Je Boh skutočne “slovo”?

words-12Ďalší deň chodenia po lekároch a počúvanie Ruizovej dohody “buď bezchybný so svojím slovom”. A nové “precitnutie”.

Buď bezchybný so svojím slovom… Ale čo je “slovo”? Ruiz hovorí, že je to to, prostredníctvom čoho tvoríme. Keďže som, kto som, okamžite sa mi ozvalo v hlave: “A čo ruky? Tými netvoríme? Tvoríme len vtedy, keď kecáme?

Keby to bol napísal niekto iný, nie Ruiz, vyhlásim ho za blba. Ale ako počúvam Ruiza (a Petra Coyoteho), na fyzickej rovine ma to mení. Aj keď idem do počúvania celkom emocionálne rozhodená, do 5 minút som v kľude a usmievam sa. Som zmierená s celým svetom. Možno dali Coyotemu nejaký subliminálny podmaz, ale skôr si myslím, že moje telo (jeho pamäť) reaguje na to, čo je za tými slovami. A preto Ruiza za blba vyhlasovať nemienim, ale mienim hľadať uhol pohľadu, kde by sme sa obaja zhodli. 🙂

Ruiz sa odvoláva na Bibliu: “Na začiatku bolo slovo. Slovo bolo u Boha a Boh bol slovo.” A typická blondínečka, keď počuje “slovo”, tak počuje “slovo”. Až dodnes (=”do včera”).

Netvoríme len slovom, ale Ruiz hovorí, že slovo je to, pomocou čoho tvoríme. Tak mi napadlo: ako to mohol myslieť tak, aby to nebolo nelogické? Tvoríme aj rukami. Tvoríme na základe našich predstáv. Tie predstavy môžu byť myšlienky alebo len obrazy či pocity. Ale než ich premeníme na čokoľvek “vytvorené”, musím si z nich najprv pekne urobiť koncepciu. A koncepcia je slová. Síce len myslené, ale slová.

Naše vedomie a poznávanie sa vždy odohráva na úrovni slov. Slová sú to, čo nám umožňuje poznávať svet okolo nás. Neviem, ako by sme ho poznávali, keby sme boli jediný človek na svete a nepočuli v živote nijaké slovo, ale myslím, že by sme si proste nejaké označenia pre to či ono v hlave vytvorili – a bolo by jedno, či sú len v našej hlave, alebo prešli aj cez naše pery… pre nás by to boli naše poznávacie kategórie.

A poznávacie kategórie, ako už vieme, obmedzujú. V jednej kategórii končievajú aj veci, ktoré sa na seba len vzdialene podobajú. Ak na niečo nemáme kategóriu, nevieme s tým narábať – “nepoznáme to”.

Takže zasa som pristúpila k úprave ruizovského “tvoríme slovom” a premenila som si to na “tvoríme našimi koncepciami”. Koncepcie sú predstavy. V tom aj úmysel. A ak je Univerzum mentálne, tak Boh je tvorivá sila toho Univerza, úmysel za ním, čiže koncepcia, čiže “slovo”.

“Slovo nie je len zvuk alebo písaný symbol. Je to Sila. Je to moc, ktorú máme, aby sme mohli vyjadrovať a komunikovať, myslieť – a tým vytvárať udalosti v našom živote.”

No a potom aj tá dohoda o bezchybnosti slovom hovorí nielen to, že musí byť v poriadku to, čo púšťame z úst, ale aj myšlienka, čo za tým stojí – úmysel, ktorý zapríčinil, že to z tých úst púšťame. 🙂

Čiže celá “bezchybnosť slovom” sa mi rozpadá na viacero “bezchybností” 😉 :

  • bezchybnosť vnímania, teda vnímanie oprostené od našich filtrov, predpokladov, očakávaní a emocionálnych interpretácií
  • bezchybnosť myslenia, čiže myslenie bez predpokladov, záujmov a emocionálnych skreslení
  • bezchybnosť úmyslu, čiže necítiť potrebu čokoľvek “opravovať
  • bezchybnosť vyjadrovania, čiže kontrola nad správami, ktoré vysielame a prijímame.

Tento špagát som, myslím, celkom dobre zvládla. 🙂

44 thoughts on “Je Boh skutočne “slovo”?

  1. Je to ťažké, nie len preto, že odhadzujeme vnútené matrice, ale aj preto, že nás je málo a je potrebná veľká sila a sústredenie. Predstav si, že by sme na svojej ceste stretali väčšinu ľudí, ktorí na sebe pracujú a sú bezchybní slovom. O koľko menej síl by nás stálo robiť to tak isto.

    Páči sa mi

    • Je “nás” veľa 🙂 Veľmi veľa. Tažké bolo pre mňa uvedomiť si sám pre seba, že sa budím a chcem v tom pokračovať…nech už to znamená čokoľvek, chcem žiť vedome…od kedy stretávam na svojej ceste aj iných ľudí s podobným zámerom, svet je pre mňa krásne miesto, kde začínam chápať svoj zmysel. Do vtedy to bola len agónia a ja som nechápal, čo tu vlastne robím. V istom zmysle chápem Keren, prečo napísala to, čo napísala a aj teba Jarka.
      Čo má človek, ktorý sa zobúdza a začína túto fázu vedome vnímať a vychutnávať si ju cítiť, keď okolo seba vníma kvantum spiacich, ktorí mu neveria, že spia, resp. že je aj iná možnosť ako spať a na to, aby sa to zmenilo, stačí “iba” svoje vlastné rozhodnutie….že netreba nikoho iného na to, aby sa moje sny začali plniť, aby som bol štastný, zo dňa deň stále viac a viac.
      Až moment, keď si uvedomím (aj keď len náznakom), že naozaj aj vrámci zobúdzania nepotrebujem žiadne potrvdenie toho, že som vedome hore budem schopný si to potvrdenie uvedomiť (aj keď len náznakom a tak po ti chúčku).
      Je to ten oheň, čo mi dal majster sediaci na brehu rieky do srdca a ten sa už zhasnúť nedá….práve na opak…horí zo dňa na deň stále viac a viac a ja som zo dňa na deň stáe viac vedomí a stále viac žijem tento kamih 🙂
      Je to “zázrak”, ktorý každý vždy nosíme so sebou a v sebe…sme to my sami a tak veľmi túžime spomenúť si na to, že nepotrebujeme nič iné, iba milovať sami seba v zmysle nič si nevyčítať a všetko si odpustiť a byť sám so sebou v úplnej harmónii 🙂

      Páči sa mi

    • 🙂 Pripomenul si mi Zelazného Amber. Tam bol Logos symbolom usporiadanosti a protikladom Chaosu. Štruktúra, ktorú do chaosu vnášajú slová/chlieviky. 🙂

      Mám protiotázku – prečo si si zvolil práve “logos”?

      Páči sa mi

      • Preto som si vybral LOGOS, Lebo BOHA ľudia spravili aj Bohom pomsty a dali mu len… ľudské vlastnosti.
        Ale LOGOS má VŠETKY vlastnosti a jeho ego, je vo VŠETKOM 😕
        Logos je slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, zmysel, myšlienkový obsah alebo náplň. Tvorivé myslenie, alebo prvá mimo časová myšlienka. Tvorivý rozum sveta, idea. Je skrytá jednota rozmanitých vecí tohto sveta.
        Je miera, ale aj vnútorný rytmus, ktorý má v každom momente svojho vývinu príroda.
        Je vo veciach, prináleží im, zakladá dynamickú povahu, ale aj významovú artikuláciu vecí, ako relatívne stálych elementov meniaceho sa sveta.Je vše prenikajúci jemný oheň, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády.:? hm
        To všetko je LOGOS 😀 Preto ak počujem BOH to, alebo BOH ono…. pri slobodnej vôli …. mi to vnáša chaos 😀

        Páči sa mi

      • Čo je “významová artikulácia vecí”?

        Ja mám jeden problém: Ak logos opisuje všetko, tak potom nemá význam. Ak logos opisuje “niečo”, tak potom niečo bude spod jeho vlády unikať. Je to log(os)ická dedukcia, nie? 😛

        Páči sa mi

      • malý červený kamienok, na zlatej retiazke..toto si povedz nahlas …to je artikulácia 😀
        po prečítaní, alebo správnom artikulovaní, vznikol význam, lebo poznáš túto reč a poznajú ju aj iní 😀 čiže, obraz v tvojej a v inej mysli.
        No a sú to dve veci 😀 alebo jedna vec? 😀 …retiazka s kamienkom 😀

        Páči sa mi

      • Pred Pánmi ukrytých Amenti naučil som sa múdrosti, ktorú dávam človeku. Majstrami sú ohromnej Tajnej múdrosti, prinesenej z budúcnosti konca nekonečna. Siedmi sú oni, Páni Amenti, najvyšší vládcovia Detí Rána, Slnká Cyklov, Majstri Múdrosti. Nie sú sformovaní ako deti človeka? Trojka, Štvorka, Päťka a Šestka, Sedmička, Osmička, Deviatka sú tituly Majstrov ľudí.
        Z ďalekej budúcnosti, bez formy a predsa tvoriaci, prišli ako učitelia detí človeka. Navždy sú oni živí, ešte nie v žití, nepútaní životom a ešte slobodní od smrti. Vládnu oni navždy svojou nekonečnou múdrosťou, pútaní a predsa nespútaní s temnými Sieňami Smrti. Život oni majú v sebe, ktorý dosiaľ nie je životom, slobodní od všetkého sú VŠETKÉMU Pánmi.

        Od nich prišiel Logos, nástroj moci nad všetkým. Šíra je ich tvár, ešte skrytá v drobnosti, formovaní formujúc, známi neznámi.

        3 Trojka drží kľúč skrytej mágie, tvorcom on je Siení Mŕtvych; posielajúc vpred moc, v rubáši temnoty, zväzujúc duše detí ľudí; posielajúc temnotu; zväzujúc silu duše; riadi negatíva detí ľudí.
        4 Štvorka je ten, ktorý moc uvoľňuje. Pánom je on Života detí ľudí.
        Svetlo je jeho telo, plameň jeho tvár; vysloboditeľ duší detí ľudí.
        5 Päťka je majster, Pán všetkej mágie – Kľúč k Slovu, ktoré znie medzi ľuďmi.
        6 Šestka je Pán Svetla, skrytá cesta, časť duší detí ľudí.
        7 Sedmička je ten, kto je Pánom nesmiernosti, majster Vesmíru a kľúča Časov.
        8 Osmička je ten, kto prikazuje pokrok; váži a zvažuje cestu ľudí.
        9 Deviatka je otec nesmiernej tváre, vytvára a mení z toho, čo je beztvaré.

        Medituj na symboloch, ktoré Ti dávam. To sú tie kľúče, i keď ľuďom ukryté.
        Mier vždy hore, Ó Duša rána. Obracaj svoje myšlienky hore k Svetlu a Životu. Nájdi v kľúčoch čísel, čo ti prinášam, svetlo na ceste od života k životu.
        Hľadaj s múdrosťou. Obráť svoje myšlienky dovnútra. Neuzavieraj svoju myseľ pred Kvetom Svetla.
        Umiestni vo svojom tele obraz myšlienkou stvorený. Mysli na čísla, ktoré vedú ťa k Životu.
        Jasná je cesta tomu, kto má múdrosť. Otvorte bránu ku Kráľovstvu Svetla.
        Vylej svoj plameň, ako Slnko rána. Vylúč temnotu a ži v dni.
        Pozri na seba, Ó človeče! Ako na časť tvojho bytia, Siedmi, ktorí sú, ale nie tak, ako sa zdajú. Otvoril som, Ó človeče! Mám svoju múdrosť. Nasleduj cestu smerom, ktorým som viedol. 😀

        Páči sa mi

      • Vravíš: “Medituj na symboloch, ktoré ti dávam.” Mno, to ako najskôr o trojke, potom štvorke atď.? Či na všetkých číslach naraz, či ako si to myslel? 😯 🙂

        Páči sa mi

  2. Slovo je logos. Vypovedaná myšlienka. Môže tú myšlienku vypovedať rôznym spôsobom. Aj tvorbou naších rúk. Bez výpovede je to /len/ myšlienka. Pri výpovedi musíme byť bezchybný. Čiže bezchybný so svojím slovom. Je jedno akú formu výpovede zvolíte. 🙂
    Nemusí to byť len zvuk. Aj napríklad umelecké dielo môže byť slovom a ovplyviť myslenie celej generácie. Vtedy je Boh slovo, v každej bezchybnej interpretácií myšlienky /logos/ 🙂

    Páči sa mi

      • 🙂
        takže sa chápeme …

        áno, … je to len Slovo o Slove … 🙂 ktoré navyše popisuje Logos …

        o tomto hovorí jeden zenový príbeh, pobavila ma pravda tohto príbehu … 🙂

        Mistr Hógen se zeptal mnicha:
        “Pohlédni na tento velký starý kámen. Myslíš si, že je uvnitř nebo vně tvé mysli?”
        Mnich odvětil:
        “Podle buddhistického učení je vše projekcí mysli, takže usuzuji, že je uvnitř mé mysli.”
        Hógen poznamenal:
        “Nezmohlo tě vláčet sem a tam tak těžký kámen.”

        🙂

        Ďakujem niekto …

        Páči sa mi

      • suzansun …

        prepáč, mi prosím …
        či myslím? .. ja veru už ani neviem, či myslím :-),
        čo myslíš ty, myslím to tak? …
        ( mne to už v poslednej dobe nejako nemyslí a ešte keď moju myseľ zaujal na inom blogu komentár o nutnosti uzavretia manželského zväzku, pretože to ustanovuje boh v biblii … hm,hm,hm …. som v podstate šťastne vydatá takmer 13 rokov, ale túto ustanovizen som popravde doteraz nepochopila …. 🙂 )
        no ale tak, čože to? …
        áno rozum ako myseľ …
        prečo? …

        🙂

        Páči sa mi

      • Prepač len som sa chcela uistiť, že som spravne pochopila. Tento pojem má dosť veľa interpretácií. Ako napríklad novoplatonickú interpretáciu – slovo o slove.

        Páči sa mi

      • suzansun

        Ďakujem …

        a k tvojmu príspevku …

        jo, veď to, práve že, veĎ to … jednoducho je to tak, je niekoľko interpretácií … je to iba Slovo o Slove. …
        síce netuším k čomu to je dobré toto, ( možno pre niekoho je )
        ja som sa už v podstate prestala pýtať, …
        menej otázok, menej pravdepodobných odpovedí … a? čo je na nich pre mňa problematické?
        ani len srnka netuší ako to vlastne je … ktorá je správna, … alebo správnejšia …
        takže? vlastne namiesto toho aby som prijímala veci, situácie ludí taký ako sú …
        špekulujem rozumom, ktorý aj tak … prd vie …. ked sa riadi len tým čo už zažil … a nové si predstaviť nevie …

        tými analýzami sa oberám o prítomnú chvíľu …
        ujde mi krása stromu, snehu, ktorý padne na nos, atd …

        jednoducho iba Byť, …
        aj tak s tým je najmenej roboty … lebo v mode Byť už som a vôbec to od mojej vôle mysle nezávisí, aj ked zdanlivo áno …

        chápala? či ani nie? ani by som sa nečudovala, dneska mám divný deň … a namiesto slovenčiny, píšem lilahovsky …

        Pekný večer a dobrú noc, želám 🙂 všetkým 🙂

        Páči sa mi

  3. No, ono sa mi to spája s rôznymi “učeniami” a tak isto aj s tarotom.

    Na počiatku bolo Slovo… to Slovo je Boh a Boh je Zákon.
    Spravodlivý cez ústa hovorí Zákon a jeho srdce je ľahšie ako pierko (obrad váženia srdca – ak nie je ľahšie, vracia sa späť “do kola”, zožerie ho požieračka…)

    Ak si dobre pamätám, Tao píše o zákonoch – že nie sú potrebné vtedy, ak sa každý riadi jedným zákonom – Láskou.
    Ústa sú teda nástrojom na tvorenie (reality), spojnica srdca a mysle, s použitím Sily.

    Logos a Strom života… Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha (Keter) – “zasadil” semienko a vznikli z toho korene (Malchut). A keď si to vezmeme princípom “Ako v nebi, tak i na zemi…”, to isté robíme aj my. Denno denne sadíme semiačka. A je len na nás (a našej Sile), aké semiačka zvolíme. Lebo keď sa ujmú, vzniknú z toho naše zvyky, ktoré vytvárajú našu každodennú realitu.

    Logika odvodená zo slova Logos je teda umenie hovoriť… (a nie len rozmýšľať 🙂 )

    Páči sa mi

  4. “Slovo” má veľa podôb. Uvediem ako príklad auto – niekto ho vidí nakreslené na obrázku keď si listuje časopisom, niekto hrá počítačové hry s automobilovými pretekmi, niekto si sadne za volant reálneho auta a šoféruje, iný auta vyrába, ďalší ich predáva, kradne 🙂 … Všetko je to auto a predsa to nie je jedno a to isté auto. Preto ak napíšeš – “Naše vedomie a poznávanie sa vždy odohráva na úrovni slov. Slová sú to, čo nám umožňuje poznávať svet okolo nás. Neviem, ako by sme ho poznávali, keby sme boli jediný človek na svete a nepočuli v živote nijaké slovo …”. Hovoríš podľa mňa o tom aute v časopise – o sploštenej forme vnímania, ktorú ti niekto predostrie cez nejaké médium (napísal by som rovno, že lietavec, ale nechcem to komplikovať ;-)). Je mnoho iných situácii ako v tom príklade, kde sa narába s autom a je to o niečom úplne inom.

    V tom Ruizovi mi to príde skôr ako forma etického správania voči iným bytostiam a že sa ho trocha nasilu snažíš napasovať do niečo, o čom ani veľmi nie je.

    Páči sa mi

    • Hovoríš – slovo má veľa podôb. Lenže poďme sa pozrieť na pôvod slova “slovo”. Ak ideme dozadu k starým jazykom, vezmime si napríklad latinský výraz pre slovo – “parabola” a jeho význam – súhrn grafických znakov a ich zvuk. Zvýrazňujem slovo “zvuk”, ako suono, tón. Dá sa predpokladať, že ide o zvuk, ako vyjadrenie slova. Nemusia mať vo všetkom prsty lietavci 🙂

      Páči sa mi

      • Jedna kultúra – rímania alebo latinovia ho definovali takto ako píšeš. Židia v rámci Kabaly úplne inak, podobne ako toltékovia. Nie je slovo ako slovo a v mojom komentári som lietavcov zmieňoval len okrajovo, nie je to pointa.

        Páči sa mi

    • Vieš, Nik, v tomto mám asi pred ostatnými jeden náskok (alebo možno aj obmedzenie, ono hodne závisí od uhla pohľadu) – nie som tolték. Vezmem si poznanie, ale štruktúra učenia ma nespútava. Vezmi si toho “lietavca”. Vďaka toltéctvu som sa o ňom dozvedela, asi to vidím/vnímam, ale chýba mi tá typická toltécka “paranoia”, deliaca na priateľské a nepriateľské… Aj “lietavec” je len energia – rovnako ako ja a Melike a Gabriel a Otec. Stačí ti o ňom vedieť a použiť ho tak, ako potrebuješ. Nemienim sa teraz stresovať, či niečo nie je “len lietavec”… No a? Ak mi to pomôže pochopiť o kúsok viac, môže to byť trebárs aj brusnicový kompót!

      V konečnom dôsledku aj “lietavec” je len slovo na označenie nejakého abstraktného konceptu (a ako také nie je schopné popísať celý koncept v jeho komplexnosti, ale len tú časť, na ktorú sa práve sústreďuje tvoja energia). Keby si nemal vôbec nijaké slová, tak si vymyslíš náhradný systém kategorizovania, ako pravdepodobne majú zvieratá. Ale kým sa hýbeš v hmote, poznávanie sa deje cez klasifikovanie a odlišovanie, takže aj to “slovo” má nejakú funkciu – len je dobré vedieť o jeho obmedzeniach. 🙂

      Neviem, čo napísal Ruiz – ale viem, s čím to u mňa rezonuje. 🙂

      Páči sa mi

      • Niečo mi vravelo, nepíš tam toho lietavca, pretože sa toho chytia a nevšimnú si to podstatné, čo chceš povedať … 😉

        Pointa, na ktorú sa snažím poukázať spočíva v tom, že slovo sa dá povedať aj energeticky. Nie len použiť ako zvukový nástroj komunikácie, alebo ako koncept na premýšľanie a inventarizáciu. Keď ho vieš povedať energeticky, alebo ako odporúča Kabala štvorpólovo, tak tvoríš, ako sa aj píše v Biblii. Ale takéto “slovo” nie je téma na diskusiu, je to, ako keď si medzi rukami vytvoríš bránu a čerpáš si z toho energiu – tiež o tom nemáš čo napísať, prosto si doplníš energiu – a ja len naznačujem, že sú aj takéto slová, mimo štandardného spoločenského kontextu ich používania na bežnú slovnú komunikáciu. Neviem, načo si Ruiz pomáha Bibliou, ale biblické slovo je level, ktorý v podstate nemáš ako do bežnej komunikácie premietnuť, takže ma niečo láka, aby som napísal, že o tom vie asi prd – alebo to vníma ako spôsob, ktorým zaujme určité publikum.

        Ak by som nemal slová, nemusím si vytvoriť iný systém, pretože môžem vnímať v obrazoch, alebo pocitoch a vibrácii. Slovná štruktúra nie je jediná, ktorá umožňuje klasifikáciu a odlišovanie. Slovná štruktúra je spôsobom poznávania sveta v bode spojenia, ktorý sa nachádza dole pri členkoch.

        Páči sa mi

      • Ja si dovolím trocha polemizovať. Ľudské vnímanie (akékoľvek) je prijímanie informácií, ktoré má homo sapiens potrebu vyhodnotiť. Vnímanie je iba prvá časť procesu. Keby ľudská myseľ nemala ekvivalenty na škatuľkovanie pocitov, ako by sme vedeli, či máme plakať, radovať sa, báť sa a podobne? Ja tuším, čo máš na mysli. Keď si popálim ruku, tiež si ani nestihnem uvedomiť prečo, ale rýchlo nešťastnicu zachraňujem. Môžme niektoré fázy preskočiť, ale nakoniec aj tak začneme vyhodnocovať. Sme v ľudskom tele, nemôžme odpojiť myseľ alebo ju ignorovať. V opačnom prípade by sme sa nepotrebovali vteliť do týchto našich schránok a ostali by sme na úrovni vysokých energetických vibrácií. Vnímanie ako také, či už v obrazoch, pocitoch, zvukoch a pod. je tiež len ekvivalent slova.

        Páči sa mi

      • Ako sa “hovori slovo energeticky”? Co to znamena stvorpolovo? Asi chapem co vravis, ale ma napada k tomuto “Slovná štruktúra je spôsobom poznávania sveta v bode spojenia, ktorý sa nachádza dole pri členkoch.” nemoze to byt aj tak ze je nielen sposobom spoznavania v bode spojenia, ale tak trochu aj jeho vytvaranie?

        Páči sa mi

      • Jarah a toto ako myslis? ze keby sme nemali ekvivalenty na skatulkovanie pocitov tak by sme nevedeli…atd…myslis to tak ze keby sme nepoznali pomenovanie pocitov tak by sme necitili? ci ako?Alebo si myslis ze pomenovanie pocitu je podmienkou na jeho vzniknutie? Alebo ze pocity su zavisle na ich interpretacii? Nechapem…

        Páči sa mi

      • To som nepovedala, pocity nie sú závislé na interpretácii, ale naopak. Ako vieš, že sa máš nahnevať, keď ti pes rozbije vázu, ktorá má pre teba istú hodnotu? Pohľad na ňu vyvolá pocit, ten je v okamihu interpretovaný a prijatý ekvivalent prejavu, reakcie. Alebo sa mýlim? Žiaden ekvivalent, kopnem do črepín a idem ďalej? Alebo do nich budem kopať celý život, lebo sa učím neškatuľkovať? Ja to nedokážem. Slovná štruktúra nie je jediná, ale je súčasťou ekvivalentov.

        Páči sa mi

      • vsak ale ja nemusim vediet ze sa mam nahnevat, ba dokonca ani nemusim vediet ze som sa nahnevala a aj bez toho vsetkeho sa nahnevat mozem. To nie je otazka ucenia. Ja si dokonca mozem pokojne mysliet ze som sa rozveselila, ale moj pocit bude zodpovedat tomu, co sme sa dohodli oznacit hnevom.

        Páči sa mi

      • Jak moj Kubo kedysi, ked reval na celu ulicu, ze je smutny. A ked som mu strcila rozok do pusy, tak bolo po smutku. Usudzujem teda ze bol hladny, ale kedze mu nebolo este jasne co sa jak vola tak si to pomenoval, ze je smutny. To ako to pomenoval nezmenilo ale nic na tom co citil 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 Nik,

        myslím, že viem, čo sa snažíš povedať. Idem sedlať koňa odzadu:

        Aj mne sa Ruizovo narábanie s Bibliou vidí “menej vhodné” a potrebujem si ho často dávať do mojej reči, aby mi zišlo dole gágorom. Ale teraz, keď ho počúvam denne, dochádza mi niečo iné. Ruiz písal pre masy, ktoré boli všetko iné, len nie “toltécke”. Preto to kresťanstvo. Keď chceš k niekomu dopraviť nejakú myšlienku, potrebuješ na to použiť jeho dopravný prostriedok – teda obrazy z jeho vnímania, aj keby to malo myšlienku trochu skresliť a musel si ju neskôr korigovať. Môj kolega takto vyučuje s veľkým úspechom. Vlastne tento jav poznám od neho a teraz ho nachádzam v Ruizovi.

        Keď som čítala Ruiza prvýkrát, zdalo sa mi to “ezoterické bla-bla pre srdce” a odhodila som knihu do kúta. Potom ma nejako k nej dotlačilo Jeho Gabrielstvo a vtedy som bola ochotná začať v nej hľadať niečo pre mňa, nie len odmietať, pretože to nebol “môj jazyk”. Ale pri všetkom ruizovaní som v tom videla pramálo toltéckeho. Teraz, s odstupom času a iným stavom poznania, odrazu vidím, ako všetky extrémne toltécke koncepty, ktoré sú nestráviteľné pre “bežného” človeka, nahrýza a predstavuje cez celkom ľahko pochopiteľné veci. Vnímam už aj jeho zovšeobecnenia – ale neprekážajú mi, pretože tak, ako pri čítaní Castanedu, už sa na mňa prenáša niečo za tými slovami. Proste na Castanedu som bola kedysi pripravenejšia ako na Ruiza, v tom je celý ten špás.

        A teraz k tomu “energetickému” tvoreniu slovom. V mojom vnímaní tvoríme každým slovom – nezávisle od toho, aký úmysel je za ním. Buď tvoríme naše vnímanie sveta, alebo tvoríme svet pre iných ľudí. Ale tvoríme. Nie je to nijaké “tajomstvo” alebo “tajná energetická technika”, ale fakt. Preto na teba reagujem, lebo mám pocit, že možno priveľmi chlievikuješ – je predsa jedno, či je to Kabala alebo Ruiz alebo Biblia alebo Védy a ako sa to volá – to sú len rôzne vyjadrenia toho istého princípu a zaujímavý je princíp, nie jeho vyjadrenie. Je menej zaujímavé, k akému učeniu to treba priradiť, ako to, ako to urobiť. 🙂 Ja som taký ten starý pragmatik. 😛

        Ak sa mýlim a ty to chlievikovanie používaš úmyselne, aby si vedel niečo preniesť na nás, tak považuj moje pindy za bezpredmetné. Nepoznám tvoj úmysel, poznám len jeho realizáciu, ako prešla cez moje filtre. 🙂

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        k tomu Kubkovi: z vlastnej praxe viem, že možno jedno “premenovanie” nezmení nič na tom, čo cítiš – ale neskôr, po mnohých “premenovaniach”, to celkom zmení tvoje vnímanie a interpretáciu vecí okolo teba. Ja som si kedysi “som rozbesnená” premenovala na “nič necítim” a presne to som potom vnímala aj na iných ľuďoch a takmer ma to stálo krk, keď som nezistila, že sused je rozbesnený a práve v ňom skrsol zámer zabiť ma. Takže ak sa on naučí, že je “smutný” vtedy, keď má hlad, neskôr bude miesto chleba pojedať antidepresíva, jeho stav sa tým nezlepší a kvalita života utrpí. Našťastie, ja už dnes mám kyvadlo a práve pred dvoma dňami, kedy mi niečo bolo, som nebola príliš noblesná a spýtala som sa, čo cítim. Prekvapivá odpoveď: “strach”. Ešte že ma tak poznajú. 🙂

        Páči sa mi

      • No ved ano, ja som pislala len o tom ze napriek tomu ze nieco interpretujes nespravne, na tom povodnom jave to nic nezmeni, vravim v podstate to iste co ty. Napriek tomu, ze si nespoznala ze to co citi sused je hnev, on ho aj tak citil. Takisto aj na sebe. Napriek tomu ze nevies ze to co citis je strach, aj tak to citis. To ze nespravna interpretacia pocitov prinasa komplikacie je bez debaty. Keby som postupovala logicky, asi by som ho namiesto do potravin zobrala do kina na nejaku komediu a sama by som sa tym vystavila nebezpecenstu ze by ma nakoniec od smutku prizabil 😆 Esteze dost casto nepocuvam 😆 Inak teraz som si samej sebe hodila peknu udicu, vzhladom na tu moju temu jedla co momentalne riesim. Je dost velmi pravdepodobne, ze toto bolo jeho zrkadlo mne jak vysite…

        Páči sa mi

      • @ Sun (Matrioshka, Erika) – rozumiem, čo vravíš a vlastne ani nepolemizujem. Skôr by som povedal, že celkom nerozumieš, čo vravím ja a k tomu ti dobre poslúži táto linka – http://www.golden-dawn-canada.com/pdf/bardon%20key%20to%20the%20true%20qabala.pdf – je to anglická verzia Bardona o Kabale, ktorá vyšla aj v češtine. Ak pôjdeš na stranu 29, uvidíš tam krok č. 1 – a prečítaj si 3 vety, ako sa vyslovuje samotné písmeno “A”. Na strane 33 to pokračuje ďalej a potom ešte niekoľkokrát, kým sa naučíš len “A” vysloviť tak, že ním môžeš tvoriť “energeticky”, priamo. Sú to staré a zabudnuté veci, ale nie sú tajomstvom, alebo mojím chlievikom, čí nejakou obskúrnou teóriou.

        Čiže beriem, že tvoríš každým slovom, ale v kontexte toho Bardonovho návodu vyššie je to asi také tvorenie, ako keď povieš, že otáčaš Zemou, pretože po nej chodíš. Čo je isto tiež trocha pravda, len do akej miery stojí za to tomu prikladať nejakú váhu. Ibaže to chápeš nejako poeticky, alebo že tým myslíš, že v rámci interakcie medzi bytosťami posúvaš ich predstavivosťou a zámerom a tak nepriamo aj tvoríš sprostredkovane cez ich energiu …

        Páči sa mi

      • Ahaa, zaujimave. Sranda s tymi farbami jednotlivych hlasok. Ja som si tiez vzdy predstavovala jednotlive hlasky v nejakej farbe, preto aj mena ludi boli pre mna vzdy nejakej farby. Ale tam co som si kukala, niektore mi sedia a niektore vobec.

        Páči sa mi

      • @ Matrioshka – stačí, ak si začneš trénovať len jednu hlásku napr. “A” a má to dosť dobrý pozitívny efekt na celkovú schopnosť vizualizácie, ktorá sa dá využiť napr. pri mayských technikách :-).

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        to, ako píšeš o farbách, mi pripomenulo môj nedávny zážitok zo zastávky električky. Niečo, čo sa mi ešte nikdy nestalo. Pozerala som, ktorá električka ma vezme domov – boli to 4 a 5. Okamžite sa mi vytvoril pojem “modrozelená” s modrou pre č. 4 a zelenou pre č. 5. A potom, keď prichádzala jedna z nich, pozrela som sa na ňu a vnútorne som skonštatovala nie jej číslo, ale “zelená”. 🙂

        Hovorím, ešte nikdy sa mi to nestalo, ale som rada, že to takto vnímajú aj iní ľudia. 🙂

        Páči sa mi

      • Nik, Acko mi praveze sedelo ako bledomodre, problem bol s inymi, napriklad hned B, zevraj bledofialova, no urcite, sak B je tmavocervene take az do hneda….v podstate by som bola ochotna este pripustit kompromis hociakej inej TMAVEJ farby ale svetle teda neni to nech mi nevypravaju 😀
        Jo Heli, ja to tako od detstva si pamatam, niektore mena sa mi nelubili koli tomu, ze maju spatnu farbu napriklad 😀

        Páči sa mi

  5. Nik,
    nie sú potrebné slová – boli vytvorené na komunikáciu medzi ľudmi – pre samotnú existenciu nie sú potrebné a teda nie ” na počiatku bolo slovo” to je naša interpretácia a z toho plynúce vysvetlenie, že Boh to slovo povedal. ( preto neviem či sliepka alebo vajce). Na počiatku bolo a stále je príťažlivosť/rezonancia, kreativita, hľadanie optimálnych riešení/zoskupení vzhľadom k neustále sa meniacim podmienkam, ako základná vlastnosť/ prejav energie – aj keď to momentálne nič nerieši, ale myslím, že trochu posúva skúmanie iným smerom.

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.