Published by

Helar Sun Belangelo

“Sme veľmi dobrí advokáti našich pochybení a veľmi dobrí sudcovia pochybení iných ľudí.”

Nejaké staré porekadlo hovorí, že nemáme súdiť nikoho, ak sme neprešli aspoň míľu v jeho topánkach. Veľmi dlho mi trvalo, než som pochopila, akú obrovskú pravdu hovorí… Nikdy, ale skutočne nikdy nevieme celkom presne, čo sa v inom človeku deje, aké zážitky ho vedú k tomu, že reaguje tak, ako reaguje… A keď som toto raz pochopila, tak najmenej dvakrát tak dlho trvalo, než som sa naučila túto “inakosť” brať do úvahy. Ešte aj dnes posudzujem; nikdy som netvrdila, že som dokonalá. Ale dnes, keď posúdim, ozve sa mi v hlave tichý hlások a spýta sa: “skutočne?” A zdvihne pritom obočie tak, že sa zastaví až na zadku.

Každý z nás máme svoj vlastný príbeh, v ktorom všetko, čo si myslíme, cítime a robíme je dokonale zdôvodnené a dokonale racionálne. A nerozumieme si, pretože naše príbehy sa líšia. 🙂

A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …

Naspäť

Your message has been sent

Rate this:

Naspäť

Your message has been sent

Ďakujem. :-)

Iní autori

2 odpovede na na “Countdown 2012: 73 – každý má svoj vlastný príbeh”

Eva

9. októbra 2012

Ja som taká rada, že som sa znovu navrátila k 4 dohodám (mne je toto známe hlavne z nich) a dnes viem, že ako pubertiačku ma zaujali, kúpila som knihu, prečítala som, ale vtedy mi akosi nesadla, respektíve som jej nerozumela?, neviem. Vďaka týmto stránkam som sa k nim znovu vrátila, aj k pracovnej knihe a vzťahom a dokúpila aj Hlas poznania a chystám sa na duplu všetkých, tentokrát aj s poznámkami. Ale k veci, stačilo by aj keby som si uvedomila len tieto “rôzne príbehy každého jedného”, Toto je jedna z vecí, ktorá nebola pre mňa až tak nová, ale už ma malo spoločenské vnímanie riadne nakúsnutú a takmer ztrhnutú do jej sietí, keby som si znovu po 7 rokoch neprečítala 4 dohody…až teraz to docvaklo kde malo a už sa toho nepustím. Je mi jedno kto si čo o mne myslí, ja si nemyslím o nikom nič, je to jeho príbeh. Samozrejme tiež sa stále učím a vlastne len začínam, takže stále posudzujem, ale už sa pri tom aspoň prichytím a hlas, ktorý doteraz vravel “to je v poriadku, že si to myslíš o ňom, veď všetci si to myslia, tak ťa budú mať radi a budú s tebou vychádzať, pretože si myslíš to isté ako oni” nepočúvam. Už len vďaka týmto pár knihám som konečne pochopila niektoré myšlienky filozofov, ktoré som doteraz nechápala, ale hlavne mnoho ďalšieho z vlastného života a to je na tom všetkom úžasné. Je to ako kráčať po krajine, kde je všetko inak ako sa doteraz javilo…vďaka za pripomenutie tohto countdownu.

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať
sakmis

11. októbra 2012

dokážeme skritizovať len to čo poznáme, čo sa v nás odráža a dotýka sa nás nejako, čo v sebe sami riešime…lebo to čo nepoznáme, v nás nerezonuje a nepotrebujeme to riešiť, každý máme svoje lekcie…toto som si uvedomila aj vďala týmto stránkam a nikdy nie je na škodu držať si v mysli a pri každom kritizovaní a posudzovaní sa opýtať sami seba – prečo?, čo je príčinou toho, že to v sebe riešime? – nie v iných, v sebe, lebo ten druhý má úplne iné vnímanie, cítenie, poznanie sveta…a to čo jeden odsudzuje, môže iný prijať bez problémov…keď už máme potrebu sa vyjadriť k inému, je lepšie možno použiť inú formu: radu, vysvetlenie svojich pocitov, alebo sa jednoducho pýtať – veľa sa dozvieme a možno zistíme, že posudzovať a kritizovať veľakrát znamená mať málo informácii o veci či človeku alebo že je to prosté nedorozumenie 🙂

Páči sa miPáči sa mi

Odpovedať