“Sila je zvláštna záležitosť. Je nemožné položiť na ňu prst a povedať, čo to skutočne je. Je to pocit, aký máš pri určitých veciach. Ten, kto poľuje na svoju silu, ju uchopí a potom uskladní ako svoju osobnú korisť. Takto osobná sila narastá a môžeš stretnúť bojovníka, ktorý má tak veľa osobnej sily, že sa z neho stane človek poznania.

Ten, čo poľuje na svoju silu, sleduje všetko a všetko mu prezrádza nejaké tajomstvo.

Keď ide o poľovanie na silu, neexistuje žiaden plán. Je to ako každý iný lov. Ideš a lovíš čokoľvek, čo ti príde do cesty. Preto musíš byť sústavne pripravený a v strehu.” — don Juan

(Power is a very peculiar affair. It is impossible to pin it down and say what it really is. It is a feeling that one has about certain things. A hunter of power entraps it and then stores it away as his personal finding. Thus, personal power grows, and you may have the case of a warrior who has so much personal power that he becomes a man of knowledge.

A hunter of power watches everything and everything tells him some secret.

There’s no plan when it comes to hunting power. Hunting power or hunting game is the same. A hunter hunts whatever presents itself to him. Thus he must always be in a state of readiness.)

Ako tomu rozumiem, naháňame sa za zážitkami, ktoré nám niečo dávajú, ktoré nás niekam posúvajú a robia z nás “dokonalejšiu” verziu nášho pôvodného ja. S každým takýmto zážitkom je spojené isté poznanie a tieto poznania stupňujú našu schopnosť dosiahnuť svoje osobné optimum – vzhľadom na to, kto sme a aké talenty máme.

A keď sa dostaneme do nášho osobného optima, stávajú sa z nás “ľudia poznania”, pretože už dokonale poznáme sami seba a ten svet, s ktorým sme prišli do kontaktu. Hmotný i mimohmotný. 🙂

Toto poznávanie je čosi ako vnútorná hnacia sila, ktorá nás núti z každej situácie vyvodiť nejaké poučenie a možno aj nápravné opatrenie. Aspoň takto to cítim ja. 🙂