Neotrasiteľná dôvera – základ mágie a zhmotňovania

Magic eyeNewsletterom som dostala od Enocha Tana úryvok z nejakého jeho článku pre komunitu Mind Reality. Keďže sa mi páči a je o zhmotňovaní, dávam ho sem:

Existujú dva hlavné stavy mysle – jeden je elektrický a druhý je magnetický.

V elektrickom stave je naša osobnosť ako elektrický vodič pod vysokým napätím. Dochádza k sústavnému vyžarovaniu energie na všetkých stranách, pričom väčšia časť tejto energie uniká bez účinku. Predmety, ktoré sa dostanú do blízkosti vodiča, sú najprv mocne priťahované a následne mocne odpudzované. Prejav je náhly, mocný s nestabilný, preto veľakrát neúčinný. Výdaje sily idú hociktorým smerom – neexistuje jednota úmyslu.

V magnetickom stave funguje sústavné priťahovanie istých vecí a sústavné odpudzovanie iných vecí. Pôsobenie je stále, isté a ide vždy tým istým smerom. Energia neuniká, nemrhá sa ňou. Magnet je bodom, ku ktorému sa isté veci vždy nutkavo približujú a od ktorého sa iné veci vždy nutkavo odpudzujú. Ak chceme dostať to, po čom túžime, potrebujeme sa nastaviť do určitého stavu mysle. Magnetický stav mysle sa zakladá na neochvejnej dôvere. Je to niečo, čo si môžeme zvoliť a vypestovať to v sebe.

Pokiaľ v nás pretrváva pochybnosť alebo neistota, nevyhnutne sa dostavuje strach a mentálne napätie, ktoré nastavuje myseľ do elektrického stavu a zodpovedá za deštruktívne konanie. Takže potrebujeme z mysle odstrániť všetky pochybnosti, že uspejeme a že budeme napredovať, až kým nedosiahneme to, čo chceme. Môžeme si byť neistí ohľadne metód, ktorými cieľ dosiahneme, ale nie ohľadne toho, či ho dosiahneme. Potrebujeme sa povzniesť nad situáciu a dôverovať, že úspech je zaručený nezávisle od toho, kedy sa dostaví.

Nemusíme cítiť istotu a dôveru, že uspejeme dnes alebo do roka, ale musíme cítiť istotu, že jedného dňa uspejeme. Pochybnosti dokáže odstrániť jedine dôvera, neistotu dokáže odstrániť jedine istota. Môžeme si vytvoriť návyk rozmýšľať o našom cieli ako “v procese napĺňania sa”. Myslime si, že to dosiahneme, tak dlho, kým sa z toho nestane návyk.

Potom meditujme o našom cieli tak dlho, až kým nezačneme cítiť istotu, že sa naplní. Ak budeme sústavne meditovať o tom, že to môžeme dosiahnuť, čoskoro sa dostaví pocit, že to určite dosiahneme. Len čo sa tento pocit dostaví, prepneme sa do magnetického stavu mysle. Nestačí si len uvedomiť, že v sebe skrývame silu, ktorá je schopná to dosiahnuť. Musíme cítiť, že máme tú silu, a tento pocit sa dostaví len vtedy, keď o tom sústavne meditujeme.

Z vlastnej skúsenosti – podpisujem a pridávam svoje. Síce neviem, či ten výklad elektricity a magnetizmu z technického hľadiska sedí, ale zvyšok sedí. Ja sama som taký ten pochybnosťami kvárený jedinec a skutočné zhmotňovanie začalo fungovať až vtedy, keď mi na výsledku úplne prestalo záležať. Mala som pocit, že som ho nahradila inými čiastočnými výsledkami a tak si ho môžem odškrtnúť ako naplnený… Uvoľnila som sa, pustila som danú túžbu celkom k vode. A ona sa v tom okamihu začala svetelnou rýchlosťou napĺňať, pretože ak na niečom už nezáleží, nezáleží ani na pochybnostiach, ktoré v tej veci máme. Pochybnosti zmiznú a ak bol cieľ dostatočne emotívne príťažlivý, energia začne tiecť uvoľneným kanálom a donesie nám presne to,  čo sme pôvodne chceli.

To s tým “prestalo záležať” -> “naplnilo sa” je moje celoživotné pozorovanie. Fungovalo to pred štyridsiatimi rokmi a funguje to dnes, takže asi to tak nejak bude. 🙂

14 thoughts on “Neotrasiteľná dôvera – základ mágie a zhmotňovania

  1. a dostala som lopatkou medzi oci…..uz vidim 🙂 spracovavam tieto pochybnosti uz dlhu dobu,ale posledny tyzden velmi silno,aj som dostala vyslovene signaly,ktore sa nedali prehliadnut,ale co znamenali mi vysvetlil az tento clanok…dakujem. Ja mam na chladnicke nalepene – Spomal, Uvolni sa, Neobavaj sa, Neponahlaj sa….Ver procesu….no doteraz nejak nezaberalo 🙂 🙂

    Páči sa mi

    • Gretta, možno to nezabralo v prípade, že nerada počúvaš príkazy 🙂 Ak máš dôveru v to, že sa to stane, tak je to podľa mňa lepšie v znení: Spomaľujem, neobávam sa,… alebo učím sa spomaľovať,…alebo mám zámer spomaliť,… Tak nejak 🙂

      Páči sa mi

  2. Neviem, buď v niečo veríme alebo nie. Umelo sa snažiť v niečo veriť asi nie je možné..a ak, tak iba chvíľu..meditácia je dobrá, ale keď o niečom stále len meditujeme a nijako inak nekonáme, myslím, že môžeme meditovať aj do súdneho dňa, nič sa v našom živote nezmení. Chcem povedať len toľko, že meditovať áno, keď potrebujeme upokojiť vlastné vnútro, keď nás niečo trápi, keď potrebujeme nájsť riešenie..to určite áno. Ale keď dôjdeme do istého bodu, keď sme si v sebe ujasnili čo hľadáme a chceme, musíme za tým vždy aj vykročiť, ak to naozaj chceme..áno v meditácii ďalej zotrvať pre udržanie si vnútorného pokoja ale, ak sme si aj prostredníctvom meditácie ujasnili svoj cieľ, musíme za ním aj vykročiť..vždy musíme vykročiť..aj keď sa to týka napríklad len vecí, ktoré chceme. Tie k nám prídu v nejakej ponuke, vždy k nám prídu ale my musíme ísť a vziať si ich..zareagovať na ponuku, objednať si ich, zaplatiť za ne v obchode alebo ich len prijať darom od niekoho..veci, ľudia, okolnosti k nám prídu..ale my musíme zareagovať a prijať ich..vykročiť k ním a prijať ich..

    Páči sa mi

  3. S tým zhmotňovaním je to super, keď sa to podarí – prikladám vlastnú skúsenosť v zhmotňovaní.
    Asi tretí dom od nás prenajal majiteľ dom ľuďom, ktorí tam otvorili krčmu – jedná miestnosť bola výčap piva a druhá miestnosť pre zábavu?!!? automaty a pod. Lenže to dejto krčmi chodili ľudia, ktorí sú z najnižšej spoločenskej vrstvy a pridali sa aj miestní rómovia bez rozdielu pohlavia. Pili od rána do večera. Večer čo večer z tejto krčmy zneli výkriky, hádky, trieskanie nábytku. Čo ma štvalo najviac bolo to, že si svoje veci “vybavovali ” vonku na ulici, a to sťatí na mol a či bolo po polnoci alebo nie, no koho to trápi.
    Poniektorí pospali aj pod bránou a psy brechali o dušu.
    No, tak som si povedala, a dosť. Tak toto tu trpieť nebudem. A tak som si začala zhnotňovať myšlienku, že tú krčmu zatvoria do mesiaca a viac neotvoria. Venovala som sa tejto myšlienke pár dní. A čuduj sa svet. Krčma je zavretá a vyrámovaná už druhý mesiac “z technických príčin” a pochybujem, že ju ešte otvoria.
    Takže asi to funguje a hlavne vtedy, keď na to myslíte a potom to pustíte. Hneď po dôkladnom sústredení na myšlienku, aby zavreli tú krčmu na vždy, prestalo mi na tom záležať a výsledok sa dostavil. Neiem, ako sa to vybavilo, ale vybavilo. Zhmotnilo sa moje želanie (a myslím, že to podporili aj okolití susedia, bez toho aby vedeli, čo robia 🙂 )

    Páči sa mi

  4. Taká myšlienka – čím ďalej, tým mám slabší pocit, že vôbec je na tejto Zemi niekto, kto nevie zhmotňovať … Ja to vidím tak, že zhmotňujeme o dušu (aj svoju vlastnú … :-)) bez ohľadu na to, či chceme alebo nie a robíme to už oddávna. Naše samotné narodenie je dosť brutálny akt zhmotnenia, – z ktorého sa niektorí spamätávajú dlho :P. Postupne sme si ako sa tak pozerám nazhmotňovali do seba a na seba tony vecí … Ľudia myslia, cítia, manipulujú a všetko sú to akty zhmotňovania … Ďalší pečú chlieb, kosia trávniky, ťukajú za počítačom do klávesnice – akt zhmotňovania za aktom zhmotňovania … Vlastne, človek si musí dať sakramentský pozor, aby len tak ľahkovážne nezhmotňoval … 😉

    Mne teda zhmotňovanie nechýba, vidím to ako akt starého sveta (v tom zmysle že sú to zámery predchádzajúceho veku) … čo je momentálne kumšt, je skôr odhmotňovanie, ponechanie si len potrebnej informácie alebo lekcie a uvoľnenie sa z energetického a skryštalizovaného balastu naprieč svojím vnímaním :D.

    Páči sa mi

    • Nik, ako to vidím ja, zhmotňujeme v kuse. Len čo niečo ide cez naše vedomie, je to “zhmotnenie”. Každá jedna interpretácia je “zhmotnenie”. Každé jedno zaregistrovanie niečoho je “zhmotnenie”. Každé zareagovanie na niečo je “zhmotnenie”. Nemôžeme nezhmotňovať – tak ako nemôžeme nedýchať. Ani jedno, ani druhé nerobíme vedome. A tak u jedného, ako i u druhého – ak s tým máme problém, musíme tomu okamžite venovať pozornosť, než nás to zahubí. 🙂

      Takže aj bosoráci zhmotňujú. Keby nezhmotňovali, neexistovali by. Len to, čo zhmotňujú, majú pod svojou plnou kontrolou. 🙂

      Páči sa mi

      • Ako mam rozumiet tomuto..v priebehu 2 mesiacov 2 zbytocne autonehody, okrem dokrkvaneho predku auta{nemala financna strata} ziadna ujma na zdravi..obom nehodam sa nedalo zabranit..aj napriek pomalej jazdy a sustredenia na ceste.. jednu sposobila poladovica, druhu srna ktora skocila nahle v noci do cesty..a s tou srnou to je pre mna absolutna zahada, pretoze stalo sa mi to pred 5 dnami a dnes vecer ked som sa vracala domov, na tom istom useku tej istej cesty lezala opat zrazena srna..tak, ze oproti auto muselo zastavit, ja tiez, a musela som ju odpratat.je velmi malo pravdepodobne ze by v tak kratkom casovom useku, na tej istej ceste, mozno par metrov dalej, taketo nieco..urcite som si to nechcela zmotnit a ani vo sne by ma nenapadlo ze by som chcela ublizit zvieratu…nevyznam sa v tom..

        Páči sa mi

      • 😉 Poznámka na okraj – mať niečo pod plnou kontrolou je mýtus … minimálne to logicky nesedí. Učíš sa zhmotňovať, časom dosiahneš “plnú” kontrolu, ibaže medzitým si už nazhmotňovala nejaký ten “materiál” bez plnej kontroly – ktorý stále pôsobí ako tvoja súčasť aj v stave, kedy si v tom, že to už máš plne pod kontrolou …

        (Starí toltéci sa tomuto stavu chceli vyhnúť cez 2. pozornosť a spojencov (anorganické bytosti). Svoje nazhmotňované časti, ktoré nechceli vidieť vytesňovali do 2. pozornosti, alebo si cez spojencov vytvorili skratky, aby cez ne preskočili a boli na “bezpečnej” strane (Don Juan to potom nazýval, že ich dobehla vlastná slabosť). Bežný ľudia to realizujú cez elementálov, ktorých si vytvoria zámerom a myšlienkovou činnosťou, keď svoje problémy neriešia a energeticky ich vytesnia do niektorej časti svojho tela, ktorú prestanú vnímať. – Všetci sme vlastne bosoráci … :D)

        A asi to nesedí (plná kontrola) ani z hľadiska vývoja – stále sa objavujú nové výzvy a energia na porozumenie, pri ktorých je bytosť znova späť v roli objaviteľa a učeníka, čiže stará kontrola je v nových situáciách a svetoch nepoužiteľná, alebo len ako základ pre nový upgrade …

        V tomto kontexte sa k väčšej kontrole, ak už to musí byť ;-), dostaneš práve cez odhmotňovanie (starej kontroly) … 🙂

        Páči sa mi

    • Nik, to, čo napísala Sun a to, čo si písal ty, sa mi vôbec nevylučuje, práve naopak, dopĺňa sa to. Keď odhmotníme, tak ale potom treba aj niečo zhmotniť 😀 , tvoje slová mi znejú v ušiach: “nezabúdaj aj na pozitívny barometer ..” 😉 Takže kumšt je naozaj ten, aby to, čo nepotrebujeme, sme odhmotnili a potom si následne niečo vedome zhmotnili. Určite “kontrola” bude len dočasná, alebo len pre daný okamih. Veď vývoj nám zase raz ukáže, že by bolo dobré odhmotniť aj to, čo bolo predtým “super vedomo zhmotnené”, aby sme tam mohli dosadiť niečo, na čo teraz ešte dosah nemáme.

      Páči sa mi

      • Teraz mi napadol dovetok: Keď zhmotňujem vedome, je to produkt môjho rozhodnutia, nie náhleho emocionálneho poryvu. Preto nemám emocionálnu väzbu na to, čo zhmotňujem (aspoň nie neprekonateľne silnú) a nemám problém hocikedy moje zhmotnenie zmeniť, ak sa to ukáže byť potrebné. Práve dnes prišiel citát od Ruiza: “Len čo dostaneme pod kontrolu naše vnímanie, objavíme svoju slobodnú vôľu.” 🙂 To sa mi páči ako príklad vedomého zhmotnenia. Naša slobodná vôľa začína tam, kde začíname byť schopní riadiť svoje vnímanie. 🙂

        A predsa ešte: u mňa to nevyzerá tak, že niečo “odhmotníš” a niečo iné “zhmotníš”. U mňa to vyzerá tak, že riadiš tok svojej energie a ten zapína alebo vypína niektoré zhmotnenia v tvojom živote. Preto miesto “odhmotneného” netreba vynalizať nijakú náhražku, pretože celá tvoja energia už tečie celkom iným korytom. 🙂

        Páči sa mi

      • “Naša slobodná vôľa začína tam, kde začíname byť schopní riadiť svoje vnímanie.” Toto je pre mňa super výstižné 🙂 !

        A ešte na margo nového koryta: Možno ale tá náhražka pomôže vedome ukočírovať ten tok novým korytom, poprípade aby sa nevyrylo nakoniec opäť po starom. Možno si ho môžme nechať ukočírovať aj Otcom, Anjelmi, alebo dôverou v svoje VJ, že bude tiecť pre nás čo najefektívnejšie novým smerom…, možno môžme týmto pocitom žiť bez toho, aby sme to museli robiť vedome. Pre mňa je zatiaľ najlepšia kombinácia: dôvera v Univerzum, ale aj v svoje vedomé rozhodnutia 😀 /napr. také zhmotnené rozhodnutie, že vidím udičky a “stretávam” ľudí, ktorí ma navigujú 🙂 /

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.