Čítala som si na fejsbuku posledné komentáre Marka Cloudfoota. Nie vždy s ním súhlasím. Je to dané iným uhlom pohľadu alebo inými skúsenosťami – no, niečím to už len bude dané. 😉 Ale dnes som našla v jeho komentároch dve veci, ktoré mi obrovsky pomôžu:
Ľudská forma je v stave sústavnej sebaľútosti. (The human form is in a constant state of self-pity.)
Veľmi mi to pomohlo pochopiť reakcie ľudí – a súčasne to ukazuje jasne cestu von z ľudskej formy. Sebaľútosť je vždy o tom, že veci, udalosti a ľudí skúmame a rozoberáme vo vzťahu k sebe. Ak sa nám podarí seba z tej rovnice vybrať a skúmať ich nezávisle od vzťahu k nám, začneme sa vymaňovať z ľudskej formy. Nádherný spôsob, ako sebadôležitosť a škodlivé nánosy nášho ega poslať do bažín.
Ja som na toto prišla akosi intuitívne (alebo som k tomu bola bez môjho vedomia domanévrovaná 😉 ) a síce som ešte len na ceste, ale zatiaľ môžem povedať, že to funguje. 🙂
Druhé poznanie bolo ukryté v jeho odpovedi niekomu inému:
Nie každý je bojovník. Nie každý má záujem riešiť konflikty a vyhojovať príkoria, kdekoľvek ich nájde. (Not everyone is a Warrior. Not everyone is interested in conflict resolution or in healing adversity wherever they find it.)
Až v tomto okamihu som pochopila, čo to vlastne robím a prečo to robím. Už som si prichodila ako divá sviňa, keď som stále niekoho upozorňovala na to, kde robí chybu v uvažovaní alebo reagovaní – a nedokázala som to celkom vymýtiť ani pri nasadení bobríka mlčania… Bobrík bol dobrý na to, že ľudia ma z veľkej časti prestali rozčuľovať. Prestali sa ma dotýkať. Ale môj vzorec správania aj napriek bobrovi pretrval… 😕 No a Cloudfootov komentár mi ukázal, prečo. Pretože to patrí k mojej podstate. 🙂 Pretože som sa pustila cestou, ktorá to obsahuje. 🙂 Nie som “divná”; som – podľa jeho definície – “bojovník”. Nie bojovník proti niekomu, ale bojovník za logiku, kauzalitu a racionalitu, nie racionalizáciu. 😉 Ak to tak je, tak to tak je a ak cítim nutkanie pomenovať niečo, nemusím hľadať dôvod v mojom egu (tam ho pohľadajú iní), ale aj v ceste, ktorú som si zvolila – zbaviť svoj svet falošných predstáv a nánosov predpokladov, ktoré som si nikdy nedala námahu overiť. 🙂
Akože ma to nazvali a akože som to ja nazvala tento blog? Eprakone? 🙂










Povedz svoj názor