Od detí by sme sa mohli učiť mnohému. Schopnosti žiť v tu a teraz, schopnosti byť sebou, schopnosti vedieť sa radovať z každej hovadinky… a schopnosti smiať sa so všetkého, čo nebolí. 🙂 Nemračiť sa, nenatriasať períčkom, ale vychutnávať si. 🙂
A pretože dní na countdown ku “koncu sveta” 😛 je celý jeden rok a ja rozhodne nemám až takú zásobu humoru a odľahčenia, ak vy máte niečo, prispejte tým tiež! Použite kontaktný formulár a pošlite svoje nápady. Nesľubujem, že všetko sa dostane na stránku, ale aspoň tie salónnejšie veci by to mali zvládnuť 😛 …
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Neviem prečo, ale vo mne sa moje vnútorné dieťa začína zobúdzať väčšinou v bratislavskej MHD. Odrazu mám chuť vyliezť na tie úchytky a hompáľať sa na nich dolu hlavou. Asi to je kvôli tomu že sa podvedome snažím vyrovnať všetky tie kamenné tváre čo v MHD sú…
Páči sa miPáči sa mi
Naučíš to aj mňa ? Chcieť sa hompáľať dolu hlavou a nemať kamennú tvár ? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hmm, nie celkom chápem otázke… 🙂
Pokiaľ sa chceš naučiť MAŤ CHUŤ robiť také veci – to sa nemusíš učiť, to stačí keď dáš priestor svojmu nevinnému vnútornému dieťaťu.
Pokiaľ si myslela na to že by ti hompáľanie dolu hlavou spôsobovalo kamennú tvár ktorú nechceš – stačí keď na to pôjdeš pozvoľna – najprv si dáš len takú minútku hompáľania, asi tak počas doby kým dopravný prostriedok prejde z jednej zastávky na druhú, a po týždni zvyšuješ počet zastávok ktoré sa hompáľaš o jednu za týždeň. 😀 😀 😀
Ak som tak či tak netrafil podstatu otázky – prosím bližšie vysvetliť 🙂
Páči sa miPáči sa mi