Kontaktné jedy pre dušu?

Minule som zaregistrovala zmeny, ako sa blogy objavujú v zozname, a všimla som si jeden citát… ako inak, u Niny. Zdá sa, že ešte stále tam preteká nejaká zvyšková energia, keď ma vždy upútajú veci, ktoré nejako súvisia s ňou… Ten citát znie:

“Ak nie je v dlani zranenie, je možné vziať do ruky jed. Ako jed neotrávi toho, kto nemá zranenie, tak zlo nepostihne toho, kto ho sám nekoná.”

No a nebola by som to ja, keby môj vnútorný monológ nebol okamžite zapindal 😉 – okej, ale existujú aj kontaktné jedy. 😛 Jedy, ktoré sa do organizmu dostávajú kontaktom s pokožkou nezávisle od toho, či je alebo nie je poranená.

Ako hore, tak aj dole. Fraktály. Čiže ak existujú kontaktné jedy, existuje aj zlo, ktoré sa správa ako “kontaktný jed”… Aké zlo by to mohlo byť? Aké zlo by nás mohlo “napadnúť”, hoci ho v sebe nenosíme?

Priznám sa, zatiaľ netuším.

A potom som si spomenula na dva ďalšie citáty v mojom modrom zošitku citátov. Jeden hovorí, že ak had štrkáč nevidí východisko, poštípe sám seba. (To mi niečo pripomína. 😳 ) A druhý hovorí, že ale had štrkáč nikdy nezomrie na svoj vlastný jed. Tak ako to je?

Dúfam, že to tu nejako rozdiskutujeme.

Rate this:

21 odpovedí na na “Kontaktné jedy pre dušu?”

jarah

9. októbra 2012

Kontaktný jed môže byť aj falošné presvedčenie, že nekonám zlo 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

9. októbra 2012

Toto je asi najčastejší kontaktný jed, aký poznám. A prejavuje sa len s veľkým oneskorením… a protijed je tiež na dlhé lakte. 😕

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

diendae

9. októbra 2012

jed moze byt v malych davkach liekom :-D, otazka je, ci zlo je v malych davkach dobrom.. 😀
inak ma napadlo ze takym plizivym /kontaktnym /zlom pre dusu by mohla byt v zaujme dobra konaneho pre ludi myslienka akehokolvek sektarstva..ci uz nabozenskeho, politickeho, etc.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

diendae

9. októbra 2012

este ma napadlo ze ” I cesta do pekla byva dlazdena dobrymi skutkami ” 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
1. Marína
  
  9. októbra 2012
  
  Joj, nie skutkami, ale úmyslami…:o))
  
  Páči sa miPáči sa mi
2. jarah
  
  9. októbra 2012
  
  Úmysel je neprejavený skutok, takže to sedí pre oba výrazy.
  
  Páči sa miPáči sa mi
3. Sun Belangelo
  
  9. októbra 2012
  
  Len neviem, či to nebolo myslené tak, že cesta do pekla je dláždená dobrými predsavzatiami, ktoré sme ale nerealizovali… 😉
  
  Páči sa miPáči sa mi

sakmis

9. októbra 2012

v starovekom Egypte vedeli, ako sa dá vypiť jed bez následného poškodenia alebo smrti – pred vypitím jedu sa napiť oleja (možno špeciálneho, neviem, bolo to v knihe “Egyptan Sinuhe”) – olej na seba naviazal jed a telo ho nevstrebalo, je teda možné nechať sebou prejsť jed a neublížiť si…v analógii so zlom teda asi nejde tak o zranenie, pokiaľ má človek silný vnútorný štít dobra, nemalo by mu ublížiť ani kontaktné zlo…resp. sa ho vie následne nejako zbaviť…

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

jarah

9. októbra 2012

Súhlasím. Len si nezačnime ten štít deraviť zvnútra…

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

sakmis

9. októbra 2012

a čo sa týka toho štrkáča, hm, asi je to sebadeštrukčný reflex – kto vie či si uvedomuje, že nedokáže zabiť sám seba…mňa zas pri tých hadoch a jedoch napadlo, Sun, niečo iné, analógia: ľudia narodení v čínskom znamení Hada, majú obrovskú silu prvého uštipnutia a ich sila spočíva v pomalom účinkovaní “jedu” (“jed nemusí byť len zlý, pozor, je to analógia, forma útoku alebo obrany”)… sila prvého uštipnutia, a teda potom už len hryzú naprázdno…stratili jed a istý čas trvá, kým sa im doplní, preto ak netrafia na ten prvý krát, stávajú sa ohrození sami

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

matrioshka

9. októbra 2012

no existuju aj zazraky.Moze existovat clovek, ktory nema v sebe ani kusok zla ci zranenia, jeho vyskyt vnimam statisticky asi rovnako pravdepodobny ako vyskyt cloveka, na ktoreho neposobi ani kontaktny jed. Okrem tychto vynimocnych zazracnikov my ostatni hadam urobime lepsie, ked kontaktny jed budeme brat do ruk len v gumovych rukaviciach, ba povedala by som ze aj ten nekontaktny 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

erika

9. októbra 2012

Čo sa týka psychickej úrovne – ako je niekde napísané -” boh nám naloží len toľko, koľko unesieme” – po mojom – registrujeme/dokážeme vnímať tie skutočnosti, na ktoré sme nastavení – ktoré zodpovedajú naše úrovni vnímania a teda dokážeme /máme potenciál ich riešiť.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

9. októbra 2012

Snakebite mi poslala mail, lebo sa jej nepodarilo pridať komentár:

ahoj, chcela som pripojiť tento komentár k tvojmu novému článku, ale nejde mi to tam vložiť, týka sa mýtu, že štrkáč v ohrození pohryzie sám seba (je to taký istý mýtus ako ten, že mačky v noci udusia svojich majiteľov tým, že sa im náročky stočia na tvári, ten som už tiež počula viackrát)

prosím ťa, pripoj to tam, nech sa milovníci chlpatín trochu poučia aj o nás elegánoch s lesklými šupinami 🙂

čiste zoologická faktická poznámka – žiadny had ani škorpión nikdy nepoštípe sám seba, bolo by to kontraprotuktívne: po prvé, zvieratá samovraždy nepáchajú, po druhé, jed hadov slúži na lov koristi (preto majú rôzne taxonomické skupiny a rôzne druhy hadov rôzne typy jedu podľa koristi, ktorou sa živia a preto napr. jed žabožravého Heterodona bežnému zdravému človeku vážne neublíži). had ho príležitostne používa aj na obranu, ale použitie si dobre rozmyslí – ak vyplytvá obsah jedových vačkov na obranu, bude musieť o hlade čakať kým sa mu znovu vytvorí dostatok jedu (s tým súvisí aj fakt, že jedovatý had nenapadne človek zámerne, pretože to nie je je ho korisť, neexistuje jedovatý had tak veľký, aby človeka využil ako korisť, poraneniam dochádza tak, že človek na hada stúpi alebo s ním manipuluje). jed u jedovatých hadov pomáha tráveniu, bez neho sa korisť dokonale nestrávi, preto sú devenomizované hady a hady, ktorým sa na farmách jed odoberá príliš často vlastne týrané a zmrzačné.
vždy ma prekapí, koľko toho ľudia vedia o podielových fondoch a podobných hovadinách a ako málo (a úplne zmätočných) informácií majú o prírode. podľa mňa je to zúfalé a svedčí to o úplnej odtrhnutosti od prírody a od našej podstaty (pardon, vašej podstaty, ja sa cítim viac ako zviera 😀 )

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

jarah

9. októbra 2012

To isté ako Snakebite som si uvedomila včera, keď som náhodou zhliadla v spravách reportáž, ako ľudia odsudzujú, pohŕdajú a broja proti žene, ktorá kŕmi mačky. Všetky tie drísty, ktoré v tej reportáži padli, dokonca aj z úst “povolaných” ľudí ma vážne rozsmutnili. Keď to zrekapitulujem – pomoc živej bytosti je v rozpore so zákonom. Čo viac k tomu dodať? Toto je kontaktný jed.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

iskra

9. októbra 2012

Máme silu vytvoriť “protijed” a mali by sme na to zameriavať našu pozornosť 🙂
Nevieme meniť okolie, ale môžeme meniť seba a tým byť príkladom pre tých, ktorí sú zvedaví a majú odvahu.
Aj “antireklama” je reklama 😉

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

Sun Belangelo

9. októbra 2012

Za mňa: ako empat vnímam každú intenzívnu ľudskú emóciu ako “kontaktný jed”. Či chcem alebo nechcem, ak dlhšie zotrvám v takom prostredí, tak sa to na mňa prihvajzne. Voči krátkodobému kontaktu som si vybudovala už istú odolnosť a proste emóciu mojím vnútorným monológom “odkecám” alebo sa vedome nastavím na protiemóciu, ale ak som dlhšie medzi ľuďmi, tak sa dostavia príznaky otravy cudzími emóciami: strata identity, depresia, migréna, žalúdočné problémy (lebo nejako to “cudzie” musí ísť von)…

Takže ja poznám jeden kontaktný jed – ľudské emócie. (Našťastie, ľudská blbosť sa na mňa tak nechytá. 😉 Nemá sa na čo 😆 )

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

lele

9. októbra 2012

Je to pekný citát, ale podľa mňa ho skôr treba vnímať ako obraz, nie doslova.
Ja mám na zdieľanie príbeh s podobným obsahom, pre mňa ale z odlišným ponaučením:
Kto čítal Terryho Pracheta a jeho príbehy o Zemeploche určite pozná jednu z hlavných hrdniniek niektorých kníh venovanej “sedliackej” ezoterike. Sú to väčšinou príbehy o ľuďoch a zásahoch mágie do ich životov. Bábi Zlopočasová (ospravedlňujem sa za čechizmus, ale všetky knihy mám v češtine) je jedna z najväčších čarodejníc svojej doby a pomáha ľuďom, niekedy aj napriek tomu, že o to nestoja 🙂
V jednom príbehu, aby zvrátila zlý a nespravodlivý osud mentálne postihnutého chlapca, musela do holej dlane chytiť ostrý meč. Podľa zaužívaných pravidiel v týchto knihách, čary neplatia na železo. Ona však chytila bez poranenia švih ostrým mečom. Všetci ju za to obdivovali a nikto tomu nechápal, ani jej najlepšia priateľka Gita Oggová, tiež čarodejnica.
Kniha sa končila tak, že Bábi prišla domov a prvé. čo musela urobiť, bolo vysporiadať sa z ťažkým zranením, pretože negatívny účinok dokážete ustáť, ale musíte mať nápravné mechanizmy, ako sa vysporiadať s týmto účinkom. Zákon príčiny a následku sa oklamať nedá….

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

sakmis

9. októbra 2012

to sa mi páči:) ja by som to nazvala “ľahká ezoterika”:) a Terry Prachet je fajn, túto konkrétne časť som nečítala, škoda

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
tenshi1205

10. októbra 2012

Jej, som rada, že niekto vytiahol Pratcheta. A hodí sa sem – keď zoberieme názov prvej knihy série Discworld – The Colour Of Magic 🙂 (ja to mám zase všetko v AJ, takže asi Farba Mágie). Ďakujem za pripomenutie 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

asimiel

10. októbra 2012

Najhorsi kontaktny jed je hladat vo svojom konani dobro a zlo, posudzovat. A keby sme nemali v sebe zlo, nevnimame nic 😀 Inak mna pri jede napadli hned emocie – ich prejavy ako prostriedok nakazenia :))

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať

12. októbra 2012

myslim, ze kontaktny jed sa da zhrnut i do veticky, ze najhorsia zrazka je zrazka s blbcom… a ak nas blbec chce stiahnut na svoju uroven, tym padom sme sa nakazili kontaktnym jedom 😀

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať