Už dobehla aj štvrtá a posledná lekcia Crack Your Egg a doložila mi, že som sa zas raz nemýlila – je to prevažne propagácia materiálu, ktorý Henk Schram predáva. Ten materiál môže byť dobrý a užitočný (myslím, že je), ale je vysoko nad moje možnosti. S malou dušičkou som sa pýtala kyvadla, či bolo zámerom, aby som si ho kúpila, ale našťastie odpoveď bola “nie”, ale práve posledná lekcia že ma má na niečo upozorniť. Tak som ju šla dopozerať.
Nuž… bola to drina a nie je tam možnosť zastavovať, posúvať a premiestňovať sa vo videoslučke (lebo veď potom by sme mohli preskočiť predajné kecy a počúvať len to podstatné 😉 ), takže neviem, či som niečo neprehliadla, ale bola tam pasáž, ktorá so mnou zarezonovala, pretože odráža moju skúsenosť.
Bolo to o tom, že je ešte jeden faktor, ktorý ovplyvňuje úspešnosť nášho zhmotňovania – a to viera vs. “vedenie” (believing vs knowing). Ľudia keď veria, tak ich to stojí námahu, pretože niekde v nich je zakorenená pochybnosť (inak by nebolo treba veriť, však?) a poznanie, že existujú aj iné možné vysvetlenia. To mi ozrejmuje aj tú neznášanlivosť medzi náboženstvami – každé z nich podvedome tuší, že sú aj iné interpretácie Boha, ale vedome dúfa, že tá jeho je správna – a tak má “spadené” na tie ostatné.
Pri zhmotňovaní nestačí veriť, pretože potom do zhmotňovania vkladáme aj vibráciu tej nedôvery (duality), ktorú verenie obsahuje. Treba vedieť. Tak, ako vieme, že žijeme (nevieme, ale aj tak je to predpoklad všetkého nášho vnímania), vieme, že dýchame, vieme, že bola minulá sekunda a bude budúca… tak isto potrebujeme vedieť, že sa naša predstava naplní. Nie je to len vizualizácia, že “tam už sme”. Kedysi mi Yovmiel povedal, že viem zhmotniť všetko, čo si viem predstaviť ako cieľ a súčasne aspoň hrubú cestu k nemu. To je vedenie. Viete, že keď urobíte rok A, posúvate sa k cieľu bližšie. Nemusí to byť najvhodnejší krok a nemusí byť najrýchlejší, ale rovnako dobre viete, že keď sa nepohnete, nemá sa realita prečo zmeniť. 🙂 A tak sa začnete hýbať a eventuálne začnete vnímať, ako sa váš cieľ približuje.
Opakujem sa (= moje zážitky sú len obmedzená množina), ale mne toto začalo byť jasné po prvom zasvätení reiki, kedy som sa vrátila domov, ľahla si do postele, nemohla som zaspať a civela som na plafón a v plafóne sa odrazu otvoril priehľad a ja som videl Otca a Gabriela. Ateista ako remeň, neverila som na Boha ani na anjelov, ale súčasne som celkom presne vedela, kto sú, a vedela som, že sú reálni… tak reálni ako hocičo, čo za reálne považujem – steny, stromy, kamene na ceste, to, že žijem…
Nemusela som veriť na to, aby som vedela.
Neskôr sa to vystupňovalo vďaka anjelskej výchove do tej miery, že som sa dostala do štádia “viem, že to bude, hoci neverím, že to nastane”. A v tomto stave som doteraz.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor