“Múdrosť sa z tadeto už dávno vytratila a píše sa len to zažité”

Vo včerajšej diskusii (alebo to bolo už predvčerom?) Dušan napísal jednu vetu, ktorá pre mňa predstavuje hlavné úskalie ezoteriky – alebo dôkaz, že som konečne na správnej ceste.

Dušan napísal: “Múdrosť sa z tadeto už dávno vytratila a píše sa len to zažité.”

Včera som si tú vetu vôbec nevšimla. Dnes mi skočila do oka a zarazila ma. Prečo niekto dáva do protikladu “múdrosť” a to, čo sami zažijeme? Zažívanie vecí je predsa naša možno jediná cesta k poznaniu… ale pre niektorých to zjavne nie je múdrosť.

OK, ale čo by potom bolo pre nich “múdrosťou”? Diendae sa to Dušana spýtala a Dušan jej odpovedal:

“Koncentrovanú múdrosť zachytenú v slovách. Veď je to blog. Menovite články od Wolfa, SD.. napísali silné články, išli v myšlienkach hlboko. Samozrejme tejto schopnosti slova vládnu aj ostatní. Ou napokon viera má viacej druhov. Ja som myslel tú slepú, dúfajúcu 🙂 bez toho aby som vedel, či sa tak stane alebo nie.”

Takže poznanie nie je múdrosť, ale slepá viera áno. To, čo zistíme sami, je bezcenné; to, čo nám povedia iní a my tomu slepo uveríme, je to najcennejšie. Teraz už aj lepšie chápem bežný ezoterický zvyk odpisovať “odkazy od XY” a “čo XY predpovedá na týždeň yz” a “čo odkazuje archanjel Qtokolvequiel ľudstvu” a podobné… pretože v to môžeme len slepo uveriť, ale nie je to o tom, že by to bola naša vlastná skúsenosť a preto predstavovala poznanie. Lebo poznanie, ako ho definujeme v manažmente poznatkov, je informácia zasadená do nášho vlastného kontextu a odintepretovaná pre tento kontext. A používame slovo “poznanie”, aby sme nemuseli používať slovo “múdrosť” (lebo to sa spája u nás aj s vekom alebo vzdelaním) a anglicky je to wisdom. Stav, kedy niečo viete. Z anglogermánskeho koreňa, z ktorého sa v nemčine vyvinulo slovo “wissen”, vedieť.

Celá táto úvaha mi priniesla dve poznania:

  1. jedna z ciest k vzostupu iste vedie aj cez čítanie múdrych textov (ktoré sú “múdre” podľa nás alebo toho, čo nám niekto iný, múdrejší ako my, označil za “múdre”), ale nie je to moja cesta, pretože na nej odovzdávame svoju osobnú silu niekomu inému a už len z hľadiska povahy mi nesedí
  2. s definitívnou platnosťou ododnes opúšťam oblasť “ezoteriky” a presúvam sa späť do “toltéctvom šmrncnutého taoizmu” 🙂 . On už vlastne má svoj “chlievik” – nazvali sme si ho “eprakone”… a anjeli kedysi povedali, že to slovo značí “zmúdrenie” 😉 .

Som Dušanovi vďačná, lebo svojím komentárom prispel k rozšíreniu môjho poznania. Keby nie jeho, nezískala by som záblesk myslenia tak odlišného od môjho a ľudia by ma rozčuľovali naďalej, lebo by som nevedela, že aj takto sa dá pozerať na svet… Vďaka nemu si už hodnú chvíľu opakujem, že bez neho by sme neboli Všetko-čo-je. Po dnešku si to budem opakovať s oveľa menšou zlosťou. 😛

11 thoughts on ““Múdrosť sa z tadeto už dávno vytratila a píše sa len to zažité”

  1. Mňa tá veta okamžite drcla. Možno preto, že zasiahla moje slabé miesto. Ja sa vždy teším na články, vychádzajúce z vlastnej skúsenosti. Tam sa dá pitvať, pýtať, pozorovať, porovnávať, proste hrať sa s poznaním. Každý z nás môže byť a je čím chce – Castanedom, Sanchezom, Walschom, Bradenom, PinkomPalinom 🙂

    Páči sa mi

  2. Pre mňa to bolo veľmi poučné tiež. Je fascinujúce, že koľko dokážem rozprávať o jednote a celku a napriek tomu sa ešte nájdu témy a motívy, ktoré som schopný odmietať bez zamyslenia – precítenia, čo je na pozadí…toto je pre mňa veľmi oslobodzujúce poznanie a zisťujem, že to, po čom bažím na svojej ceste momentálne najviac, je dosiahnutie stavu slobody vedomia-vnímania bez vlastných obmedzení a to je tiež jedna z mojich interpretácií sebaLásky, lebo zrušením všetkých samonastolených obmedzení, dosahujem stav, keď sa už nepotrebujem ničoho báť a môžem precítiť svoju vlastnú jednotu bez výhrad a potreby porovnávať svoju “vhodnosť” voči niečomu inému 🙂

    Páči sa mi

  3. Ahojte, píšem “mimo misu” ale chcem sa spýtať na jednu vec. Ako to vidíte s “koncom sveta”? Vôbec neviem, čo mám očakávať. Trochu sa ma začína zmocňovať strach z nepoznaného. Rád by som bol, ak by sme prežili celý svet bez ujmy, akurát by sa mohlo pozdvihnúť naše vedomie a vnímanie k lepšiemu. No poslednú dobu mám dosť desivé katastrofické sny. Skúšal niekto z Vás channeling na túto tému? Na internete je kopec článkov a diskusií a všetky protichodné. Som z toho zmätený a vôbec neviem, čo príde. Síce to nevie nik z nás, ale rád by som uvítal nejakú najpravdepodobnejšiu možnosť. Či sa náhodou už nemám pomaly lúčiť 😀 Vďaka

    Páči sa mi

    • Ak budeš žiť každý deň, ako svoj posledný …. iba vtedy budeš žiť 😀 Koniec sveta pre každú bytosť, je v deň jej smrti. Potom začína nový život, na inom mieste. 😀

      Páči sa mi

  4. mam velmi rada pribehy ludi a rada ich aj pocuvam.,citam..Neviem si predstavit,ze existuje autor, ktory nieco napise a pri pisani necerpa z vlasnej skusenosti…

    Páči sa mi

  5. včera v noci sa mi prisnil sen,bol by som povedal,že som bdelý a že relaxujem,keď tu sa mi objavilo tak jasné svetlo,ako naše slnko,prečo by to bolo slnko a k tomu ešte hrialo tak príjemne.potom som si spomenul,že som chcel ísť za orla,vlastne za to,čo si moje vedomie predstavovalo ako orla,zrazu stálo predomnou.ohromná čierna diera,nasávajúca svetlo,z okrajov tej diery vystreľovali mohutné pramene energie,podobným vlásočniciam.myslím že som musel zírať tak vyjavene,lebo som potom uvažoval o tom,ako vzniklo slnko a o tom,čo sa bude diať s ďalšou čiernou dierou,ktorá bude nasávať energiu svetla.ale ako sa dostať za neho,pomyslel som si,že sa začnem modliť.bolo to nesmierne,teda myslím to,že som v ten deň bol o hlade,pil som iba tu šaraticu a čaje.potom som už zrejem nemohol prestať myslieť.díval som sa akoby z boku,nie priamo.nie nebolo to nič,čo by vysvetľovalo tento svet.za týmto svetom akoby bolˇa ďalšia forma,môjmu rozumu celkom neznáma,zložená z tých jemne svietiacich vlásočníc,tak podobným tvarom ľudským bytostiam.po chvílke som znova zaspal,teda myslím že to bol spánok,lebo sme si v jednom pohostinstve ukazovali my muži,kto má ako vyformované prsné svalstvo.sedeli sme tam skupinky pri stoloch a odhŕňali si tričká,potom sme prešli na niejaké nástupištia a tam sa rozišli,v skupinkách sme nastupovali do rýchlo vozidiel,tie nás preniesli niekam,ale potom,ako sme prestupovali sme sa niektory riadne pohádali,pretože sme necítili,že by sme mali byť znova v tom istom vozidle.vyhodilo ma to na jednej ulici v našom meste,tak v našom meste na tom najnetypickejšom mieste.

    Páči sa mi

  6. ehm poslednou dobou svoje komentáre začínam už takmer výlučne len “moja skúsenosť” 😀 (prepáč Dušan hoci ťa nepoznám a asi chápem prečo si povedal čo si povedal, inak ako cez skúsenosť to vysvetliť neviem, iné pre mňa už totižto prestáva byť platné pre môj príbeh) – keď som začala spoznávať samu seba a pozerať sa dovnútra prešla som si štádiom čítania múdrych kníh a vďaka za ne, pretože mi na mojej ceste pomohli, šlo však stále len o teóriu o skúsenosti iných, ktorým som vďačná, že ich zdieľali, pretože ja som sa mala možnosť k tejto teórii dostať a pre môj príbeh bola potrebná. Lenže musela prísť po teórii skúsenosť (prax), aby som nadobudla poznanie. Svojho času som mala pocit, že prečítaným si predsa tvorím ucelený obraz o svete, ukladalo sa mi to v hlave do chlievikou, prišli “aha” efekty, z mnohým som sa v tej hlave stotožňovala, ale skutočnosť bola taká, že som to nežila. Vravela si to a ono by som spravila, keby sa to stalo mne a vieš čo? Keď som samu seba snažila napasovať do múdrostí iných v reálnom živote, tak ma to nerobilo nijako šťastnejšou. Tým pádom som to láskavé a ezoterické ani nemohla žiť, pretože som sama nebola vnútorne spokojná (stále nie som na všetkých úrovniach, ale pracujem na tom, teda žijem svoj príbeh) Najprv som pozorovala všetkých okolo a na základe mojich vedomostí som ich posudzovala, prečo žijú to a tamto hentak a onak. Ja by som to tak nemohla a nerobila a bla bla Neskôr som začala sledovať seba, ako sa správam k iným a k sebe, áno na základe rôznych iných skúseností “múdrych” ľudí (návodov v knihách na blogoch a kade tade) predo mnou. Až ma toto všetko priviedlo k skúsenosti a odlupovaniu mojich programov vo mne. A ver mi život sa postaral, aby som zažila presne tie veci o ktorých som si v hlave myslela, že nie sú “správne”. Len tieto udalosti a skúsenosti mi pomohli uvedomiť si kto skutočne som nie kto si myslím že som. Preto vlastná skúsenosť je pre mňa múdrosť pre môj vlastný príbeh a cestu, pretože cesty iných sú fajn a môžu byť inšpiráciou, ale nie sú mojou a preto sa s nimi netreba stotožňovať 🙂 Toto je moje vnímanie, dnes mi príde smiešne ako som si myslela, že som niekto úplne iný, ale vtedy som to nevedela vnímať inak, takže je to úplne v poriadku a aj vtedy bolo. Stále som na ceste a som si istá, že raz mi zase príde niečo iné úplne smiešne 😀 všetky tieto skúsenosti však sú potrebné, aby som našla samu seba, stala sa tým kto skutočne som, bohom, ktorého konečne v sebe začínam vidieť, zase len vďaka skúsenosti(am), nie teórii.

    Páči sa mi

Napísať odpoveď pre Čikitet Zrušiť odpoveď