Ďalší deň chodenia po lekároch a počúvanie Ruizovej dohody “buď bezchybný so svojím slovom”. A nové “precitnutie”.
Buď bezchybný so svojím slovom… Ale čo je “slovo”? Ruiz hovorí, že je to to, prostredníctvom čoho tvoríme. Keďže som, kto som, okamžite sa mi ozvalo v hlave: “A čo ruky? Tými netvoríme? Tvoríme len vtedy, keď kecáme?”
Keby to bol napísal niekto iný, nie Ruiz, vyhlásim ho za blba. Ale ako počúvam Ruiza (a Petra Coyoteho), na fyzickej rovine ma to mení. Aj keď idem do počúvania celkom emocionálne rozhodená, do 5 minút som v kľude a usmievam sa. Som zmierená s celým svetom. Možno dali Coyotemu nejaký subliminálny podmaz, ale skôr si myslím, že moje telo (jeho pamäť) reaguje na to, čo je za tými slovami. A preto Ruiza za blba vyhlasovať nemienim, ale mienim hľadať uhol pohľadu, kde by sme sa obaja zhodli. 🙂
Ruiz sa odvoláva na Bibliu: “Na začiatku bolo slovo. Slovo bolo u Boha a Boh bol slovo.” A typická blondínečka, keď počuje “slovo”, tak počuje “slovo”. Až dodnes (=”do včera”).
Netvoríme len slovom, ale Ruiz hovorí, že slovo je to, pomocou čoho tvoríme. Tak mi napadlo: ako to mohol myslieť tak, aby to nebolo nelogické? Tvoríme aj rukami. Tvoríme na základe našich predstáv. Tie predstavy môžu byť myšlienky alebo len obrazy či pocity. Ale než ich premeníme na čokoľvek “vytvorené”, musím si z nich najprv pekne urobiť koncepciu. A koncepcia je slová. Síce len myslené, ale slová.
Naše vedomie a poznávanie sa vždy odohráva na úrovni slov. Slová sú to, čo nám umožňuje poznávať svet okolo nás. Neviem, ako by sme ho poznávali, keby sme boli jediný človek na svete a nepočuli v živote nijaké slovo, ale myslím, že by sme si proste nejaké označenia pre to či ono v hlave vytvorili – a bolo by jedno, či sú len v našej hlave, alebo prešli aj cez naše pery… pre nás by to boli naše poznávacie kategórie.
A poznávacie kategórie, ako už vieme, obmedzujú. V jednej kategórii končievajú aj veci, ktoré sa na seba len vzdialene podobajú. Ak na niečo nemáme kategóriu, nevieme s tým narábať – “nepoznáme to”.
Takže zasa som pristúpila k úprave ruizovského “tvoríme slovom” a premenila som si to na “tvoríme našimi koncepciami”. Koncepcie sú predstavy. V tom aj úmysel. A ak je Univerzum mentálne, tak Boh je tvorivá sila toho Univerza, úmysel za ním, čiže koncepcia, čiže “slovo”.
“Slovo nie je len zvuk alebo písaný symbol. Je to Sila. Je to moc, ktorú máme, aby sme mohli vyjadrovať a komunikovať, myslieť – a tým vytvárať udalosti v našom živote.”
No a potom aj tá dohoda o bezchybnosti slovom hovorí nielen to, že musí byť v poriadku to, čo púšťame z úst, ale aj myšlienka, čo za tým stojí – úmysel, ktorý zapríčinil, že to z tých úst púšťame. 🙂
Čiže celá “bezchybnosť slovom” sa mi rozpadá na viacero “bezchybností” 😉 :
- bezchybnosť vnímania, teda vnímanie oprostené od našich filtrov, predpokladov, očakávaní a emocionálnych interpretácií
- bezchybnosť myslenia, čiže myslenie bez predpokladov, záujmov a emocionálnych skreslení
- bezchybnosť úmyslu, čiže necítiť potrebu čokoľvek “opravovať“
- bezchybnosť vyjadrovania, čiže kontrola nad správami, ktoré vysielame a prijímame.
Tento špagát som, myslím, celkom dobre zvládla. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre erika Zrušiť odpoveď