Zasa od castanedovcov (nejaké mňamkové debatky sa tam rozbehli 🙂 ), teraz pri otázke, nakoľko naše vnímanie je reálne, teda nakoľko sa môžeme spoľahnúť, že svet, ktorý vnímame, je reálny. Postreh napísal Mark Cloudfoot:
Svety sú relatívne. Vnímanie je stále. Nech už si v hocijakom svete – nebol by si tam, keby si ho nevnímal. Vidiaci sa preto rozhodli skúmať nie svety, ale vedomie. Táto voľba im umožnila vnímať množstvo svetov, ako jednu po druhej odstraňovali vrstvy nalepené okolo vedomia. V konečnom dôsledku nie sme nič iné než vedomie vnímajúce vedomie alebo vnímanie vedomé si vnímania. V tomto stave je možné vo vnímaní poskladať vnem čohokoľvek, hocijakého sveta v rámci našej predstavivosti. Odtiaľ sa vidiaci pustili novým smerom a začali skúmať, či sú svety mimo rámec našej predstavivosti. Takto po čase objavili Tretiu pozornosť.
Svet je prosto len miesto, v ktorom sa vedomie dokáže od niečoho odrážať. Fyzický svet nie je skutočný svet. Je to svet pomocnej predstavivosti. Aj keď je fyzický vesmír rozsiahly a plný testov, či sa dokážeme prispôsobiť kvázi-mimozemskému prostrediu, je v podstate pomocný. A my sme na jeho spodnom konci a naše vnímanie sa neopiera o nič iné než sebadôležitosť a osobnú históriu.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor