Ešte než začnem s 1. Zákonom, by som chcel spomenúť zopár Hermetických múdrostí:
„Ústa múdrosti prehovoria len k chápajúcim ušiam. Ak sú uši študenta zrelé počúvať, objavia sa ústa, ktoré ich naplnia múdrosťou. Tam kam dopadnú kroky majstra, nastražia ľudia, ktorý sú schopný jeho náuku prijať, starostlivo uši.“
„ Sedem je zákonov pravdy. Ten, kto ich pozná, vlastní magický kľúč, pod ktorého dotykom sa rozletia všetky chrámové brány dokorán.“
Podľa zákona mentalizmu by celkom sedela Toltécka teória o snívaní. Absolútno je myseľ a všetko čo sa v ňom nachádza je výtvorom jeho mysle a tým pádom aj všetko ostatné je tvorené mysľou a naša myseľ je ultimatívnym nástrojom na všetko a preto je aj dôležité hľadať v sebe, lebo len cez pochopenie seba samého dokážem tento princíp pochopiť. Od tohto sa odvíjajú vlastne všetky paranormálne javy a schopnosti o ktorých sa toľko diskutovalo a špekulovalo a preto zrejme aj priemerný človek využíva mozog len na 4% či koľko. Vlastne 95% ľudí svoj mozog a myseľ vôbec nepoužíva 🙂 Toto je aj hlavným dôvodom ako a prečo funguje zákon príťažlivosti. Myseľ ako taká je hlavným hnacím motorom a realizátorom zámeru. Treba len vedieť (sa naučiť) ju správne používať. Šéfko nás vlastne “sníva” a nie len nás, on-ona-ono sníva úplne všetko.
„Myseľ, rovnako ako kovy a prvky – je možné z jedného stavu, pólu, vibrácie a stupňa transmutovať na druhý stav, pól, vibráciu a stupeň. Naozajstná Hermetická transmutácia je duševné umenie.“
„Pod a za vesmírom, ktorý podlieha času, priestoru a zmenám, sa nachádza skutočná realita – základná pravda.“
Podľa majstrov Hermetikov nie je možné spoznať vnútornú podstatu absolútna, nakoľko s výnimkou absolútna nemôže nikto pochopiť jeho podstatu a bytie. Veria, že absolútno samé o sebe je a na vždy zostane nepoznateľné. Toto pre mňa nie je až taký problém, ale je to tak trochu nedosažiteľné. Nevadí mi, že Oni tvrdia, že sa to nedá. Počkám si na svoje vlastné závery a potom ich porovnám s tými ich 😀 Oni to ale takto vidia a asi na to majú svoj dôvod a mám taký tušák, že to má svoj zmysel, prečo to tvrdia.
Hermetici tvrdia, že podstatu absolútna nie je možné poznať, avšak s jeho existenciou sa spájajú určité pravdy, ktoré je ľudská myseľ nútená prijať.
Opäť sme k niečomu nútený, ale povedzme, že je to len nie úplne šťastne volená formulácia, resp. je mienená pre inú cieľovú skupinu 😛
Skúmanie týchto informácií predstavuje vraj riadny predmet bádania a to hlavne preto, nakoľko sa zhoduje s informáciami osvietených bytostí z vyšších úrovní.
K tomuto je opäť pre mňa momentálne nemožné sa vyjadriť a beriem to ako informáciu a idem ďalej.
Na zamyslenie je nasledovná úvaha z tejto kapitoly a keďže ju neviem prerozprávať vlastnými slovami, prekopírujem ju sem 1:1 😛
- Absolútno musí predstavovať všetko čo existuje. Mimo absolútno nemôže existovať nič, ináč by absolútno nemohlo byť absolútnom.
- Absolútno musí byť nekonečné, nakoľko neexistuje nič iného, čo by ho vymedzovalo, ohraničovalo, alebo limitovalo. Nesmie byť obmedzované časom, čo znamená, že musí byť večné – muselo existovať odjakživa, pretože ho nemohlo stvoriť nič iného a nič nemôže vzniknúť len tak z ničoho. Keby niekedy, čo by len na okamžik, prestalo existovať, neexistovalo by ani v súčasnosti. Absolútno je večné, nakoľko nie je nič, čo by ho mohlo zničiť. Jeho existencia nemôže zastaviť ani na chvíľočku, lebo to, čo existuje, nemôže nikdy celkom zaniknúť. Absolútno nesmie byť ohraničené priestorom – musí sa rozprestierať všade. Pretože neexistuje žiadne miesto, ktoré by sa nachádzalo mimo neho. Absolútno je nutne nekonečné, bez hraníc, prerušení, či oddelení, nakoľko neexistuje nič, čo by ho mohlo narušiť, oddeliť či prekážať jeho kontinuite. Podobne neexistuje nič, čo by mohlo „vyplniť vzniknuté medzery“. Absolútno musí mať úplnú a neobmedzenú moc, pretože neexistuje nič, čo by ho ovládalo, narušovalo, podmieňovalo či obmedzovalo – nepodlieha žiadnej inej sile, nakoľko žiada iná sila neexistuje.
- Absolútno musí byť nemenné, jeho skutočná podstata nepodlieha žiadnej zmene, pretože neexistuje nič, čo by ho mohlo meniť. Podobne neexistuje žiadny stav, z ktorého alebo do ktorého by sa mohlo premeniť. Nedá sa k nemu niečo pridať, ani odobrať. Nedá sa ho rozšíriť ani stenčiť, nemôže sa rozrásť ani zmenšovať. Odjakživa muselo byť a navždy musí zostať presne také, aké je teraz. Absolútno je absolútno. Nikdy neexistovalo, neexistuje ani nebude existovať nič, na čoho by sa mohlo premeniť.
Potom ešte nasleduje zopár logických rozborov o tom, čo je a čo nie je absolútno na základe h.u. predpokladov a výsledkom je nasledovný záver:
Absolútno je žijúca inteligencia , ktorá sa úplne vymyká tomu, čo si pod týmito slovami predstavujú smrteľníci. Život a inteligencia sa nachádzajú na vyššej úrovni než mechanické sily, alebo hmota. Hovoríme o nekonečne žijúcej inteligencii, čím myslíme to, o čom sa zmieňujú osvietené duše, keď s úctou vyslovujú slovo: „Duch!“
„Vesmír má duševnú podstatu – nachádza sa v mysli absolútna.“
Otázka znie, čo je duch? Tu je Kybalion celkom stručný 😀 Duch znamená „skutočná podstata“, znamená žijúca inteligencia, ktorá je nadradená životu a inteligencii tak, ako ju poznáme my, podobne ako sú život a inteligencia nadradené mechanickej energii a hmote. Opätovne nasledovne zdôrazňujú, že nemá zmysel sa snažiť pochopiť, čo to absolútno je.
Ako ale vznikol vesmír a všetko ostatné?
Ak použijeme zákon zhodnosti a pozrieme sa na to, ako tvoríme my a zároveň použijeme vylučovaciu metódu tak by sme mohli dospieť k tomu, že keďže absolútno nemôže tvoriť tým, že od seba niečo oddelí, alebo k sebe niečo pridá, či použije nejaký iný materiál (rozmnožovanie a pod.), tak ako to robíme niekedy my, zostáva v podstate jediná možnosť tvorenia, ktorú ešte požívame, tá duševná. Proces tvorenia je na oboch úrovniach v podstate rovnaký, líši sa len svojím rozsahom 😛
No a teraz sa dostávame k tomu paradoxu so zákonom pohlaví, lebo aj absolútno sa v prípade tvorenia musí držať zákona pohlaví. V prípade tvorenia totiž potrebuje zísť na nižšiu úroveň bytia a tým pád sa na neho vzťahujú aj zákony. Spomína sa tu, že mužský aspekt absolútna, sa v istom zmysle nachádza mimo duševný výtvor vesmíru. Napriek tomu Hermetické učenie však nenaznačuje skutočnú dualitu, lebo absolútno je jednotné. Mužský princíp smeruje svoju vôľu smerom k ženskému (ktorý môžeme nazvať príroda), čím nasledovne zahajuje vlastnú prácu na vývoji vesmíru. Na jednoduchšie pochopenie pracujú s obrazmi ako „boh otec“ a „príroda“ alebo „univerzálna matka“.
„ Domovom smrteľných duší je otcovsko – materská myseľ.“
„Vo vesmíre neexistuje nikto, kto by nemal otca a matku.“
Úprimne povedané, stále mi to nieje úplne jasné, ako to s tými pohlaviami v prípade absolútna funguje, ale zatiaľ ani nie som Hermetický majster 😛
Pravdu povediac, celkom som sa zapotil, ale snáď som spomenul všetko dôležité :D…
😆
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor