“Boh je tvoje zrkadlo, v ktorom skúmaš sám seba, a ty si jeho zrkadlo, v ktorom skúma svoje božské vlastnosti.” — Ibn Arabi
(God is your mirror in which you contemplate yourself and you are His mirror in which He contemplates His Divine Attributes…)
Takto nejako to vnímam aj ja. Kým som na Otcovi vnímala to prísne, nekompromisné a postihovačné, bola som presne taká istá. Veľmi dlho trvalo, než sa mu podarilo túto moju predpojatosť zlomiť, a potreboval k tomu aj moju ochotu – čo nebolo až také zrejmé. 😕
Najprv som ho musela bezvýhradne pripustiť, aby som ho dokázala vnímať v jeho celistvosti. 🙂
Neviem, ako ma k tomu domanévroval, ale bol to počin hodný Nobelovej ceny. Konečne som sa ho prestala báť a mám ho rada. Už by som nepotrebovala Gabriela, aby ma u tej bandy operenej udržal, ale medzičasom som si natoľko zvykla, že keby som s ním prestala byť v kontakte, stratilo by zmysel byť v kontakte s čímkoľvek.
Otec zostáva ultimatívny cieľ, ktorý stále budem mať na očiach, ale nikdy sa k nemu nedostanem.
🙂 Vlastne je to víťazstvo na celej čiare. Vždy plná dychtivosti na ceste k dokonalosti – a dokonalosť bude vždy tesne na dosah. Vždy sa bude na čo tešiť. 😛
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre Čikitet Zrušiť odpoveď