojí proti egu. Ani ono nie je dobré alebo zlé, jednoducho JE a my si z neho môžeme urobiť spojenca alebo nepriateľa. Na ceste so srdcom je sila/moc prirodzený spoločník.
Páči sa miPáči sa mi
Like!!!
Ale ako sa vyhnúť jej (napr. náhodnému, alebo nechcenému=bez zlého úmyslu) zneužitiu – hlavne z mojej strany. Druhých neriešim, aj tak s nimi nič nespravím, zmeniť môžem len seba. Čo ak aj moja po-moc – je len “páchanie” dobra? Nie je to zneužitie sily? Nie je to použitie sily v negatívnom zmysle – neviem predsa ako to dopadne, aj keď môj zámer bol pozitívny – pomôcť, čo ak dotyčný potreboval situáciu zvládnuť sám a poučiť sa (alebo čokoľvek iné)?! Čo teda robiť? Nerobiť? Nepoužívať ju? Alebo ju používať a zmieriť sa s tým, že niekedy jednoducho “prestrelím” a môžem s dobrým úmyslom – “ublížiť”.
Páči sa miPáči sa mi
Je to jednoduché – svoju po-moc poskytni len tomu, kto o ňu požiada. Nikdy nie z vlastného popudu a ešte aj presvedčená, že nič lepšie si pre tu osobu nemohla urobiť. Mohla. Nechať to tak. Možno práve túto lekciu potrebovala a po-moc spôsobí, že ju bude musieť opakovať znova a možno v oveľa ťažšom variante.
Páči sa miPáči sa mi
Predpokladám, že jediné, čo zaberie, je to toltécke “byť bezchybný”. Upratať si svoje vnútro natoľko, aby sme do iných nepremietali svoje predstavy a očakávania a obavy a hodnoty.
Alebo, jednoduchšie, ponúknuť pomoc s tým, že presne opíšem, čo danému človeku idem poskytnúť. Ak to prijme, je to jeho “karma”. Inými slovami, niečo ho oslovilo a rozhodol sa prijať. Ak to aj vypáli inak, ako sme očakávali – kde je povedané, že sa to “zvrhlo k horšiemu”? To by sme mohli povedať len vtedy, keby konce boli preddefinované… a to je záležitosť hollywoodskych filmov, ale nie života. 🙂 V živote si život utváraš každým krokom.
Páči sa miPáči sa mi
Ok, chápem. A ďakujem…
Páči sa miPáči sa mi
ani pozitivny ani negativny. Je to prvok. Pozitivne alebo negativne mozu byt dosledky toho ako ju pouzivame alebo nepouzivame. A este aj to sa niekedy velmi tazko urcuje. Moc nam pomaha uvedomit si zodpovednost za svoje rozhodnutia.
Páči sa miPáči sa mi
preco posuva ludi do tienistych stranok? myslim si ze ak zacneme pouzivat svoju moc a jednat z pozicie sily, musime ratat s tym ze jedname sami za seba. Zarucene nebudeme splnat predstavy vsetkych ktorych sa nase rozhodnutia budu tykat. Musime si byt vedomi, ze nam nebudu tlieskat vsetci (na druhej strane ale aj ti ktori nam netlieskaju podla mna v kutiku duse su radi, lebo aspon mozu oznacit zloducha a mozu zacat kritizovat 🙂 ). Ak zacneme takto konat, musime obetovat mozno niektore vztahy, alebo pozitivne spatne vazby okolia. Mozme si vyhodnotit, ktore alebo kedy to urobit vieme a nebude nas to moc boliet. Ale ak z toho urobime rutinu a jednoducho neratame s tym, ze by sme mohli pokazit aj nieco na com nam skutocne zalezi a toto teda obetovat nechceme, mozme sa riadne okaslat. Pamatam si ako si pri kuzlach (tusim sigilach) pisala nieco take ze ked to pouzivas, davas do toho energiu, ktora ti potom niekde moze chybat, este k tomu presne vopred nevies kde. Toto moze byt neprijemne. Tak podobne je to podla mna aj s takou tou beznou mocou, ktoru mame k dispozicii ci uz v roli administratora stranky, sefa, alebo rodica, alebo pana domaceho zvieratka… Aj ked myslim ze tu to nie je az take zradne a mozno vieme lepsie odhadnut co mozeme ziskat a co stratit, uplne ani tu nie.
Páči sa miPáči sa mi
…ja som dnes s pozície sily a moci nainštaloval sieť na balkón a definitívne tak z neho vykázal holubov, čo mi tu pred dvoma mesiacmi zahniezdili. Po chvíľke sa vrátili, pozerali sme na seba z opačných strán sita – oni nechápavo, ja trochu zahanbene, až ma napadlo, ako sa asi cítil Boh, keď vyhnal prvých ľudí z raja. A zostalo mi z toho smutno. Veď boli v podstate milí, až na tie exkrementy :o(((
Páči sa miPáči sa mi
Moc je zneuzitelna. Neexistuje sposob, ako zabranit jej zneuzitiu, skor ci neskor, vzdy k tomu pride. Preto ju hodnotim negativne.
Páči sa miPáči sa mi
Co nie je zneuzitelne?
Páči sa miPáči sa mi
No ved prave preto, ze aj ine veci, takze aj moc a preto ju hodnotim negativne.
Páči sa miPáči sa mi
Bruno,
pozitívne/negatívne sa dá hodnotiť len vzhľadom k tvojmu očakávaniu na výsledok. Ak by ti umieral príbuzný a niekto by ti z titulu moci vybavil prednostný zákrok a zachránil mu život – tiež by bola moc “negatívna”?
Páči sa miPáči sa mi
…a čo tak potom život s pocitom, že miesto môjho dedka, ktorý aj tak o rok pôjde do smútku zomrela mamka troch malých detí, lebo oni na úplatok, či inú protislužbu nemali ?? Ale takúto empatiu spravidla bohatí a mocní v sebe nemajú :o(((
Kedysi sa v súvislosti s vládou aristokracie hovorilo :” Noblesse oblige ” ( pôvod zaväzuje ), čím sa malo na mysli, že výnimočné postavenie by malo motivovať k ušľachtilému správaniu a činom. Dnes sme to zamenili za frázu :” S mocou rastie zodpovednosť ” , ale jedno aj druhé v praxi platí zriedkavo. V podstate sme stále len trochu sofistikovanejšie “stádové zvieratá ” a väčšina sa celý život ženie za vylepšením svojho postavenia v hierarchii takej , alebo onakej tlupy. Málokto si však pritom uvedomuje , že status Mám Moc je možno najväčšou skúškou, akú môže jedinec podstúpiť.
Páči sa miPáči sa mi
Jožko,
nie si Univerzum a nikdy nevieš, aký účel kto na tomto svete plní – a je možné, že tvoj dedko svoj účel ešte nenaplnil, kým matka troch detí už áno. Nehovorím, že to tak je – ale aspoň priznávam, že NEVIEM povedať, či to tak (nie) je.
Kým sme ľudia, rozhodujeme každý za seba a zo svojho pohľadu. To je to moje “staraj sa o krtince, hory sa už pretlčú aj samy”. Nerieš etickú dilemu Univerza, pretože Univerzum etické dilemy nemá. 🙂 Tie majú len ľudia (a aj to nie všetci 😉 ).
Páči sa miPáči sa mi
Jool to sa da riesit jedine tak ze ze pomozes dedkovi len preto lebo nemozes inak. Nie preto lebo je to spravnejsie, moralnejsie, osvietenejsie alebo cokolvek. Len preto ze nemozes inak aj keby si mal byt ten najhorsi na svete za to a aj keby si mal potom zit s najstrasnejsimi pocitmi ake su. Ak jednoducho nemozes inak tak pouzi svoju moc plnou silou.
Páči sa miPáči sa mi
Hm, samozrejme, ze vzhladom na vysledok hodnotim moc, lebo mat moc je stav, proces, ktory ma svoj vysledok…moc vstupuje do vztahov medzi ludmi, moc je to, ak ma jeden moc nad druhym, alebo jedna strana nad druhou…a vysledok? Moze byt pre toho kto je v podruci bud dobry alebo zly…vsakze…a ja prave hovorim o tom, ze moc sa da zneuzit a vacsinou sa i napokon zneuzije…to, ako sa da s mocou nalozit, je jej vlastnostou…takze je aj jej vlastnostou jej zneuzitie, lebo moc, ktora vztupila do vztahu medzi ludmi je pouzivana clovekom, a clovek moze byt i dobry i zly a podla toho to potom aj dopadne s pouzitim moci…
Páči sa miPáči sa mi
Bruno,
“zneužiť” predpokladá, že existuje nejaký predpísaný alebo preddefinovaný spôsob, ktorý porušíme. Ale život nie je preddefinovaný. Tvoríme ho “za chodu”. A tak to, či použitie moci bolo “zneužitím” alebo nie, vieme odhadnúť až pri spätnom pohľade, kedy už poznáme následky.
Vlastnosťou moci nie je “zneužitie”, ale “použitie”. Aspekt +/- tomu dodáva až ten, kto to hodnotí. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelo,
Mas pravdu v tom, ze zivot nie je preddefinovany, ale mylis sa v tom, ze hovoris o zivote v suvislosti s mocou. Zivot nie je kategoria, ktoru mozes pouzit ako argument v spojitosti s mocou. Oba pojmy su z inej oblasti, maju iny casovy rozmer. Zivot sa sklada z mnozstva okamihov zazitkov, prezitkov, emocii, udalosti, atd. Zatial co moc, ma rozmer jedneho momentu, i ked moze mat aj viac momentov, ktore spolu mozu dat cele obdobie. Ale v zasade su to ine kategorie. Zober si priklad, ked niekto vlastni zbran a pouzije ju proti bezbrannemu cloveku. Vtedy zneuzije svoju svoju moc, moc, ktoru ziskal vlastnenim zbrane a v danom okamihu ju zneuzije. Alebo v zmysle tvojej uvahy, pouzije svoju moc so znamienkom minus, co je pre mna to iste, ako ked moc zneuzije.
Páči sa miPáči sa mi
Čo ťa vedie k myšlienke, že život nie je kategória, ktorú možno použiť ako argument v spojitosti s mocou? Patrí moc do iného košiara ako “život” – teda deje sa mimo života?
Keď niekto použije zbraň proti bezbrannému človeku, robí to preto, lebo v jeho vnímaní tak urobiť potrebuje. Nepoznáš Vorgeschichte, príbeh, čo tomu predchádzal. Nepoznáš vnímanie toho človeka. A “bezbranný” je niekedy tiež dobre široká kategória. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
jool, kto si, že rozhoduješ, kto má ísť do kytičiek skôr, či starý dedko alebo matka troch detí? 😀 Vo Vesmíre neexistujú náhody.
Poviem ti príklad. Mám plnú hlavu plánov do budúcnosti, každý deň si ich predstavujem a vžívam sa do situácie, akoby som to už mala. Lenže mi chýba trpezlivosť, ako keď som v detstve každé leto u babky pojedla zelené jablká a potom som sa tri dni neodlepila od kadibudky. A vieš čo? Vesmír to zariadil – starám sa o mamu, ktorá mala mozgovú príhodu a Alzheimera. Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo, takže som najprv vyšaľovala, zlostila som sa, plakala, prosila o radu napravo-naľavo, až po mesiaci som pochopila, že je to moja skratka k uskutočneniu môjho zámeru a zároveň lekcia z toho, čo ešte dokonale neovládam. Som si istá, že sa mi môj zámer splní, každým dňom sa percento pochybností znižuje. Lenže keby sa objavil nejaký “mocný” dobrák, ktorý by chcel pomôcť bez toho, aby sa opýtal, či môže, mňa by čakala oveľa dlhšia cesta k môjmu cieľu. Možno by som v tej chvíli v zúfalstve tú pomoc prijala, ale “niekto tam hore” by mal vrásky, lebo by ho čakalo zostavenie novej choreografie.
Čo presne znamená výnimočné postavenie? Troška sa mi zdá, akoby si dnes pofňukoval 😀 😀 😀 Nič v zlom, občas nás to pochytí každého. Ja len že nie som u teba na takéto niečo zvyknutá.
Páči sa miPáči sa mi
….akosi si momentálne všeobecne nerozumieme ( ani so Sun, ani s Tebou, iba Matrioshka sa mi zdá pochopila, čo som mal na mysli – a to sú naozaj etické dilemy, ktorých by malo s nárastom moci pribúdať, keďže platí, čím väčšia moc, tým viac konkrétnych ľudských osudov môže zásadne ovplyvniť. ), takže asi som sa zle . alebo nedostatočne vyjadril. Ja som len uviedol jeden možný scénar, nie konkrétnu reálnu situáciu. Ja nie som ani Univerzum, ani nerozhodujem , kto skôr, kto neskôr a ani nefňukám, len konštatujem. Mocných a ich “skutkov” sú plné dejiny, ja som ich zopár tiež poznal a tí sa veru Univerzom nikdy nezaoberali a etikou už vôbec nie. Boli to ľudia s mäsa a kostí, ibaže okrem seba toho už veľa nevnímali. K svojej moci sa prepracovali len a len svojou bezohľadnosťou a keď ju už raz mali nepoužívali ju na nič iné , než na to , aby ju ďalej znásobovali. Bol to hnací prvok ich života a zrejme nemohli inak ( v tomto štádiu by sme mohli spomenúť aj egregor moci, ako jeden z najsilnejších ). Ja sa týmto ľuďom s radosťou vyhnem, ale ak tú ich moc pocítim na svojom chrbte, tak jej idem rovno po krku, aj keby ma to malo zabiť. Možno je to chyba, možno by som im mal liezť do análu v očakávaní, že sa niečo z ich moci na mňa nalepí, alebo by som si mal povedať – však sme súčasťou jedného celku a on si len chudáčisko potrebuje vyskúšať , aké to je niekomu poskákať po hlave, ale k tomu Ježíšovmu : “Ak ti niekto tresne po papuli, nastav mu aj druhé líce” sa za toho boha neviem dopracovať..Sun povedala, nerieš etiku, lebo Univerzum ju nemá, tú majú len ľudia. Ale práve preto, že som sa narodil do ľudskej kožky, tak by som ju asi riešiť mal, veď je to naozaj jedna s tých veľmi málo vecí, čím sa líšime od zvieratiek….
Páči sa miPáči sa mi
Sun Belangelo,
Samozrejme, ze moc patri do toho isteho kosiara ako zivot, ale nic, viac, tam to konci. Nedeje sa mimo zivota, je jeho sucastou, ale nic viac. Chapes, co ti tymito uvodnymi vetami chcem povedat? Pokial budeme hovorit o zivote a o moci, budeme sice hovorit v rovnakych kategoriach, ako ty tvrdis, no nedozvieme sa nic o tom, ci je moc pozitivna alebo negativna. Preto by sme mali presunut tazisko diskusie k podstate. A tou je moc v spojitosti s jej pouzitim. Len vtedy sme schopni posudit a zodpovedat tebou nastolenu otazku, ci je pozitivna alebo negativna. Teda k veci.
Ano, moc je zneuzitelna, co dobre dobre vystihla aj Matrioshka, ked napisala, ze vsetko je zneuzitelne. Presne toto mali na mysli aj tvorcovia americkej ustavy, ked “vymysleli” system “brzd a protivah”. Chceli zabranit zneuzitiu moci, alebo aspon zmensit toto riziko. Historia je plna “zneuzitia moci” roznych vladcov voci ostatnym ludom, ci jedneho naroda proti druhemu. Alebo nedavne priklady “uplacania” rozhodcov vo futbale s cielom rozhodovat v zaujme penazi. O co tam teda vlastne islo? O zneuzivanie moci rozhodcom ( samozrejme za ucelom osobneho obohatenia – to je to, co si ty predtym v jednej z odpovedi nazvala “osobnym vnimanim”). A tu je dolezite si uvedomit preco, a tym sa dostaneme k odpovedi na otazku, ci je moc poziivna alebo negativna. Ako vidno, je negativna, lebo jej vlastnostou je moznost zneuzitia ( hovorim moznost, nie nutnost). Ak tu taka moznost existuje, je to zle, velmi zle – negativne….:-)…..sorry za obsirnost.
Páči sa miPáči sa mi
Bruno, zaujimavy nahlad. Zaujimalo by ma, co nie podla teba zneuzitelne a tym padom “zle, negativne”. Mozno som sa nezamyslela poriadne, ale zatial som nic take nenasla, preto ma zaujima, co ty vidis ako “cisto pozitivne”.
Páči sa miPáči sa mi
Tina, to to nie je take jednoduche povedat, co je cisto pozitivne. Urcite ti to teraz okamzite nepoviem, lebo tiez ma nic nenapada. Ale….napada ma, ze asi bude tazke v ludskom spolocenstve nieco take vobec najst. Podla mna dovodom je to, ze ludia su nielen dobri ale aj zli. A v rukach zleho cloveka asi nic neobstoji, v medziludskych vztahoch asi nic cisto pozitivne neexistuje, vsetko ma v sebe kus dobra a aj kus zla.
Ale staci, aby sme sa presunuli do rise zvierat, resp. ludi a zvierat, podla mna tam by sme nasli cisto pozitvne veci. Napr. vernost psa k svojmu panovi, atd…ale to uz je ina tema.
Páči sa miPáči sa mi
Bruno, svet ti vždy pritaká na všetko, čo si o ňom myslíš. Ak si myslíš, že je to zlé a nebezpečné miesto plné nástrah, dostaneš odpoveď: “Áno, môj zlatý, máš pravdu.” Takže žiješ v takom svete, aký si predstavuješ. Škoda, mohol by si žiť v krásnom svete plnom zázrakov, len ho taký musíš vidieť. Myseľ sa ťa stále bude snažiť presvedčiť o opaku, lebo nevie vyliezť zo svojej klietky, z naučených presvedčení a vzorcov. Nič nové nevie vymyslieť, nanajvýš poskladať niečo iné z toho, čo pozná. Skús sa na svet usmievať a on sa bude usmievať na teba. Čo na tom, že ktosi kedysi zneužil svoje postavenie (nie moc), ty žiješ tu a teraz a svoj svet si vytváraš vlastnými myšlienkami.
Páči sa miPáči sa mi
Hmm. Takze ak ta mozem citovat:
“Ako vidno, je negativna, lebo jej vlastnostou je moznost zneuzitia ( hovorim moznost, nie nutnost). Ak tu taka moznost existuje, je to zle, velmi zle – negativne….:-)”
Z toho vyplyva, ze ak je vlastnostou niecoho moznost zneuzitia, tak je to pre teba negativne. Ale zaroven nevies najst nieco, co by tu vlastnost nemalo. Znamena to, ze tvoj pohlad na svet (ludi) je, ze vsetko je negativne?
Citim z tvojich prispevkov, ze tomu tak nie je, ale v slovach to tak vyjadrujes – takze niekde toto myslenie zakorenene bude, mozno sa u teba vztahuje cisto na ludi. Ci?
Páči sa miPáči sa mi
Vidim, ze tato diskusia sa trochu pohla nym smerom ako bola kladena otazka. I Tina i Jarah a ciastocne i Sun Belangelo ste zvrtli tudiskousiu o mne. Teda co sa tyka mna, ja sa sam nepovazujem za niekoho, kto zije v “temnom” svete, ako mi to pripada, ze ma niektore prispevky ohodnotili. Myslim, ze mylne sudite, mna sameho poda mojich prispevkov do diskusie. A tiez myslim, ze sa tym ale diskusia sama o sebe neposuva, ak vyrecie niekto sud o tom, kto nieco napisal. Bral som a celu diskusiu beriem ako nezainteresovanu diskusiu o danej otazke – probleme.
Radsej by som uvital argumenty k veci, od vsetkych vas.
A k tvojej otazke Sun Belangelo. Urobil by som to, co som robil skoro cely zivot, ked som bol riaditelom roznych firiem. Zostal som sam sebou, a to nielen podla seba ale aj podla ludi z mojho okolia. Je mi cudzie zneuzivat moc, skor som zastancom chapaveho, ludskeho pristupu k podriadenym. Teda ja viem, ako chuti moc z postu riaditela firmy a mozem povedat, ze to chce silu a ovdahu zostat tym, kym clovek je predtym.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Vidíš, takže si odpoveď pre seba už dávno našiel. Moc sa dá aj nezneužiť. 🙂 Myslím, že to je to, čo si práve povedal. 🙂
Nerada robím abstraktné úvahy a nerada diskutujem o iných ľuďoch, čo by mali robiť a nerobia. Teraz sme presne tam, kam smeroval článok… pri osobnom vysporadúvaní sa s mocou. Ďalšia otázka – ako si dokázal sám seba udržať v stave, že si moc nezneužíval? Čo ti pomohlo?
Páči sa miPáči sa mi
Bruno,
ja mám na to také rýchle pravidlo: “staraj sa o krtince; hory sa už pretlčú samy”. Rieš seba a svoje narábanie s mocou, nerieš moc ako takú a to, ako iní ľudia narábajú s mocou. Pričasto riešime “zásadné” otázky a správanie iných a uniká nám náš vlastný život.
Vrátim sa k otázke z článku: čo by si urobil ty, keby ti moc zaklopkala na dvere? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Bruno, ja som až doteraz diskutoval naozaj vo všeobecnej rovine, ale po tvojom poslednom príspevku ma naozaj zaujíma tvoj konkrétny uhol pohľadu ( podotýkam bez akéhokoľvek osobného posudzovania a odsudzovania ). V jednej veci sme sa totiž zhodli. Moja veta :” Moc je možno najväčšou skúškou, ktorú môže jedinec podstúpiť “. Tvoja veta :” Viem, ako chutí moc, chce to silu a odvahu, zostať tým, kým bol človek predtým “. Zaujímavá zhoda na to, že obidvaja stojíme na opačnej strane barikády. Ty si priznal, že si moc ako riaditeľ firiem do určitej miery mal, ja som ju nemal nikdy – o to dôslednejší som však bol v nerešpektovaní akýchkoľvek hierarchických rebríčkov a to i pri vedomí, že si tým zbytočne komplikujem život. Jednoducho akonáhle so mnou niekto chcel jednať z pozície moci, akoby strčil býkovi červenú handru pod nos. Predsa len som akosi dokázal existovať v blízkosti niekoľkých mocných a mal možnosť ich pozorovať. V mnohom si boli veľmi podobní. Všetci si mysleli , že sú perfektní, lebo im to potvrdzovalo ich okolie, ale už im nedošlo, že postupne zostali obklopení iba samými pritakávačmi. A všetci boli osamelí a paranoickí, lebo vo všetkom a v každom cítili hrozbu, ktorá ich chce o ich moc pripraviť. ( tým ale netvrdím, že to je nutne aj tvoj prípad – aj keď na základe mojich skúsenosti je to dosť pravdepodobné :o))). Ale dajme tomu, že ty si tou skúškou naozaj prešiel a odolal všetkým zvodom. Moja otázky znejú :” Ako si to dokázal ? Čo ti pomohlo nezísť z cesty ? .Čo ti dávalo istotu, že tvoje rozhodnutia boli správne. ? A keď neboli, priznal si to otvorene tvojim podriadeným, prípadne dokázal si im povedať sorry ?”……A prečo ma to zaujíma ? Je to veľmi jednoduché. Položil som si otázku, ktorú pôvodne dala Sun tebe. Čo by som urobil, keby mi moc zaklopkala na dvere ? Čo by som urobil, keby mi niekto hneď zajtra dal skutočne veľkú moc.? …..Zatiaľ som to nedomyslel, iba niečo vo mne znervóznelo,…. o tento dar nestojím, takže asi by som sa snažil z toho vyzuť a zdrhnúť, ale nebol by to len útek pred zodpovednosťou,….no ale fuj, bolo mi to treba ? :o)))))))
Páči sa miPáči sa mi
Jool, vyzval si ma, aby som ti napisal moj konkretny uhol pohladu…no ale ved ja cely cas vyjadrujem moj konretny uhol pohladu…:-)
No skusim teda este nieco pridat…
Pises, ze “Predsa len som akosi dokázal existovať v blízkosti niekoľkých mocných a mal možnosť ich pozorovať. V mnohom si boli veľmi podobní. Všetci si mysleli , že sú perfektní, lebo im to potvrdzovalo ich okolie, ale už im nedošlo, že postupne zostali obklopení iba samými pritakávačmi. A všetci boli osamelí a paranoickí, lebo vo všetkom a v každom cítili hrozbu, ktorá ich chce o ich moc pripraviť. ( tým ale netvrdím, že to je nutne aj tvoj prípad – aj keď na základe mojich skúsenosti je to dosť pravdepodobné :o))). No, z toho vsetkeho co si v tomto odstavci napisal nesuhlasim s vacsinou okrem jedneho, ze som naozaj poznal mnoho ludi a z nich bolo velmi vela takych, ktori ma chceli iba vyuzit pokial som bol vo funkcii a ked som v nej neskor uz nebol, akoby po nich zem zlahla….:-)….
Potom mi kladies tieto otazky: “” Ako si to dokázal ? Čo ti pomohlo nezísť z cesty ? .Čo ti dávalo istotu, že tvoje rozhodnutia boli správne. ? A keď neboli, priznal si to otvorene tvojim podriadeným, prípadne dokázal si im povedať sorry ?” ….Z vyberu a formulacie tvojich otazok citim akusi “zast” alebo “zaujatost” voci “sefom”….:-), ale to len na okraj…Vies, to clovek v podstate v case rozhodovania nevie, ci ide spravne, ci urobi spravne rozhodnutie a zohrava tu rolu aj prostredie v ktorm sa nachadza, ciele, ktore sleduje, a pod. Ine prostredie a ciele su napr. v organizacii zameranej na zisk, ine je to v state vo vztahoch vladnej moci k obcanom, ine je to sporte alebo medzi dvomi jedincami. Konkretne vo firme, ktora je zamerana na zisk je vysledok hospodarenia najdolezitejsi, a k jeho dosiahnutiu je prisposobene vsetko, organizacia, vztahy, zamestnanci, ich vyhladavanie a vyber, atd. Cize, o tom, ci moje rozhodnutia boli spravne rozhodoval vysledok firmy na konci roku…
Ale na oplatku ja mam na teba tiez otazky. Preco nestojis o dar moci, ako pises? Preco? Ak to nie je kvoli zodpovednosti, tak preco? Mne sa za tym skryva prave ta myslienka, o ktorej ja pisem, a to, ze moc obsahuje riziko zneuzitia a toho sa bojis, mozno…hm..:-) Mozno si, ako cestny, dobry a spravny clovek, nechcel jednoducho podstupit toto riziko, lebo si to videl na tvojich “sefoch” a videl si, ze neobstali…:-)
Ale opat chcem povedat, ze zatial sa podla mna pohybujeme mimo temy, co nijako neposunie tuto debatu…ze ano..:-). Lebo tema je “je-sila, moc-pozitivny-alebo-negativny-prvok?”
Ak si zoberieme konkretny priklad, napr. politika, ktory je zkorumpovany, a zobral milionovy uplatok, podla mna musi byt kazdemu jasne, ze zneuzil svoju moc, ktora mu bola dana spolu s postavenim….on ju nezneuzil len preto, ze ma moc, ale preto, lebo ta moc je zneuzitelna…ze ano…:-), samozrejme, nie vsetci politici zneuzivaju moc, co ale neznamena, ze neexistovala moznost jej zneuzitia…len jednoducho su to cestni, dobri a spravodlivi ludia, ktori oddolali…mozno toto je ta “spravnejsia cesta” pokracovania tejto diskusie o negativite a pozitivite moci. Podla mna este lepsim posunutim debaty by bolo rozobrat otazku “hranice”. Vysvetlim preco.
Zoberme si priklad cestneho politika. Ak tento nastupi do funkcie, na zaciatku riesi vsetko s nadhladom, odolava pokuseniam vyuzit svoju moc tym “nespravnym smerom”. Ponukane uplatky neberie, lebo zobranie uplatku je hrozna vec, prieci sa jeho povahe a navyse, je to trestne. No ale pri svojej praci sa postupne stretne i s inymi vecami, ako je uplatok, nazvem ich “mensimi zlami”. Co ja viem napr. vyuzitie sluzobneho vozidla na sukromne ucely, co sa sice nesmie, ale ked spravi o kilometer viac pri sluzobnej ceste ( z dovodu, ze sa zastavi doma a odvezie deti do skoly) tak to hadam nic az take zle nie je a asi byto ani nikto z jeho okolia neodsudil. A takych prikladov “malych ziel” je vela. Iste kazdy pozna zo svojho okolia mnozstvo inych prikladov. No a ked to takto pokracuje a dany politik zistuje, ze i ked robi drobne “preslapy”, nic sa nedeje, postupne sa z “malych ziel” stavaju “vacsie” az napokon pride i k milionovemu uplatku. A sme doma…:-) Otazka teda podla mna znie, nie je to teda o hranici medzi dobrom a zlom, alebo medzi “malym a velkym” zlom? Kde bola jeho (politikova) hranica na zaciatku a kde na konci? Nie je to o hranici medzi “pouzitim” a “zneuzitim” moci. Co sa tyka hranice, ponukaju sa otazky jej stanovenia, definicie, kontroly, atd. …:-):-) no tak myslim, ze sa tato tema uz uplne komplikuje, co povies?..:-):-)
Páči sa miPáči sa mi
Bruno,čo sa týka môjho postoja k šéfom, myslím, že to čo cítim, nie je zášť to správne slovo. Skôr odpor. Autority som si v živote vyberal vždy sám na základe ich vedomostí, skúseností, životných postojov atd. Ale zo všelijakých dosadených šéfinov, ktorých úlohou bolo zabezpečiť, aby sa korunky sypali do “správnych” vrecák, za čo dostávali väčšiu kosť ako bežný zamestnanci, z tých sa mi vždy robilo zle.
Napísal si, že v organizácii zameranej na zisk je všetko podriadené tomuto cieľu a o úspechu riaditeľa rozhoduje koncoročné zúčtovanie,ale že iné je to v športe , na úrovni vládnej moci a pod. Môj dojem je , že tvorba zisku je dnes rozhodujúca všade, vrátane športu, ktorí vlastnia finančníci, aj štátu, lebo aj ten v konečnom dôsledku vlastnia finančníci a nikto nerieši ( teda naozaj , principiálne ), že tento zisk ( a moc ) hromadiaci sa v niekoľkých málo rukách vytvára všeobecnú biedu ( ekonomickú, ekologickú, morálnu ) vo zvyšku sveta. Teraz som si predstavil Sun, ako mi hovorí, že sa mám rýpať v krtincoch a hory nechať horami :o)), rovnako Tinu, ktorá mi hovorí, že odmietam prijať realitu :o)). Nuž Sun, mne skúsenosť hovorí, že keď si dnes nechám vziať právo riešiť hory, zajtra mi zoberú aj tie krtince a budem sa môcť tak akurát vŕtať v nose ( aj to len dočasne ). A smerom k Tínke, ja viem, že máš pravdu, ale ja sa naozaj zdráham zmieriť s myšlienkou, že po tých miliónoch rokov evolúcie, od mikroskopických organizmov až po dnešného človeka, so všetkým , čo dokáže ide stále iba o to, kto bude prvý pri krmítku a kto sa bude prvý páriť. A samozrejme o hromadenie moci za týmto účelom. Stále si myslím, že principiálne je možné vybudovať šťastnejšiu spoločnosť, ktorá by fičala na inom princípe, než je chamtivosť a bezbrehý konzum, a keby som mal tú pomyselnú veľkú moc, asi by som ju smeroval do týchto sfér. A prečo teda túto moc odmietam ? Neobávam sa vlastnej korumpovateľnosti, skôr nedostatku trpezlivosti a pochopiteľne miery zodpovednosti, ktorá by podľa mojich merítok bola nesmierna.A tiež by som mal obavy, že s použitím nástrojov ako je moc , by som len skĺzol do silového presadzovania vlastnej predstavy o ” dokonalom svete “.
A aby sme sa teda vrátili k téme a posunuli ju ďalej. Podľa mňa sa nedajú dať hranice medzi menšie a väčšie zlo, rovnako ako žena nemôže byť tehotná menej alebo viacej. Niektoré veci treba podľa mňa vnímať principiálne. Ale dokonca aj hranice medzi dobrom a zlom sú ošemetné, lebo obidva sú len opačné aspekty tej istej veci. Jedno druhému dáva kontrastné pozadie, na ktorom sme schopný daný aspekt vnímať. Ale naopak, je v našej Moci vybrať si či sa vydáme cestou dobra,alebo zla. Či bude našou určujúcou emóciou láska – ktorá moc nepotrebuje,( vyžaruje a šíri sa spontánne )alebo strach – ktorý v nás vytvára potrebu hromadenia moci. Práve ma napadla jedna z mojich obľúbených viet : V deň, keď rozum zvíťazil nad srdcom, povstal zákon. A aby sme ten, či onen zákon presadili, potrebujeme moc, takže tuto niekde by snáď mohol byť počiatok našej debaty.- a v tom prípade sa téma nekomplikuje, naopak zjednodušuje , nemyslíš , :o)))
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Dobre, Jožko. Ak chceš riešiť hory, tak si ich rieš. To právo ti nikto neberie. Ja som povedala svoj pohľad. Ak to nie je tvoj pohľad a nezdá sa ti nasledovaniahodný, tak sa naň proste vykašli. Je to len pohľad iného obyčajného človeka. A pretože neexistuje “iný”, je to aj tvoj pohľad. 🙂 Ak budeš chcieť. Ak nie… nikto ťa nemôže donútiť. Zazniem teraz ako Čikitet: sami sme si tvorcami našej reality. Pokiaľ niečo vnímaš ako “berie mi právo”, venuj sa tomuto vnímaniu. Alebo aj nie. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
….pozri Sun, skúsim to trošku rozviesť s tou malou a veľkou hlinou :o) Človek sa samozrejme musí venovať vlastným krtincom, pokiaľ mu neprerastú cez hlavu a nestanú sa aj z nich hory. Je to naše výsostné právo ale na jeho presadenie nepotrebujeme žiadnu moc, stačí nám iba vlastná vôľa. Lenže tak, ako je ľudské telo tvorené miliónmi buniek, tak aj my ,ľudia, vytvárame na ďalšej úrovni superorganizmus zvaný spoločnosť. A v tomto okamihu sa tvoj kopček hliny stáva do určitej miery aj mojim kopčekom, tvoj problém mojim problémom, lebo ak ho ty necháš narásť do rozmeru hory, začne sa tá hora tlačiť aj do mojej záhrady a ovplyvňovať aj môj život. Keď ja zasviním našu spoločnú studňu , posererieš sa spolu so mnou atd. Kdesi tu zaznelo meno Hitler. Vďačný príklad z histórie. Ale môžme spomenúť aj Stalina alebo Napoleona. Nikto z nich nebol bohmi vyvolený. Jeden začal svoju “kariéru” ako pastier kôz na Korzike, druhý ako krčmový rečník v Bavorsku, a tretí ako lupič a bandita kdesi na Volge. Tým, kým sa stali, sa stali preto , že im to ich okolie umožnilo , lebo sa každý venoval len svojim krtinčekom a pritom im za chrbtom narástla hora, ktorá zavalila milióny nevinných. Skutočne nevinných ? Možno dať rovnítko medzi ľahostajnosť a nezáujem o chod superorganizmu, ktorého som súčasťou a nevinu ?? Niekde odtiaľ pramení moja potreba “venovať pozornosť aj horám”. Konkrétne ide o poznanie mechanizmu ich vzniku, o spôsob likvidácie tých , čo nám už prerastajú cez hlavy a pochopiteľne o prevenciu vzniku ďalších. A v tomto okamihu si môžem začal klásť všetky tie otázky o moci, ktoré boli položené v úvode. Pretože ako som už povedal smerom k sebe moc nepotrebujem, tu mi stačí vôľa. Naproti tomu dejiny ľudskej spoločnosti sú od A do Z dejinami narábania s mocou. Stačí spomenúť všeobecne známe slovné spojenia : uchopenie moci, zbavenie moci, odovzdanie moci, rôzne modely deľby moci od tzv. demokracie až po rôzne úrovne diktatúry. Jediné poznanie ku ktorému som však dospel ale je , že akosi nič zatiaľ nefungovalo a druhé je podozrenie, že na vine je práve moc, buď ako apriori nevhodný riadiaci nástroj, alebo chronicky nevhodné narábanie s ňou.
A teraz sa skúsim venovať otázkam z úvodu debaty. Podľa mňa ego využíva myseľ na produkciu strachu o seba samé. Vytvorená miera strachu a obáv nás potom núti bojovať o moc a hromadiť ju. K prvotnému strachu sa časom pridružia sekundárne obavy, že nás niekto o našu ťažko vybojovanú moc pripraví a hromadíme ďalej. Bludný kruh sa uzavrie. A súčasne s nárastom moci získava ego pocit rastúcej výnimočnosti, ktorý nás zvádza k vyslovenému zneužívaniu tohto nástroja od malých banálnych prehreškov po väčšie a väčšie, tak ako to naznačil Bruno. Ideálne by bolo zabudnúť na moc a riadiť spoločnosť iba srdcom a láskou. Ale to je v našej dimenzii asi číra utópia, alebo nie ? Takže ako posledné riešenie sa rysuje hľadanie a nachádzanie rovnováhy medzi srdcom a rozumom, medzi mocou a láskou. Črtá sa mi malý osobný príklad z posledných dní. Musel som riešiť problém holubov, čo mi zahniezdili na balkóne. Keby som použil iba moc stačilo vziať vzduchovku a problém by prestal v okamihu existovať. Keby som použil iba srdce a lásku, žil by som dnes na kope guána. Miesto toho som trpezlivo čakal, až sa z vajíčok vyliahnú mladé, až im narastie perie , až sa naučia lietať. Potom som musel investovať čas a peniaze do vybudovania siete, ktorá im zabráni v úmysle dať si repete ( a že sa o to snažili ) a tiež vyupratovať balkón – čo bolo asi najhoršie :o(. Zdá sa , že sa podarilo. Hocikedy priletia, sadnú na vonkajší kochlík, čo zostal za sieťou, pokecáme z bezprostrednej blízkosti, pretože sa ma neboja, ale vedia , že hniezdiť musia inde. Toto ja vnímam ako rovnováhu srdca a moci. Ale čo ak by na moje dvere zaklopala naozaj veľká moc ? Našiel by som rovnakú trpezlivosť a rovnováhu pri riešení spoločenských problémov, ktoré nám prerastajú cez hlavu ? Ako by som naložil s tými, čo znečisťujú náš spoločný dom, plýtvajú zdrojmi, bezhlavo rúbu pralesy, zotročujú deti prácou, maskrujú velryby ? Snažil by som sa , použiť srdce, alebo by som len vzduchovku vymenil za väčšiu ráž? Pravdupovediac istotu nemám ( vlastne asi aj mám, ale tú negatívnu :o(((, preto by som tú moc nechcel a zbabelo hral mŕtveho chrobáka aj keby mi búchala na dvere.
Páči sa miPáči sa mi
Jožko,
to, čo hovoríš o egu a jeho strachoch, sa mi páči. Ale zastavila som sa, len čo som sa dostala k vete “Ideálne by bolo zabudnúť na moc a riadiť spoločnosť iba srdcom a láskou.” Môj problém je, že ak sme všetci dokopy superorganizmnus (=”spoločnosť”), čím srdcom a čou láskou sa budeme riadiť? Pretože “srdce” a “láska” nie sú nad-individuálne pojmy… A v tomto prípade sa nedá nahradiť “láska” ani tým mojím obľúbeným “tolerancia” alebo “akceptácia”, pretože potom sa dostaneš presne k tým krtincom a toleruješ/akceptuješ všetko – čo je zasa proti tvojmu pocitu.
Ja už som tým “láskovaním” zrejme tak trochu došrámaná a neviem sa dokomunikovať s ostatnými, ktorí používajú “láska” a možno ani nemajú presne vymedzené, čo do toho patrí (teda okrem príslovečného “veď to, ako to cítim ja” 😉 ). Možnože “myslenie” je u mňa jediný pojem, ale keďže som empat, “láska” sa u mňa rozpadá do celého spektra pocitov – a preto “vidieť/myslieť/čítať srdcom” a podobné formulácie vždy beriem ako pokus niekoho vnútiť mi svoje vnímanie sveta v oblasti, na ktorú mám oveľa precíznejší rozlišovací aparát. Ale to už je výlučne môj problém. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Dobre Sun, začnem tým, čo sa ti páči :o))). Ego prostredníctvom mysle vyrába strachy a tie nás nútia hromadiť a následne smerom von používať silu ktorej sme dali meno moc. Srdce zas produkuje emóciu zvanú láska a tá sa tiež manifestuje navonok silou. Neviem ako túto power pomenovať, pretože slovíčko moc som už použil v súvislosti so strachom. Viem však, že ak ju pocítim na vlastnej koži, jej prejavy budú diametrálne odlišné, ako keď na mňa niekto pôjde silou mocou. Otázka koho láskou ( a jej silou ) sa budeme riadiť nepovažujem za podstatnú. Tak ako ľudia žijúci v strachu sú si podobní ako vajce vajcu, takisto aj ľudia nachádzajúci sa v stave lásky. Je to ako s kiahňami – je jedno od koho ich dostaneš, svrbieť budú rovnako.
Trúfam si tvrdiť, že tvoje obavy sú zbytočné.Človek nachádzajúci sa v stave lásky,ktorý svoje vnímanie sveta prezentuje slovami vidím, myslím, čítam srdcom bude posledným , ktorý by ti chcel čokoľvek vnucovať – tento spôsob je vlastný moci a strachu.
Apropos myšlienku o rovnováhe mysle a srdca nemám z vlastnej hlavy. Pochádza od ezoterika Anatolija Nekrasova a ja som ju iba s radosťou zazdielal. Mimochodom aby to bolo úplné, on hovorí o trojici činiteľov , ktoré by sa mali nachádzať v rovnováhe. Je to Myseľ, Srdce a Eros ( lebo aj ten je pôvodcom obrovskej sily schopnej pohnúť dejinami :o)))
Páči sa miPáči sa mi
jool, to sa mi páči. Aj s tým Erosom 🙂 To len na odľahčenie…
Páči sa miPáči sa mi
🙂 A už sa dostávame k jadru toho, prečo som sa ozvala… Ak niekto žije v stave lásky (tej, ako ju vnímaš podľa popisu ty), už nemá záujem kohokoľvek iného usmerňovať ani mu nič kuvikať, pretože chápe, že daný človek robí len to, čo dokáže – a ak napríklad “nečíta srdcom”, tak len preto, že je to mimo jeho momentálneho spektra. Čiže mi z toho vyplýva: “človek žijúci v stave lásky nepoučuje iných”. No a potom tu máme ľudí, ktorí v mene “lásky” poukazujú na tvoje nedostatky, buzerujú ťa, snažia sa ťa “vylepšiť”… A vieš, čo je problém? Že pre tých prvých je “láska” prirodzený životný prístup a tak o nej nehovoria, nedávajú jej meno, a tak “láskovanie” od nich nebudeš počuť. A potom sú tu tí druhí, ktorí ju ako bojovú vlajku nesú pred sebou, a nič iné od nich nepočuješ, len “láska-láska-láska-láska”… 🙂 K tým ja pristupujem s podobnou nechuťou ako ty k ľuďom s mocou. Keď je niekto posadnutý mocou, dáš mu po papuli a prejde ho to. Ale čo urobíš, keď je niekto posadnutý predstavou, že je jediný, kto cíti “tú správnu” lásku? A ako spoločnosť by sme sa potom mohli riadiť jedine “láskou” tých, ktorí o nej hovoria (lebo o tej druhej by sme ani netušili)… 🙂 Mám pokračovať?
Nemám nič proti predstave rovnoáhy čohokoľvek. 🙂 Tomu sa hovorí “kompletný človek” – má v sebe všetko a udržiava to v rovnováhe. Ale zasa mi vadí to Eros – označuje to značne špecifické pásmo “lásky”. 🙂 A hlavne – nie je o láske, ale o vlastnení… a vlastnenie je o moci, ako si správne poznamenal. (“Správne” z môjho pohľadu 😛 , ktorým nehodnotím skutočnú správnosť tvojho vyjadrenia – o tej neviem vôbec nič.)
Páči sa miPáči sa mi
….Sun, ešte raz, autor nehovorí o Erose v súvislosti s láskou, on uvádza Myseľ, Srdce a Eros ako tri centrá, odkiaľ pochádza sila. Tú silu som v prípade, že pochádza z Mysle nazval Moc, v druhom a treťom prípade som ich nechal bez názvu, aby som nevytvoril chaos v terminológii – kde mám tiež rád poriadok. Takže keď sú tieto tri centrá v rovnováhe, sú vyvážené aj sily , ktoré z nich pochádzajú a rozhodnutia takýchto ľudí bývajú asi šťastnejšie, ako keď prevláda len jedna alebo dve zložky. Čistý láskavec sa na rozhodovanie nehodí, v tom sa zhodneme, je schopný tolerovať skoro všetko a sám o akékoľvek rozhodovanie nemá záujem. Čistý erotoman sa realizuje na inom poli a jeho rozhodnutia by asi boli pravideľne poznamenané tým , ako sa mu v tejto sfére momentálne darí, zato tých čistých mocnárov nájdeš v riadiacej sfére habadej. Práve ma napadlo, ako poznamenal Bruno, že firmy podľa druhu činnosti, na ktorú sú zamerané, cielene vyhľadávajú konkrétnych ľudí s konkrétnymi vlastnosťami a tí potom prechádzajú zložitým testovaním, riešia modelové situácie – skrátka z personalistiky sa stala solídna veda. Naproti tomu vrcholový managment napríklad nášho štátu môžu tvoriť vyslovení degeši – stačí pokiaľ majú bojovnosť, hrošiu kožu,ťah na bránku ale hlavne schopnosť prejavovať dostatočnú loajalitu k finančným kruhom, ktoré si ich tam dosadzujú s cieľom návratu tejto investície v podobe štátnych zakázok, sfalšovaných tendrov, zákonov šitých niekomu konkrétnemu na mieru atd. A v iných krajinách je to myslím obdobné, vrátane tých najväčších a najmocnejších. Takže tu niekde ja vidím tragédiu sveta, v absencii prvku lásky , ktorá je finančnému svetu prudko na obtiaž. Oni nepotrebujú aby nimi dosadený politik mal rozhľad, aby “čítal, videl, myslel srdcom “, aby rozmýšľal , aký dopad budú mať jeho rozhodnutia za desať, dvadsať, päťdesiat rokov, lebo opäť, ako poznamenal Bruno, zúčtovanie je na konci roka a akcionári a rentiéri nervózne čakajú na svoj podiel. Prečo napríklad politici neprechádzajú personalistickým sitom ešte skôr, než sa objavia na kandidátnych listinách ?? Ako je možné, že keď chceš riadiť posraný nákladiak, potrebuješ absolvovať psychotesty a získať papier, že máš hlavu v poriadku, ale keď chceš riadiť štát, nepotrebuješ nič ?? To je jednoduché , lebo to prekáža tým, ktorí majú moc – a majú jej dosť na to, aby to nikoho ani nenapadlo.
A ešte k tej našej nešťastnej láske:o))). Čo sa týka túžby po moci, tam to je myslím viacmenej jasné – tú sme získali v evolúcii. Prežije silnejší, rýchlejší, vychcanejší – povolené je všetko, dôležitý je výsledok. Lenže za posledných sto rokov sme sa dostali na taký stupeň technického rozvoja, že sme schopný zničiť seba ako druh, iné druhy, dokonca planétu ako celok. Kdesi v dejinách človeka (nepoviem ti kedy a kde ) sa ale objavil fenomén lásky, ako filter pre iné, odlišné nazeranie na svet. Môj osobný dojem je , že zatiaľ, čo s túžbou po moci ( čo nie je nič iné, ako stúpanie po hierarchickom rebríčku stáda, svorky, tlupy ) sa rodíme v podstate všetci, prirodzene láskavých ľudí sa rodí málo. Zato potenciál rozvinúť tento stav má väčšina. K tomu ale potrebuješ, láskavých rodičov, láskavých učiteľov, láskavého partnera, láskavých kolegov, láskavého šéfa ( Bruno – pokiaľ to ešte čítaš – toto je úprimné, bez akejkoľvek irónie ), ale môžeš sa k tomu aj dopracovať úplne sám ( síce kostrbato a zdĺhavo ) cez vlastné omyly a neúspechy a nech tak , alebo onak môže , ale aj nemusí sa ti to podariť. Takže vôbec nič nemám proti tým, čo tiahnu s láskou na bojovej zástave. Síce občas niekoho z nich ukrižujú, ale so stratami sa počíta. Samozrejme musia to myslieť úprimne a musia žiť v súlade s tým, čo hlásajú. Keď to tak nie je, nejde o lásku , ale jav známy s prírody, keď sa jeden druh tvári, sfarbuje štylizuje ako iný druh, aby ho zmiatol, ovládol alebo zožral :o))
Páči sa miPáči sa mi
Môj názor : Moc má predsa každý človek, prinajmenšom zmeniť svoj život. Keďže sme vibračné bytosti – svojím poľom ovplyvňujeme aj svoje okolie, najviac svojich blízkych. Napr. ja si uvedomujem určitú moc ako matka. Ak moje pole dokážem “opraviť” napr. zmeniť nesprávne vzorce správania, ……dokážem potom “odkliať” aj svoje deti, ktoré som zablokovala (neúmyselne).
Sun, veľmi sa mi páči ta veta o krtincoch a horách – vtipné, stručné a výstižné. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
5. Zákon rytmu – „Všetko priteká a odteká, všetko stúpa a klesá, pohyb kyvadla sa prejavuje vo všetkých veciach.“(Veľmi pomalá vibrácia).. (zákon Kyvadla)
Páči sa miPáči sa mi
Tak, ako sa neviete ubrániť veľkej vlne( cunami ), tak isto aj kyvadlo je deštruktívna energia, berie energiu svojim prívržencom ( príklad je Hitler). Je mu jedno, aký zmysel kyvadlo vytvára, ( sociálna organizácia) vás tak isto privedie na mizinu. 😀
Bruno vie o čom hovorím 😀 Existuje konštruktívne kyvadlo? Nie 😛 Prečo?
Zmysel kyvadla, je čerpať energiu z prívržencov..o iných kyvadlách vraví ako o konkurencii. Vždy sú to nepriatelia.. Ak kyvadlo nemá z koho čerpať energiu, zaniká jeho vibrácia a rozpadá sa jeho štruktúra.
Páči sa miPáči sa mi
Čiki,
každé kyvadlo je v určitej fáze konštruktívne. Svet bez kyvadiel neexistuje, ide len o to, využiť kyvadlá pre vlastný zámer.
Páči sa miPáči sa mi
Si si istá, že je to tvoj vlastný zámer, alebo ti to kyvadlo, tú ilúziu poskytuje… Tak ako Hitler miliónom stúpencov 😀 tiež si mysleli, že je to v ich záujme. Kyvadlo vzniká na základe ilúzie tvojho vlastného zámeru ..To je práve to, čo mnohý nevidia. pr. záujem prežiť ..typické pre vznik spojenectva a utvorenie štátu …bombastické kyvadlo 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia, ste si istí, že sa ešte stále bavíme o tom ťažkom predmete, ktorý sa kolíše na konci nejakej nitky? Pretože to je pre mňa nástroj, nie pôvodca. Ak niekto obraz použil ako mnemotechnickú pomôcku na označenie istého typu situácie, dobre. Ak to niekto potrebuje interpretovať ako ďalšieho “diabla” v systéme, tiež dobre… 😕
A pak… ešte jedno… viem, že to asi potrebujete s tým delením na “konštruktívny” a “deštruktívny”, ale uvedomujete si pritom, ako hlboko v dualite (a na povrchu prejavov) trčíte, pravda? Pretože jediný, kto vie povedať, čo je “konštruktívne” alebo “deštruktívne”, je ten, čo to pozoruje a považuje sa za niečo iné ako súčasť toho, čo práve prebieha.
Páči sa miPáči sa mi
prečo Merlin žil v lese, sám v jaskyni. Každý Jedi, má len jedného Padavana …prečo? 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ale uvedomujeme si, pravda, že Jedi sú len fiktívne postavy? A Merlin možno tiež? On v podstate aj major Zeman… 😉
Páči sa miPáči sa mi
Tomu využitiu ku vlastnému prospechu sa hovotí Transurfing .. Je to surfovanie na vlne..Ale ako dlho to niekto dokáže? Do prvej dokázanej korupcie? Dokážeš odísť včas do ústrania? 😀 Spoznáš všetky pasce kyvadla?
A čo ak viem, že dokážete žiť tisíce rokov bez smrti? Je to ilúzia kyvadla? Alebo vás kyvadlo pripravuje o energiu. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Jarah
V minulom živote som žil v Rusku ako Kaukliarka …. Bola tam jedna fešanda, čo spísala pojednanie o prispôsobovaní si reality a záhadách nášho Ja. V tomto živote, je to Vadim Zéland 😉
Páči sa miPáči sa mi
Jee fakt Ciki?Podla mna aj ja som zila v rusku 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak že vieš, že matrioška znamená Mamička. 😀
Páči sa miPáči sa mi
coby Matrioska je taka drevena pomalovana babika vnutri ktorej su dalsie babiky 🙂
Páči sa miPáči sa mi
to sú jej deti. 😀
Páči sa miPáči sa mi
Co by som ja robila keby mi moc zaklopala na dvere?Ja by som sa tesila a posadila ju u nas. Keby mi zacala liezt n nervy, tak by som ju vyhodila. Len teraz neviem, ci moc poslucha. Ci by bola ochotna opustit priestor, a ci by som musela pouzit nasilie. Alebo pripadne ci by som musela ja utekat z vlastneho domu. Co myslite, jak toto s mocou chodi?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Myslím, že tu platí to, čo hovoril Jožko o rovnováhe. Ak po moci bažíš alebo sa jej bojíš, nebudeš s ňou vedieť narábať. Ak ti je ľahostajná, môžeš ju kľudne pozvať dovnútra a vykopnúť, keď sa ti nebude hodiť… Asi ide o to, že ani na moci nemáš byť závislá. 🙂
Kedysi som sa nachádzala v situácii, keď som si povedala, že “už len zázrak pomôže”. A vieš čo? Zázrak nastal… a nepomohlo to ani trochu, lebo ja som bola v svojej odovzdanosti situácii neschopná ho využiť. Síce z iného súdka, ale asi to dobre ilustruje aj tú moc. Nesmieš na ňu čakať ako na spasenie – lebo potom ju aj tak nevieš využiť, aj keby si ju mala. A nevieš sa jej zbaviť, aj keby si chcela… lebo si jej pririekla väčšiu “moc” ako sebe samej. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
tak ja si myslim ze momentalne som v stadiu ked nemam problem moc pouzit, ked chcem. nejak zvlast si na tom ale neulietam, takze ked sa mi chce, tak jej zas kludne dam volno. Predtym to bolo skor tak ze som sa snazila zaobist bez moci, ale zistila som ze je to uplne zbytocna blbost taketo samonastolene obmedzenie. Niektori ludia na konanie z pozicie moci reaguju prehnane precitlivelo, ale nestava sa mi ze by to niekto nejak vazne nerozchodil a nepochopil ze sa v podstate nic zavazne nedeje a nic zavazne to neznamena. Len to ze teraz som konala z pozicie moci, nabuduce budes mozno z ozicie moci konat ty a ja to budem akceptovat. Pretoze moc si moze na navstevu pozvat kazdy.
Páči sa miPáči sa mi