Diabol v skutočnosti neexistuje, hoci existuje mnoho entít, ktoré zdieľajú jeho identitu.
Tak, ako som písala včera – Boh a Diabol nie sú samostatné entity žijúce niekde mimo nás, ale je to identita distribuovaná medzi všetko, čo existuje. Preto je aj nezmysel zameriavať sa na nejakého externého Diabla a potierať ho, keď každý z nás nosí svoj malý kúsok Diabla v sebe… Sú to všetky tie veci, ktoré nedokážeme na sebe prijať, za ktoré sa odsudzujeme a ktoré si odmietame pripustiť. Všetky tie negatívne pocity, ktoré s nimi spájame, z nich robia nášho súkromného “diabla”. Kým neuzatvoríme mier s ním, nedokážeme uzatvoriť mier so zvyškom ľudstva, lebo nás na ňom bude rozčuľovať presne to, čo neznášame sami na sebe. Podstatou nie je nejaká negatívna vlastnosť, ale práve to “neznášanie”. Kým neznášame, existuje Diabol a dualita. Pretože logicky, ak Boh je Všetko-čo-je, tak potom neznášame časť Boha a sme vlastne v trvalom vnútornom rozpore so sebou samými.
Ak čo len jeden človek dokáže bezpodmienečne milovať Diabla, bez posudzovačnosti a kritizovania, veci sa zlepšia.
Keďže Diabol je v každom z nás ako podmnožina, ak začneme milovať Diabla v nás, prestáva byť “Diablom”, protikladom toho želateľného, a všetko “neželateľné” sa o kúsok scvrkne. Ak dokážeme akceptovať sami seba v svojej komplexnosti, ak nemáme potrebu kritizovať na sebe niečo alebo cítiť s tým nespokojnosť, prestávame mať potrebu kritizovať ostatných a cítiť nespokojnosť s nimi.
Nemôžeš milovať Diabla tým, že ho popieraš. Musíš ísť a byť Diablom a precítiť, ako sa to cíti, a potom dokážeš milovať Diabla prostredníctvom poznania samého seba.
Po mojom – to, že niečo prehlásiš sa “dobré” alebo že tomu “odpustíš”, ešte neznamená “pobozkať Diabla”. Aspoň pre mňa jediný spôsob, ako pobozkať Diabla, sa skrýva v tom, že pochopíš mechanizmus za svojimi reakciami, to, že sú v istých situáciách zákonité (toľko na margo “slobodnej vôle”) a preto nemá význam sa nad nimi zavzdušňovať alebo k nim zaujímať nejaké stanovisko. Proste človek s tvojou povahou, tvojimi hodnotami a tvojimi životnými skúsenosťami sa v danej situácii musí zachovať presne takto – pokiaľ si tú zákonitosť ešte neuvedomuje.
Avšak len čo si ju uvedomí, má šancu zmeniť niečo – buď na povahe, na interpretácii skúseností alebo na hodnotách – a otvára sa mu celkom nový spôsob správania. Samozrejme, tým sa jeho doterajšie správanie nevynuluje – ale aj to bol on a bol dobrý taký, aký bol… kým sa nestal o kúsok lepším. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
to rozdelovanie a umiestnovanie boha niekam a diabla niekam je asi silna tendencia, ktorej je tazke sa vyhnut. Aj pri tom vcerajsom clanku som si to vsimla. Autor knizky pisal nieco ako nie Boh je v nebi a Diabol v pekle, ale vzapati dodava srdce ano, mysel nie….takze nie v nebi a v pekle, ale v mysli a srdci, co je to iste len v ruzovom. Alebo to co je v eterickom tele nie, to co je vo fyzickom ano….tiez umiestnenie niecoho niekam a na zaklade toho prisudenie hodnoty.Ono je to tazko presne kategorizovat a napriek tomu to cele bez kategorizacie nejde. Asi sa nejak treba zmierit s tym ze nikdy to nebude “dokonale” a presne v tom je ta dokonalost.
Páči sa miPáči sa mi
…Čikitet vo včerajšom príspevku vymenoval množstvo príkladov duálnych protikladov : jing a jang, hore a dole , svetlo a tma , Boh a Diabol. Ale čo keď u niektorých nejde v pravom slova zmysle o protiklad. Napríklad svetlo a tma. Svetlo sa dá fyzikálne presne zadefinovať, ako časť spektra spojitého elektromagnetického vlnenia s frekvenciou od – do. Dá sa rozložiť na časti vytvárajúce farby. IR časť hreje, UV časť vyvoláva rakovinu kože. Môžeš ho smerovať, sústrediť v laseroch atd. Ale čo sa dá povedať o tme. Nič. Nie je to teda tak , že tzv. tma v skutočnosti neexistuje?… že tzv. tma je je len neprítomnosť, nedostatok svetla ?? A nemôže to byť potom tak, že tzv. Diabol je len nedostatok Boha = nedostatok lásky ? Keď použijem vetu, čo som si obľúbil : “Vesmír je Boh roztrhaný na kusy “, tak každý z nás ten kúsoček Boha nesie od okamihu počatia v sebe, je to stopa jeho tvorivého činu, ale my by sme asi mali žiť tak, aby sme mieru Boha = lásky v sebe našim konaním, zmýšľaním, ale aj emóciami zvyšovali. A keď jej budeme mať v sebe dostatočné množstvo, potom budeme schopný pochopiť aj to, čo sme v živote zvrzali, budeme schopný požiadať ukrivdených o odpustenie a budeme schopní odpustiť aj sami sebe ….a toto tu by som nazval tým imaginárnym pobozkaním imaginárneho Diabla.
Páči sa miPáči sa mi
Fakticky, niečo na tom je. Tma asi ani neexistuje, iba nízka intenzita svetla. Veď svetlo má svoje jednotky merania, tma nie. Dokonca tma môže byť definovaná spôsobom vnímania svetla (zrakovým orgánom) a stavom zraku človeka. Boh nie je duálny, takže Diabol nemôže byť jeho opakom, ale môže byť jeho aspektom. Boh tu nie je preto, aby niekomu pridržiaval, ale aby zachovával rovnováhu. A možno na to občas potrebuje svoj aspekt “Diabla”.
Páči sa miPáči sa mi
tma je vibrácia (spektrum elektromagnetického žiarenia ktoré nevidíš) infra žiarenie, ktorým žiarite vy, deti temnoty 😀 a ultra žiarenie, ktoré tiež nevidíte, ale ničí životné formy ..pekná temnota 😀 alebo tma? hi hi hi
Páči sa miPáči sa mi
prijmi v sebe boha aj diabla a budes vyslobodeny 😉 pekny clanok
Páči sa miPáči sa mi
nerozumiem preco clovek potrebuje vsetko niekam zaskatulkovat…robievala som to iste… ale stalo sa nieco, co ma priviedlo na cestu, ze vlastne vsetko tvori jeden celok… ze vsetko nadherne do seba zapada a aj sa nadherne doplna… bez zla by sme si neuvedomovali dobro…dobro sme pomenovali BOH… zlo DIABOL…. v mene Boha ludstvo napachalo vela zla… odovodnili to ze bolo posadnute Diablom 😛 … cize Boh a Diabol putuju vedno nasimi zivotmi ako jeden celok….a ked som si to uvedomila, do mojho zivota vstupila harmonia…
Páči sa miPáči sa mi