Vadim Zeland k zhmotňovaniu:

Aby sa prianie zhmotnilo, na to prianie samotné nestačí. Je potrebné, aby situácia na našej strane zrkadla sa zladila s istými parametrami na opačnej strane zrkadla, v priestore variantov, ktoré predstavujú istú zodpovedajúci oblasť. Ale ani to ešte nie je všetko. Musíme vedieť, ako sa správať podľa zrkadla – a to je hodne komplikované a zvláštne.

Zrkadlo priestoru variantov totiž ukazuje spomalene, a preto niekedy zmeny nevnímame okamžite. Zhmotnenie do fyzického sveta je len pozvoľné.

Podľa transsurfingu je hmotný svet len odrazom a skutočné formy sú úmysel a božia myšlienka cez myšlienky všetkých tvorov, ktoré sú jeho stelesnením.

Keď odhliadneme od metafyzickej stránky reality a pozorujeme výlučne hmotný svet, tak sa konanie všetkých živých bytostí vrátane človeka redukuje len na primitívny pohyb v rámci vnútorného úmyslu. Pomocou vnútorného úmyslu dosahujeme priamym pôsobením na prostredie svoje ciele. Aby sme niečo dosiahli, musíme urobiť určité kroky, nástojiť, urýchľovať, používať lakte a zapáčiť konkrétnou robotou.

Takýto pohľad na vec však silne redukuje rozsah skutočne dosiahnuteľných cieľov. Zapáčiť môžeme len pri niečom, čo skutočne už existuje. V takomto svete vládne konkurenčné myslenie. Priveľa ľudí chce dosiahnuť to isté.

Nabudúce: prečo realita niekedy nie a nie nabehnúť v podobe, akú by sme si želali.