Nie, nejde o voodoo. (Aj keď… použiť by sa to dalo.) Mark Cloudfoot v poslednom čase vynaliezol 😉 nový toltécky terminus technicus, “mäsová bábka”. Po našom je to “bábka z mäsa a kostí”, pod čím už asi tušíte naše telo. To, že to nazýva “bábka”, má ohromný dopad na vnímanie, ak tento obraz prijmeme – začneme si uvedomovať, že my sme niekde celkom inde ako v “mäsovej bábke” a že poťahujeme za šnúrky, ktorými sa “mäsová bábka” hýbe. Teda nie “naša hmota ovláda nás”, ale “náš úmysel ovláda našu hmotu”.
“Myšlienky a emócie sú reč mäsovej bábky. Predstavivosť je myšlienkou a emóciou duše. Úmysel je moc a kontrola duše. Úmysel určuje, ako sa duša hýbe, keď pohyb je nemožný.”
(Thoughts and emotions are the language of the meat puppet. Imagination is the thought and emotion of the soul. Intent is the power and control of the soul. Intent is how the soul moves when movement is impossible.)
V podstate asi chápem, o čo ide… Keď prestaneme dávať naše zážitky do slov, zostávajú v svojej celistvosti, nezmenené našou kultúrou, výchovou, predsudkami a sebadôležitosťou. Potom by mi začalo dávať zmysel aj to večné “preciťovanie” – ak nejde o preciťovanie srdca, ale o to, nechať všetko na seba pôsobiť priamo, bez slov.
Fakt je, že sa tu dostávame k tomu taoistickému “pomenovaním vecí časť z nich strácame”.
Idem to skúšať. Skúsim sa riadiť vnútorným pocitom, ktorý som nepremietla do emócie ani do myšlienky. 🙂 Ak by som sa dlhšie neozývala, tak ma skásli do Pezinka. 😉












Povedz svoj názor