Ako zistili, že absolútno je mentálne?

Pri Iskrovom článku zo série o Kybalione som napísala komentár, ktorý odrážal moje úvahy z dnešného rána. Keďže som nebola čiste vecná, ale aj osobná, diskusia začala behať po tom, či znášam alebo neznášam Kybalion a či mám alebo nemám právo klásť si takúto otázku.. Tak som sa rozhodla, že síce sem ten komentár celý nakopírujem, ale hrubo vyznačím len to “racionálne” v ňom. Bola by som rada, ak o tejto veci (=tým hrubým) viete viac, keby ste mi pomohli dopátrať sa dôvodu, pre ktorý niekto usúdil, že je absolútno mentálne… Kým totiž nepoznám dôvod, neviem si povedať ani to, či ho beriem alebo nie. A ak som postavila celé svoje poznávanie na premise, že absolútno je mentálne (pretože som postavila), tak potom by bolo načase dostať aspoň trochu zeme pod nohy…

OK, dosť vysvetľovania. Chcem, aby ste pochopili, že nepolemizujem s názorom. Nemôžem polemizovať s niečím, čoho korene nepoznám. Čiže sa vyjadrujte skutočne len v tom prípade, že poznáte nejaké/hocijaké vysvetlenie… No a tu je ten pôvodný komentár:

Dnes ráno ma len tak napadlo: prečo si myslíme, že je absolútno myseľ? Ja to nespochybňujem, len som si uvedomila, že vychádzam z niečoho a ani presne neviem, prečo… Napadlo ma, že Absolútno pre nás môže byť rovnako dobre nejaká figúrka v realite vyššieho rádu, nejaký pajček, čo má ruky a nohy a hlavu a hemeroidy a behá po tamojšom svete a my, náš vesmír, tvoríme vnútro jeho tela… (Tu sa prejavuje Nikov nákop z Men In Black. :-P ) Takže náš vesmír môže byť z tohto uhla pohľadu aj fyzično nejakej inej bytosti? A vtedy som si uvedomila, že vlastne neviem, ako som prijala predpoklad, že Všetko-čo-je je mentálne. HELP!

Ešte si uvedomujem jedno: “mentálny” je asi od “mens”, čo by mohla byť “duša”, ale “mentálne procesy” sú “mysľové procesy” (1. Of or relating to the mind; intellectual. 2. Of, relating to, or affected by a disorder of the mind. 3. Intended for treatment of people affected with disorders of the mind.) Kybalion v angličtine tiež používa “mental”, ale v kapitole 5 už hovorí “all is spirit”, takže zasa duch, a potom pokračuje typickým kybalionovitým štýlom: “Ale čo je duch? Táto otázka nemôže byť zodpovedaná.” (But what is Spirit? This question cannot be answered, …) A ja už mám tep milión a tlak na plafóne. Poďme sa baviť o niečom, ale len si to, preboha, nijako nezadefinujme, pretože potom by sme museli byť konkrétni a nie mystickí a ľudia by nám mohli rozumieť miesto toho, aby slepo uverili… :-( S mnohým v Kybalione súhlasím, ale s týmto prístupom som na nože. A fakt by ma zaujímalo, ak je všetko postavené na Kybalione, ako iné učenia vysvetľujú tézu, že “absolútno je mentálne”

Takže ak poznáte z iných učení alebo z hermetizmu, prečo dospeli k tomuto názoru alebo k akému inému názoru dospeli iné učenia, prezraďte. Nech nezomriem blbá.

21 thoughts on “Ako zistili, že absolútno je mentálne?

  1. Ja tu skopírujem diskusný príspevok:
    Sun sa pýta, či je svet mentálny.
    Ja hovorím, dohodnime sa, čo znamená slovo MENTÁLNY.
    V slovníku cudzích slove je vysvetlenie – duševný, rozumový, myšlienkový… čo je pre mňa to isté ako vysvetliť, že H2O je voda, para, sneh, ľad.
    Keď idem do taliančiny, nájdem tam výraz “mentale”, ktorý ale má aj významy – duševný, duchovný, vnútorný, tichý… ale o rozumovom a myšlienkovom pri tom slove niet ani slychu.

    Páči sa mi

    • No to je aj môj problém. Čo je “mentálny” vo význame tohto tvrdenia? Už som si na internete našla anglický Kybalion a skúsim sa porýpať tam. Ak sa viac neozvem, tak ma skosilo šľaktrafenie. 😉 (Ale myslím, že prežijem, keď už som prežila Kryona. 😀 )

      Mimochodom, asi pred dvoma-troma dňami si ma zavolal Gabriel na kyvadlo a dal mi príkaz “rebeluj”. Vtedy som nevedela, čoho sa týka, ale tuto ho môžem pokojne naplniť… 😛

      Páči sa mi

  2. Zdravím,
    čo takto začať od Biblie “na počiatku bolo slovo”, teda logos, teda myšlienka? Teda tvorivá energia, prípadne emócia, ktorá má tú moc tvoriť, “zhmotňovať”? Mne sa vidí, že to ani inak nemôže byť, z nehmotného vytvárame hmotu (áno my, svojimi predstavami). Hmota len obsahuje (udržuje) myšlienky (energiu), ktoré boli do nej vložené – a keď nie je živená tými myšlienkami, rozpadá sa. Alebo sa najprv narodím a potom ma moja matka počne? A nie všetko mentálne je zachytené v hmote, ale všetko hmotné je aj mentálne, teda ….

    Či…?

    Pekný deň

    Páči sa mi

    • Marina,

      ďakujem… Toto nám hovorí, čo vraví Biblia. Ale použila si rovnicu, ktorá nakopla trochu moje myslenie… Urobila si totiž slovo=myšlienka, čo je v mojich očiach nelogické. Slovo je produkt myšlienky… a potom ešte úmyslu (alebo ako iní hovoria, “zámeru”). Pokúsila som sa dať to do postupky: najprv musí byť hocijaká myšlienka, aj len taká letmá. Až myšlienka sa môže stať úmyslom (napr úmyslom vysloviť) a až úmysel sa môže stať slovom…

      OK, neproduktívna debata, ktorú môžeme rozoberať niekde inde. Lenže… čo je “myšlienka”? 🙂 Resp. čo je ten stav, v ktorom myšlienka vznikne ako “zmena stavu”?

      Páči sa mi

  3. No, to je zaujímavé. Myslím tvoju poslednú vetu. Smrdí to kvantovou fyzikou: aké kvantum mnohých “nič” je už “niečo”? Kedy sa mení stav? Kedy sa napríklad emócia mení na nejakú inú? Alebo stav “bez” (trebárs emócie) na stav, kde už niečo “je” (trebárs kde už niečo vnímam)? (emócia ako pohyb, poryv, ja som si to pre seba zjednodušila na energiu…) – A kedy je myšlienka slovom, o to podľa mňa nejde, vždy budeme narážať na obmedzenia pojmov, ktoré vyjadrujeme jazykom – ešte k tomu rôznymi jazykmi. Pre mňa je jasné, že z nehmotného vzniká hmota a nie naopak, ostatné je len ujasňovanie pojmov, prípadne nejaká ich hierarchia. Ale kde je ten prvý impulz (pochopiteľne, nehmotný)? V nás, či mimo nás?

    Páči sa mi

  4. Myslím, že prvotným impulzom myšlienky by mohol byť pocit. Pocit vzniknutý v čistom Bytí, ktoré má pre mňa statický obraz. Pocit ako prejav uvedomenia si/precítenia Bytia. Pocit rozvibruje statickú energiu a dá impulz na vznik myšlienky, ktorá je zase kinetická. Myšlienka tvorí a zároveň dáva vzniknúť ďalšiemu pocitu, ktorý utvorí ďalšiu myšlienku… Čiže mne to vychádza, že na “začiatku” je pocit/myšlienka/pocit/myšlienka/… a to celé je uzavreté v jednom kruhu ako vajce so sliepkou 😀 .

    A ma margo myšlienky, podľa mňa sú v nej zakomponované aj predstavy, obrazy, zvuky, vône,… slová sú už len jej reprodukciou, aj keď len v našej hlave. Sú len symbolom myšlienky tak, ako sú aj reprodukciou a symbolom našich pocitov.

    Páči sa mi

    • Toto mi je nejaké blízke… 🙂 A skóruje mi to do jedného vývoja v mojich skúsenostiach. Dlhé roky sme sa s Yovmielom, Messielom, Gabrielom a Gaiou “energiovali”. A asi pred pol rokom Gabriel odrazu povedal, že nepoďme hovoriť o energiách, poďme hovoriť o pocitoch…

      Môže byť Otec pocit? Ako by to menilo moju/vašu/našu/niečiu predstavu o Všetkom-čo-je, keby jeho základom bol pocit? Patrí aj pocit do “mentálny”, alebo mení základnú tézu?

      Páči sa mi

      • Myslela som to aj tak, že základom nie je len pocit, ako prejav uvedomujúceho sa Bytia, čiže toho, čo JE. Zároveň je to aj následná /alebo predchádzajúca/ myšlienka toho, čo TVORÍ. Ale čo bolo skôr /čiže podstatou/ neviem zodpovedať, keďže sa mi to javí cyklicky. A teraz, keď to píšem, tak spoločnou množinou medzi SOM a TVORÍM sa mi javí VIEM.

        A prirovnala by som to takto:
        1. Láska, v Tvojom preklade Eloi 😀 😉 ,ako pocit v stave JA SOM.
        2. Múdrosť, získaná ako výsledok TVORENIA /myšlienkou/ a zároveň uplatňujúca sa v tvorení
        3. Pravda, čiže JA VIEM

        Páči sa mi

  5. Myslím že keby sme hrali hru hádaj na čo myslím, ja by som myslel na Absolútno a dostal by som otázku Je absolútno mentálne, tak by som odpovedal áno, aj 🙂
    Moc tu teraz nie som a neviem presne čo pod Absolútnom myslíte a o čom ste diskutovali ale práve Absolútno je asi zbytočné pchať do šuflíkov ako “mentálny” “fyzičný” “emočný” “úmyslový” “duševný/duchovný” lebo absolútno je predsa ten najväčší stôl na svete a má na sebe všetky šuflíky univerza. Absolútno je univerzálna množina a všetko ostatné je podmnožinou absolútna.

    Páči sa mi

    • Yesss! 😎 Dnes som si pozerala nejaké iné náhodné blogy a ako to už býva, keď mám kladivo, kdečo okamžite vyzerá ako klinec… 😀 No a tam som sa dočítala niečo, čo mi umožňuje novú interpretáciu vety “absolútno je mentálne” – a to “absolútno je v našej hlave”. Fakt tam ktorýsi teológ toto povedal. Okrem toho, že mi to nejak nejde dole gágorom, nemám k tomu zatiaľ čo doložiť. 😛

      Páči sa mi

      • Sun akože nejde?
        Ved aj v meditke, ked ideš mimo telo musiš do velkeho absolutna( teda k otcovi do univerza, makrokozmosu) prejst najskor cez portal- male absolutno( tvoju mysel,hlavu,mikrokozmos)
        Chvilami mám pocit,že nas tu všetkých skušaš.Tu už nejde o dualitu a ak-tak iba zdanlivu.

        Páči sa mi

  6. ja len ze teoria vesmiru ako vnutra tela pajceka je mi blizka z detstva. pamatam ako moj tato povedal ked som riesila vesmir ze je kludne mozne ze nas cely vesmir je napriklad palec na nohe nejakeho psa 🙂

    Páči sa mi

Povedz svoj názor