Buď to, čo si

bud to co siKeď som sledovala, ako si ľudia obvykle interpretujú Tolleho a jeho prítomný okamih, uvedomila som si jedno – “teraz som v prítomnom okamihu”. Ako keby to bola nejaká zručnosť, ktorú zapneme a vypneme. Teraz sme v prítomnom okamihu – a teraz už nie.

Ale kde sme, ak nie v prítomnom okamihu? A keď pre nás všetko je “prítomný okamih”, tak potom nijaký “prítomný okamih” neexistuje. My sme náš “prítomný okamih”. Nepotrebujeme sa sústreďovať na to, aby sme v ňom “boli”. Potrebujeme sa sústrediť na to, ako sa v ňom cítime. Naším pocitom si totiž utvárame jeho kvalitu. A náš pocit je priamy výsledok toho, čo si práve myslíme.

Takže ak sa nám nepáči náš život, začnime myslieť tak, aby sa nám začal páčiť.

Lenže… ani to myslenie nie je až také “priamočiare”… Myslíme tak, ako sme boli naučení myslieť. Fungujeme z autopilota, ktorý preberá naše rozhodovanie, naše podvedomé ťahy, naše postoje k veciam. Aby sme ho vypli a dali si šancu rozhodovať znova, čo chceme cítiť, potrebujeme aspoň týždeň celkom vedome byť pri tom, čo robíme. Vedome ráno vstať. Vedome ísť na záchod – nie preto, že sme navyknutí, ale preto, že to má nejaký dôvod. Vedome si umyť zuby. Vedome si uvariť a vypiť rannú kávičku. Túto “vedomú prítomnosť” dosiahneme najrýchlejšie tým, že sa sústredíme na vnemy nášho tela, ktoré pri činnostiach máme. A keď sa niečo nebude cítiť dobre, zamyslíme sa, čo s tým vieme spraviť, alebo či nenájdeme dôvod na to, aby sa to cítilo aspoň o kúsok lepšie… (Mám na mysli ísť do práce. To sa asi často nebude cítiť dobre. Ale zaplatené nájomné, plný žalúdok a tie nové lodičky, po ktorých už týždeň poškuľujem… )

Registrujme, čo v každom okamihu pociťujeme. A robme čoraz viac toho, čo nám je príjemné. Buďme svoj okamih – vedome.

Reklamy

One thought on “Buď to, čo si

  1. Ešte taký detail:
    Keď mám z niečoho zlý pocit a ak som z neho už vyčerpaný, tak niekedy už nemám energiu hľadať riešenie, a ani vnímať náhradnú myšlienku.

    ….ja vtedy vnímam to čo je stále – je to vnímanie BYTIA – vtedy vnímam prítomný okamih úplne prirodzene.
    Najprirodzenejšie je vnímanie môjho vlastného bytia. Dobíja to psychickú energiu.

    Samotné bytie je “živý priestor”, ktorého obsahom je vnímanie – preto je ten priestor živý.
    Keď vnímam vlastné bytie, tak v tom priestore je vtedy vnímanie vlastného vnímania.

    Bytie, oproti jeho pominuteľnému obsahu (pocity, vnemy, myšlienky), bytie nie je pominutelné – ak vnímame tak jestvujeme, takže vlastné jestvovanie môžme vnímať kedykoľvek… Ak sa cítime blbo, tak vnímanie bytia môže byť útočiskom a následne po relaxe aj odrazovým mostíkom.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.