Ešte raz na tému slobodná vôľa :)

Máme tu článok, ktorý nám poslal rolandhabara. Na rôznych miestach boli divné znaky, tak som usúdila, že to mali byť smajle – ak nie, opravíme! No a tu už je Rolandov článok:

Lilah ma primäla oprášiť pár starých myšlienok k téme slobodnej voľby a dnes sa mi podarilo zosumarizovať nasledovné.

Uvediem bežný príklad z liečiteľskej praxe – príde klient, po diagnostike a vysvetlení súvislostí dám nad inkriminovanú oblasť tela, či aury ruky a poprosím o energiu, ktorú má tento človek dostať. V X prípadoch energia tečie a v Y netečie – bez ohľadu na moju vôľu, stav klienta, jeho nastavenie, atď. V začiatkoch som celkom nechápal, prečo človek, ktorý bol v objektívne horšom stave liečenie nedostal a niekto, kto mal povedzme len ľahký zápal hrdla, dostal dávku, ktorá ho vyliečila takmer okamžite. Neskôr som pochopil – ja o tom, čo kto dostane, nerozhodujem. Zámerne zámeno ja píšem s malým písmenom. Rozhodovací proces je plne v moci Ja (známe pod pseudonymom Vyššie Ja, Boh, Univerzálne vedomie .. každý nech si dosadí, čo mu je srdcu blízke). Takže kde je moja (zámerne píšem s malým m) slobodná vôľa? Veď ja som predsa slobodne rozhodol, že daného klienta budem liečiť a … nadriadený  mechanizmus v podobe Ja rozhodol, že nie. Ak teda ja nemám 100%nú možnosť rozhodovať, tak je terminus technicus slobodná vôľa len ilúziou prameniacou z oddelenia ja od Ja. Nevyhnutnou podmienkou (alebo dôsledkom) k plnému ovládnutiu pocitov plynúcich z voľby je splynutie ja s Ja, resp. rozpamätanie sa na to, že ja je vlastne súčasťou Ja a potom bude akékoľvek rozhodnutie v súlade nielen s Jeho, ale aj s mojou vôľou. Skúsenosti z práce s klientami ma presviedčajú o nasledovnom-možnosť voľby je idealistická koncepcia, ktorá odráža dualitné nastavenie systému, kde ja je výkonná (zažívajúca, prijímajúca, manifestujúca, ..) jednotka a Ja riadiaca. Po osvietení a splynutí ja s Ja, sa výkonný a riadiaci orgán zlúčia v jedno a Jeho vôľa sa naozaj stane mojou. Jeho vôľa je mojou aj teraz, nakoľko nemám možnosť voľby, ale s dualitným závojom na očiach sa mi to javí, ako keby som rozhodoval a to, čo zažívam, buď akceptujem alebo sa na to hnevám 🙂 . A to, ako sa ja rozhodujem, je výsledkom potrieb systému, potrieb Jeho stability a toho, čo nazývame Vyššia moc.

Metaforicky-vezmime si takú malú vlnku v rozbúrenom oceáne. Jej tvar by sa dal popísať zložitou matematickou funkciou, ktorá ale musí vychádzať z aktuálneho stavu oceánu. Spomínaná funkcia ako taká by nedávala zmysel, chýbala by jej vzťažná platforma. Dajme teraz tejto vlnke receptory, obmedzme ich vnímanie na úzke spektrum a presviedčajme ju odmalička, že je samostatnou bytosťou. Vlnka získa dojem oddelenosti a dojem slobodnej vôle. Kým neprecitne, nezistí, že jej pohyb je determinovaný pohybom väčšej vlny, ktorá ju nesie a tú väčšiu vlnu zasa iná vlna, atď. … až sa dostaneme k moru, oceánu a takto môžeme pokračovať donekonečna. Vlna si myslí, že jej pohyb vpred je výsledkom jej slobodných rozhodnutí. Zažíva prepady, aj výslnia, prudké zdvihy aj pomalé pohyby smerom nadol a nechápe prečo ju čosi vlečie smerom nadol, keď ona je predsa rozhodnutá ísť smerom hore 🙂 . Pridajme do mora zopár lodičiek, pár skalísk, spodných prúdov, majákov a dostaneme dostatočnú variabilitu, ktorá je rovnako nekonečná ako priestor okolo. Jedného dňa začne vlnka cítiť, že nie je všetko tak, ako sa jej zdá … ako je na prvý pohľad viditeľné. A začne sa proces, ktorý všetci tak dôverne poznáme.  Proces uvedomovania si Samého seba a Svojho miesta v oceáne a najmä-pochopenia, že malá vlnka je neoddeliteľná súčasť oceánu, inými slovami ja som Ja. Neexistuje parciálna vôľa, existuje iba oceán skladajúci sa z myriád súčastí. A Jeho plán je jednoduchý-byť a zažívať všetko, čo sa zažiť dá.

Môžete namietať, že duša si slobodne vyberá, čo v ľudskom tele zažije. Takéto a podobné vety sa dočítate v ezoterickej literatúre. Áno, duša si vyberá. Vyberá si telo, v ktorom zažije to, čo potrebuje či už z hľadiska karmy alebo z hľadiska svojej evolúcie. Vyberá si vlnku, ktorou bude. A aj to po porade s oveľa väčšími vlnami 🙂 . Ak to niekomu zaváňa predestináciou, či dokonca fatalizmom, nie je tak úplne mimo. Lenže tieto pojmy stvorila dualitná myseľ a nepopisujú nádhernú nevyhnutnosť ukrytú hlboko pod povrchom-vždy konáme len tak, ako nám to systém v danej chvíli dovoľuje, resp. ako to je v danom okamihu možné v šírom oceáne.

Prial by som každému zažiť ten pocit, keď jemne pohne rukami a zacíti jemný odpor. Nie vzduchu, ale niečoho, čo nevidieť, ale je To tu a plávame v Tom ako v hustej polievke. Sme všetci prepojení, sme všetci a všetko Jedno. A občas, s privretými očami a otvoreným srdcom, je cítiť ako sa ten oceán jemne vlní a pohojdáva aj nás, Jeho vlnky.

Na záver ešte jedna myšlienka-ja, ľudská bytosť, som „len“ nástroj Jeho poznania. Koho sa tento fakt dotkne, nech svoje ja pohladí po vláskoch a pošepne mu: „Ale si rovnako dôležitý ako On, lebo ty a On ste jedno“. Ako hore, tak aj dole. 🙂

Anjel Bohovi: “Hej, nepozeraj na mňa, ja som bol proti slobodnej vôli!”

170 thoughts on “Ešte raz na tému slobodná vôľa :)

  1. Celé si to musím niekoľkokrát prečítať, ale jedna vec mi udrela do očí hneď:
    “Veď ja som predsa slobodne rozhodol, že daného klienta budem liečiť a … nadriadený mechanizmus v podobe Ja rozhodol, že nie.”
    Nie ty sa rozhoduješ, či budeš daného klienta liečiť, ale daný klient musí byť rozhodnutý, že sa chce liečiť. To, že prišiel za tebou, ešte neznamená, že je to jeho skutočná vôľa. Takže ten nadriadený mechanizmus v podobe Ja, je klientovo Vyššie Ja, ktorého je on súčasťou. Súčasťou, hovorím preto, lebo Vyššie Ja nie je jedna bytosť, ale niekoľko bytostí (alebo energií, ako chcete). Tak to vidím ja. Ostatné neskôr, v pokoji 😀

    Páči sa mi

  2. Like.

    Moj postup pri lieceni je, ze sa spajam s mojim VJ, spajam sa so zemou, centrujem sa; zavolam meno mojej duse a spajam sa s nou. Vtedy sa moje videnie meni na vedenie a ak “vedenie” rozhodne, ze napriklad prikladanim ruk teraz energiu nemam posielat, väcsinou davam klientovi energiu z inej strany, napriklad pomocou informacii, alebo pomocou otazok, ktore ho vedu s sebauvedomeniu, co vidim tiez ako prud energie. A niekedy, ak vedenie rozhodne odmietnut liecenie, je to tiez prud energie, ktory ma urcity zmysel – znova si klient moze nieco uvedomit.

    Páči sa mi

    • robim to podobne. ak to nejde rukami, tak ma klient zrejme vsetky energie, ktore aktualne potrebuje a ja mu dam aspon navod, ako ich vyuzit. zhodou okolnosti bola vcera u mna jedna pani, ktora nutne potrebuje zmenu (myslenia, prijimania. akceptacie, atd.) a liecebny zasah by jej znemoznil tuto zmenu vykonat.

      Páči sa mi

      • Včera som vďaka hokeju 🙂 nestíhala doplniť, prečo som si spomenula po prečítaní tvojho článku práve na výrok Sloboda je poznaná nevyhnutnosť.

        Slobodu vnímam ako existenciu bez duševných pút = bez pripútanosti ako otročenia, čo vnímam ako duševný nepokoj. Plynutím v toku energie / prirodzene prijímam súlad s Vyššou Vôľou a nastáva akoby spočívanie – duševný pokoj, uvoľnenie tlakov priam duševne bolestných, ktoré vznikajú vytváraním a živením subjektívneho protiprúdu.

        V tomto kontexte prijatie Vyššej Vôle paradoxne oslobodzuje – mám pocit, že to je stručne vyjadrené výrokom Sloboda je poznaná nevyhnutnosť. Bez pretlaku akcií smerujúcich proti toku energie je možné vnímať rozpínanie – prirovnala by som to k nadnášaniu, úľave, odľahčeniu, povzneseniu = pocit, že telo stráca na váhe a že vnímanie duše sa čoraz zreteľnejšie vznáša a plynie v prúdení toku udalostí a zároveň je jemne = bezbolestne spojené s telom ako balónik nad hlavou dieťaťa 🙂

        Súlad s tokom posiluje nenásilne všetko = cesta pokoja, nesúlad s tokom = revolta posiluje paradoxne to, proti čomu bojuje – to, čomu odolávame, to zároveň posilujeme, a to minimálne o subjektívnu energiu, lebo tá nasleduje pozornosť venovanú revolte = cesta nepokoja.

        🙂 Pohodový deň a krásny víkend prajem všetkým 🙂

        Páči sa mi

      • “revolta posiluje paradoxne to, proti čomu bojuje”…

        hm 🙂 dala si im chrobáka do hlavy… Nie preto, že to cítim inak (súhlasím s tebou), ale preto, že existuje hud.skupina s takýmto názvom, ktorá tiež bojuje… proti systému… 🙂 :

        Páči sa mi

      • 🙂 White,

        otázka na telo :

        Stav bez ega = totálna akceptácia Vyššej Vôle ?
        🙂 niečo v duchu, že tak dosahujeme prúdenie v Toku, plynutie/splývanie/splynutie s prúdením Toku Energie a nie subjektívny protiprúd. Subjektívny protiprúd Toku Energie/prúdenia Vyššej Vôle = slobodná vôľa = ego ?!

        🙂 Pohodový deň prajem všetkým 🙂

        Páči sa mi

      • Potom ako definuješ ego? Pretože v mojom vnímaní medzi “duša v aktuálnom stave lokálneho časopriestoru” a “ego” (=”ja”) môžeš dať rovnítko. 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 však práve 🙂
        ego sa mi výrazne spája so slobodnou vôľou, za ktorej nositeľa vnímam dušu, ktorá zároveň nesie aj schopnosť byť bez aktívneho ega = nepresadzovať subjektívne slobodnú vôľu a “len” akceptovať plynutie 🙂 Ako navigáciu v tom plynutí vnímam aktuálny duševný stav a za akoby dopravné výstražné značky vnímam telesný zdravotný stav 🙂

        Páči sa mi

      • Sorry, ale to nie je definícia ega… Som protivná, viem, ale nedostaneme sa ďalej, keď sa nedohodneme, čo si kto pod daným slovom predstavuje. Napríklad narábame s “dušou” a tiež ju nemáme zadefinovanú, čo to pre nás znamená…

        Skúsim za seba. U mňa ego=konkrétna existencia v hmote, na ktorú je momentálne naviazané naše vedomie. (Nezahŕňam do toho ani tú mimohmotnú časť z nás, ktorú si bežne neuvedomujeme – “dušu”.) Ego je bytosť uvedomujúca si svoje hranice ako ja/nie-ja a preto schopná uvedomovať si hmotný svet. Je to produkt duality. Ak hovoríš o akceptovaní a tolerovaní, aj to je produkt duality, pretože akceptuješ a toleruješ niečo, čo je buď “ja” (moja súčasť) alebo “nie-ja” (vonkajší svet). Takže akceptovať a tolerovať dokáže len ten prvok, ktorý dokáže deliť a narába s delením – a to “ego”.

        Len čo sa stávaš danou vecou, nemôžeš ju “akceptovať” ani “tolerovať”, pretože ňou si a nevnímaš sa ako oddelená od nej. Dokonca by sme nedokázali ani akceptovať napr. naše tienisté stránky, keby sme sa nevyberali z okolitého sveta a neskúmali oddelene. 🙂 Potom by sme nevedeli narábať s “kvalitami”, ale len s významovými osami, na ktorých sú tieto “kvality” rozmiestnené. (A mám podozrenie, že ak by som bola totálne dôsledná, tak neexistujú ani nijaké “významové osi”, existuje len jedna jediná a ostatné sú na nej “rozmiestnené” ako jej rôzne aspekty a v konečnom dôsledku neexistuje ani tá jediná významová os, pretože existuje jeden jediný bod, v ktorom je všetko spojené. 🙂 ) Dlhej výpovede krátky zmysel – keď ego rozpustíš, prestane existovať potreba akceptovať a tolerovať, pretože oboje je len vyjadrenie tvojho postoja k niečomu a ak neexistuje “ty”, neexistuje ani to “niečo”. 🙂

        Páči sa mi

      • 😀 že otázka na telo… 😀

        mno, nemyslím, že existuje človek bez ega… ego ako také je spojené s fyzickou prítomnosťou v tele, tak isto ako myseľ… preto vnímam ego / myseľ ako nástroj (ktorý treba zdokonaľovať)… hnací motor… 😛 (proti prúdu vieš plávať len s motorom děvenko 😆 ) ale koniec-koncov ťa to na konci čisto paradoxne aj tak hodí do prúdu ako meracia skúška, či z neho zasa ujdeš alebo nie 🙂 A čisto paradoxne to plávanie proti prúdu nemusí byť vždy akcia… ale aj ne-akcia… 🙂

        Páči sa mi

      • Tak táto odpoveď ma trkla viac, ako mnoho príspevkov dokopy. Sun, mala by si častejšie čítať Kryona 😀

        Páči sa mi

      • Hela,

        ego vnímam ako individualitu – zúžene telesnú a rozšírene duševnú, pričom – pritiahnuté za vlasy – slobodná vôľa môže byť vnímaná ako to povestné duchovné ego 🙂

        Páči sa mi

      • Obávam sa, že rozpustenie ega je fakt, ale nie rozhodnutie… Ego sa nemôže rozhodnúť, že “odteraz prestanem existovať”; môže do toho len postupne vrásť.

        Páči sa mi

      • 🙂 vnímam to tak, že fakt je to vtedy, ak sa tým nezaoberám a nastane to plynule-prirodzene-spontánne = skrátka jednoducho praktickým životom bez autosugescie a pod. … Inak to vnímam za niečo, čoho impulzom bolo rozhodnutie teoretické, žiť tak prakticky, aby sa rozpustilo ego a to mi zaváňa duchovným egom alebo tzv. obľúbeným lipnutím na nelipnutí 🙂

        Páči sa mi

      • Hej, aj ja to vidím tak. Prirodzený proces, ktorého začiatkom nie je rozhodnutie (lebo to by rozhodla moja umelo vytvorená identita, ktorá by za to nebodaj ešte aj očakávala potlesk), ale postupná zmena vnímania.

        Páči sa mi

      • aj tak sa stále dostávame k rozhodnutiam z vlastnej a slobodnej vôle 😛 Aj keby ťa k tomu nútili a ty “podľahneš” tlaku, je to tvoje rozhodnutie… lebo vždy je na výber z viacerých možností…

        otázka – čo je to vôľa 😛 😆 Je to nástroj na vytváranie vlastnej “reality”? 😛

        Páči sa mi

      • 🙂 slobodnú vôľu momentálne vnímam ako uskutočňovanie čohokoľvek konaním alebo nekonaním, pričom s tým spojený stav tela a duše mi indikuje, nakoľko som sa tou vôľou /jednou notou, kvapkou v mori/ trafila do Harmónie nôt, kvapiek v Oceáne … 🙂

        Páči sa mi

      • He, už som musela ísť písať cez stránku, lebo som stratila prehľad, kam ktorý koment patrí… tak dúfam, že sa mi to hodí na správne miesto! 👿 (Aj tak sa mi to zapísalo inam a musela som premazávať. Zhmotňujem. 😕 )

        Moonica, ty “vykonávaš” slobodnú vôľu v mene “Oceánu”? 😉

        White, to čo si napísala, sa mi veľmi páči – slobodná vôľa je vytváranie vlastnej reality. 🙂 Momentálne by som sa pod to podpísala. 😛

        Páči sa mi

      • white – áno!!! Páči sa mi tvoja definícia, že slobodná vôľa je nástroj na vytváranie vlastnej reality. To je geniálne! 😛

        Páči sa mi

      • Hela,

        “Moonica, ty “vykonávaš” slobodnú vôľu v mene “Oceánu”?

        🙂 žijem, uskutočňujem vôľu žiť = realizujem a spolurealizujem.

        🙂 čo vlastne realizujem = či živím teoreticky oddelenú subjektívnu realitu alebo spolutvorím praktickým plynutím životom Harmóniu súzvukom s Vôľou Oceánu, to s istotou neviem a môžem sebapoznávaním stavu tela a duše nachádzať smer, v ktorom žijem s vnímaním pokoja v duši 🙂

        Páči sa mi

      • Otázka prišla preto, že som mala dojem hovoriaceho oddeleného subjektu, ktorý nie je súčasťou “Oceánu”. Ber to ako postreh, ktorý mi prišiel. Ak to aj ty tak cítiš, možno ťa to posunie ďalej. Ak to cítiš inak, nezaoberaj sa tým, pretože sa rovnako dobre môžem aj mýliť. 🙂

        Fakt je, že nemusíme pri svojom tvorení reality nijako mimoriadne brať ohľad na “Oceán”, pretože ak naše tvorenie nie je v jeho záujme, tak má “general override” a jednoducho nám ho neumožní. Včera som v Kryonovi čítala peknú pasáž o tom, ako pocit oddelenosti skresľuje naše (seba)vnímanie, na príklade duše stepujúcej pred Bránou Nebeskou. 🙂 Spracujem, len to potrvá.

        Páči sa mi

      • fajn, mám ďalšiu otázku… 😛

        čo je to zámer… (a teda vyšší zámer)?
        A teraz pozor – prichádza blasfémia… 😛 Čo ak je odovzdávanie sa “vyššiemu zámeru”, len odovzdávaním osobnej moci “mimo nás”… A takáto reakcia asi vyplýva zo stádovitosti – neochote akceptovať vlastnú moc a zodpovednosť pri tvorení vlastnej reality… (ďalšia otázka = čo teda s egom? 😆 )

        Páči sa mi

      • 🙂 Rovnako blasfemicky súhlasím. 😛 Ego sa bojí, že by sa neukázalo v najlepšom svetle (lebo sa meria reakciami okolia na seba), takže sa stavia do pozície obete, aby aspoň mohlo fňukať, že sa mu deje krivda. 😛 Jedna z možných príčin by bolo aj neprijatie seba samého, teda nízka sebaláska. 🙂

        Zámer je u mňa “úmysel” – to, čo chcem dosiahnuť. Ak nechcem dosiahnuť, bude chcieť dosiahnuť niekto iný, ale je mi to jedno. (Tu skutočne odovzdávaš silu “vyššej moci”.) Ak chcem dosiahnuť, ale si netrúfam, dosahuje niekto iný a ja pindám.

        Páči sa mi

      • Heli,

        🙂 včera ma sledovanie hokeja nakoplo k otázke pre White a ty si pripojila odpoveď a rozbehla sa diskusia a zasa ma to doťuklo k hokeju = v hokeji sme tam, kde sme, lebo team tvorili súčasti, ktoré s radosťou spolutvorili 🙂

        🙂 a to individuálne vyžarovanie každej súčasti – ako píšeš = nemusíme pri svojom tvorení reality nijako mimoriadne brať ohľad na “Oceán” , bolo očividne viac súladné s hokejovým Oceánom ako doteraz 🙂 Takže momentálne mi chutí žiť spolutvorenie – vnímané ako tvorenie s ohľadom na Oceán nielen hokejový 🙂

        ĎAKUJEM za vhľady 🙂

        Páči sa mi

  3. Rolandhabara, nie som liečiteľ, takže mám určite skreslené vedomosti a môžem sa mýliť. Ale ako je to s tou slobodnou vôľou konrétne u liečiteľa?
    Myslím si, že ty, ako liečiteľ si predsa v začiatkoch svojej praxe vedome “uzatvoril zmluvu” /ak to tak môžem vyjadriť/ alebo ju uzatváraš každý deň, alebo dokonca pri každom klientovi, že sa pri liečení spojíš so svojím vyšším JA, s Bohom, s anjelmi, s Univerzom,… ktoré vie lepšie ako tvoje ja všetky okolnosti, príčiny a následky. Uzatvoril si túto zmluvu zo slobodnej vôle?
    Podľa mňa existujú aj “liečitelia”, ktorí sa zo slobodnej vôle rozhodli, že VJ nebudú rešpektovať a možno oni vedia “vyliečiť” aj také prípady, kde Ty “zlyhávaš”, avšak to by som nazvala manipulovanie, zasahovanie a nie liečenie. Klient sa vylieči navonok, ale pravdepodobne sa jeho cesta poznania predĺži /?/ a liečiteľovi sa vráti mnohonásobne toto manipulárstvo. V dualitnom ponímani by som to prirovnala k čiernej mágii zaodetej do bieleho plášťa.

    Páči sa mi

    • ahoj, neviem ako je to u inych, ale ja som nejak intuitivne vzdy kladol ruky nad cloveka so slovami “nech sa deje tvoja vola”. v zaciatkoch to este bolo trochu poznamenane mojim egom a tuzbou “vyliecit” kazdeho. nemyslim si, ze je mozne vyliecit niekoho proti voli VJ, nakolko aj energia, ktora cely proces liecenia uskutocnuje, bud tecie alebo netecie, bez ohladu na volu liecitela. podobne skusenosti maju B.Brennan, ci E. Pearl, ten sam dokonca s usmevom a otvorene hovori o tom, ze nielenze nerozumie tomu, co sa deje, ale ani nema dosah na to, ci sa to diat bude alebo nie:) moja osobna skusenost je taka, ze v niektorych pripadoch ani nestacim pomysliet na “boze, nech sa deje tvoja vola” a uz to cez tie ruky ide aj “samo”. velmi rychlo som pochopil, ze som len sprostredkovatel, co ma naucilo ix veci a najma pokore:)))

      Páči sa mi

      • …a ešte zo tvedavosti: Prečo si to /aj keď intuitívne/ vlastne hovoril? Keby si to nepovedal, netiekla by tá energia, alebo si sa bál, že Tvoje ja bez napojenia na VJ by mohlo niečo “pokaziť”?

        No a myslím, že teraz to už nemusíš vždy hovoriť asi preto, lebo slová :”nech sa stane Tvoja vôľa” už pri tom prežívaš, nemusíš byť na ne odkázaný.

        Páči sa mi

      • strach v tom nebol. kedze som predtym mal moznost teoreticky prestudovat problematiku, automaticky mi nejako “doslo”, ze som len sprostredkovatel a tym padom sa odovzdavam do vyssej vole. myslim, ze ta tvoja posledna veta to pekne popisuje:)

        Páči sa mi

  4. Musím povedať, že sa mi ešte nestalo, aby mi nad niekym iným neprúdila energia. Keď dokončujem, tak si poviem : “Nech energia, ktorá prúdila cez moje ruky je využitá na všetkých úrovniach tela, ak to je v súlade s božím plánom, ak nie, nech je využitá na inej úrovni.” Raz mi bolo povedané, že energia ak prúdi a dotyčný by nemal byť liečený, vždy existuje spôsob ako sa energia v ňom môže využiť a byť nápomocná. Vraj vyšší zámer. 🙄

    Tiež som mala dnes takú egoistickú pohnútku pomôcť jednej pani, ktorú som liečila. Je veľmi senzitívna a všetko s úžasom vnímala. Má toho na sebe nabaleného veľa a keď som cestou domov nad ňou rozmýšľala, ozval sa môj vnútorný hlások so slovami, že už som jej pomohla, tým že som jej ukázala svetlo a cestu k sebe a to je najväčšie potešenie, ktoré môže človek dostať.

    Pekne si to opísal Roland, páči sa mi tvoj štýl zvažovania. Ak sa malé ja spojí s väčším Ja potom už len je a všetko ide intuitívne, priamo s duše. 😉 zo srdca zdroju božskej lásky.
    Vďaka za myšlienky.

    Páči sa mi

    • Martinka dakujem, si mi pripomenula zradnost a nedokonalost ludskeho jazyka:) tym tecenim energie som myslel to najintenzivnejsie, co sa deje pri lieceni. to, co vnimam aj fyzickymi zmyslami ako mravencenie, trpnutie, ci pocit dojatia. ak toto necitim, samozrejme neznamena to nutne, ze k lieceniu nedochadza. niekedy citim iba take kolisanie aury medzi rukami a telom napriklad. tu sa dostavame k otazke, co je a nie je liecenie. podla mna je liecenie vsetko, ak chapame samotny vyraz synonymicky ako proces zmeny, vzajomnej interakcie. na energetickej urovni totizto neustale prebieha vymena energie (cize “liecenie”) a staci aj ked minas neznamu osobu niekde na ulici (tato interakcia je samozrejme minimalna). liecitelstvo, podobne ako napriklad jasnovidectvo, tiez lezi v oblasti, kde uz nas obvykly slovnik zacina koncit s dychom, preto je akykolvek nazor, ci vyjadrenie potrebne brat s velkou davkou felxibility:) obmedzeny pohlad na svet v prevaznej miere sposobeny vychovou, ci aktualnym stupnom sebauvedomenia skatulkuje aj samotny pojem liecenie do komody alopatickej mediciny, kde platia tradicne principy: choroba-identifikacia povodcu-liek a cele je to krasne zabalene do farebneho obalu izolovanosti 🙂 lenze, tu je zakladny nedostatok-izolovanost totizto nejestvuje. vsetci a vsetko je prepojene a tym padom neustale dochadza k vacsim (pozorovatelnejsim) ci mensim (menej pozorovatelnym) interakciam.

      Páči sa mi

  5. takto to vidim ja: Ja si nemyslim ze je to vobec mozne ist proti nejakemu vyssiemu celku, ak si to vyslovene nezelame. Ja si myslim ze kludne sa vyssi celok mozes integrovat s individualnym jedincom tak ze ziadne proti sa neudeje. Ked vezmeme povedzme liecenie. (nie som liecitel, ale teoreticky) Ja chcem liecit, vyssie sily nechcu. Nemusim to byt ja, co sa prisposobi, ba myslim si ze vyssie sily su v tom prisposobovani a vyladovani ovela lepsi majster. Aj dve zdanlivo sa vylucujuce chcenia sa daju (podla mna) vyladit tak ze vysledkom bude sulad a nie disharmonia a myslim si ze praveze su mozne aj take zazraky, ze ani jedno z tychto chceni sa nemusi zmenit (ustupit). Myslim ze ak niekto chce ist proti, je mu to umoznene, len na zaklade jeho slobodnej volby, lebo jednoducho “chce ist proti”: ak niekto nechce ist proti, hoci to moze vyzerat ze to nebude mozne bez toho, aby upravil svoje chcenie, je to podla mna len zdanie a napriek tomu mu bude umoznene ist vo flow a ponechat si svoje povodne chcenie. Jednotlivec nie je menej ako celok a nie je ani viac ako celok. Ak chceme, je mozny sulad. Ak chceme, je mozny nesulad. Jednoducho mozne je vsetko.

    Páči sa mi

    • Neviem, či som ťa dobre pochopila, ale ak hovoríš, že sa dá ísť proti “vôli” vyššieho celku, tak z vlastnej skúsenosti viem, že áno. Ako by sa inak “vyšší celok” učil, ak nie umožnením experimentovania jeho drobným súčastiam?

      Obávam sa, že zasa narážame na hranicu ľudského počlovečťujúceho myslenia. Vyšší celok nie je človek a nespráva sa ako človek. Nemá “vôľu” v zmysle, že sa rozhoduje a určuje, ako sa bude ktorý “pandrlák” správať. Vyšší celok je systém postavený na nejakom veľmi jednoduchom princípe, ktorý nepoznám, ale je taký jednoduchý ako “A sa dá dokopy s B a vznikne C”; tento princíp je replikovaný do všetkých úrovní celku (nielen do tej hmotnej) a jeho výsledkom sú všetky zákony a zákonitosti, aké poznáme. A keď sa nájde jedinec dosť silný na to, aby menil zákonitosti, celok mu to umožní a učí sa z toho, čo vznikne ako výsledok. O tom predsa sú celí toltékovia… existuje také C, ktoré im umožňuje prežiť vlastnú smrť – len potrebujú nájsť to správne A a B. Keď ich nájdu, “systém sa prepočíta”, ako vravieva Gabriel, a vznikne nová možnosť/cesta/realita/čokoľvek.

      A tiež to vnímam tak, že jedinec nie je menej/viac ako celok, pretože neexistuje “celok” ako niečo externé k všetkým jedincom, ale len ako “polievka”, do ktorej všetci jedinci vchádzajú. (Nesprávny obraz; skôr ako voda, z ktorej sa vytvorili dočasné ľadové kryštáliky “jedincov”.) A preto čokoľvek sa deje, deje sa vo vzájomnom vyvažovaní jedinca a celku. Yin a Yang. Vyváženosť. 🙂

      Páči sa mi

      • Heli, to comu ty hovoris ” dá ísť proti “vôli” vyššieho celku” je podla mna samozrejmost-vzdy sa da ist tam, kde je cesta. ja som sa vo svojej uvahe zaoberal slobodnou volou ludskej bytosti. a tu mi srdce nasepkava, ze to, co my vnimame ako slobodnu volu, je vopred naplanovana cesta, po ktorej daneho jedinca vedie jeho Vyssie Ja (a kludne tato cesta moze viest aj “proti voli vyssieho celku”-ak je to tak mozne a pre daneho jedinca aj naplanovane. rozumieme sa? ja netvrdim, ze toto a toto sa neda, prave naopak, mozne je vsetko, ale to, co a kedy sa udeje, nezalezi od rozumu jedinca, ale od jeho cesty po planovanej trase. konieckoncov, cez kazdeho z nas prehovara a kona Duch svaty, nie je to tak? a co sa tyka “O tom predsa sú celí toltékovia… existuje také C, ktoré im umožňuje prežiť vlastnú smrť – len potrebujú nájsť to správne A a B. Keď ich nájdu, “systém sa prepočíta”, ako vravieva Gabriel, a vznikne nová možnosť/cesta/realita/čokoľvek.”- s tymto suhlasim tiez, len dodavam tolko, ze kdesi u teba na blogu som tusim zachytil, ze aj Gabriel priznal, ze ani on nepozna cely Otcov plan, co ma privadza opat k myslienke, ze ono novovzniknute C alebo nova moznost/realita/cokolvek je Otcom tiez naplanovane a ocakavane :))) Otec je alfa a omega, je vseobsazny, tak si myslim, ze nebude prekvapeny, ked mu nejake “nove” pismeno pribudne do rovnice, ale si skor urobi fajku, ze ano, aj toto mame hotovo a utrie si spotene celo:)

        Páči sa mi

      • Vieš, v tomto jednom bode sa proste naše skúsenosti rozchádzajú. Ja som zažila čosi, kde som “vyjednávala” so systémom, pretože som chcela niečo, čo bolo 1. neželateľné, 2. považované za nemožné a 3. veľmi ťažko zrealizovateľné (a realizovalo/realizuje sa to s tým rizikom, že fyzický kontajner uprostred kľudne exne). V podstate keby sa Gabriel nebol zachoval ako “odpadlík” a nebol by si tak jemne, nenápadne, ale náramne nezvratne postavil hlavu, tak som v keli, pretože pre mňa tu tento plán nebol (a ani pre žiadneho iného človeka). A keď systém videl, že s Gabrielom nevykýve a mňa skôr zničí, ako by ma odhovoril, rozhodol sa to “risknúť” a prepočítal sa tak, aby sa z neželaného stalo podporované (Gabriel tomu hovorí, že Otec zo mňa spravil zákon, nech už to značí čokoľvek), z nemožného akceptovateľné a na realizácii sa pracuje takými drobnými krôčikmi, že som ešte dušu nevypustila, ale zdravý rozum už asi dávno. 😛 Takže z tohto hľadiska som zažila čosi, o čom všetci zúčastnení vyhlásili “nemožné” a potom sa dali dokopy a začali špekulovať, ako z toho urobiť “možné” – systém sa učil. Uvidíme, až bude výsledok. (Alebo aj nie. 🙂 )

        Aha… a bodom zvratu bola jedna tekutá anjelska vôľa a jedna granitová človečia vôľa. 🙂 Tak ja neviem, ale asi aj “slobodná”. 🙂

        Páči sa mi

      • velmi dobry priklad Heli. aj na ten sa vsak da reagovat takto: ak je to realizovatelne, je to mozne. a naopak. ak je nieco mozne, je to realizovatelne. to ostatne je len otazka snahy a upravy parametrov. mne ide vsak o ine. bolo tvoje rozhodnutie tvoja slobodna vola alebo bolo sucastou tvojej inkarnacie (naplanovane este pred vstupom duse do tvojho tela) prist az do okamhiu, ked si postavis hlavu a umoznit tak existenciu situacie, do ktorej je zainteresovany okrem teba este Gabriel a Otec (a mozno ix dalsich “entit”) a tato situacia mala tebe, Gabrielovi, Otcovi a teraz uz aj nam sprostredkovat iste poznanie ? tvoja interpretacia mi vyznieva ako nahoda a to mi vyznieva izolovanostou. jeden mudry muz raz povedal, ze Boh nehra v kocky (cize nahoda ako taka neexistuje) a tento priklad je vhodny artikel. tym nespochybnujem tvoje skusenosti, ani ich vysledky, len sa na ne pozeram v inom svetle 🙂 poviem priklad-ak mam v miestnosti 10 elektronov, ta miestnost podlieha istym dobre znamym zakonom, je aktualny stav tych elektronov vypocitatelny (aj ked vezmem do uvahy Heisenbergov princip neurcitosti a vplyv pozorovatela na pozorovany objekt) s presnostou, ktora pozorovatelovi postacuje. teraz sa vsak nezameriam na presnost, ale na inu vec. a tou je nasledovne-ak je jeden z tych elektronov na suradniciach XYZ, nezjavi sa sa zrazu na uplne inych suradniciach, lebo to on (ten elektron) “tak chcel”. toto by bol klasicky pripad skokovej izolovanej zmeny. on sa na tie suradnice dostane, cestou, pocas ktorej ovplyvni stavy ostatnych 9 elektronov. a dostane sa tam postupne, po drahe, ktora sa da vypocitat a z toho sa da vypocitat aj chovanie ostatnych elektronov. ak poznas pociatocny stav a par dalsich parametrov, vypocitas vsetko. nasad tomu elektronu vrece na hlavu, obmedz mu zmysly a presvedci ho, ze ma slobodnu volu a ked sa na tie nove suradnice dostane, tak si bude hovorit, aky je stramak, lebo “on si to zmyslel a ono sa to zrealizovalo, aj ked to znamenalo prepocitat to a to” 🙂 v drvivej vacsine ezoterickej literatury sa docitame, ze dusa si pred inkarnaciou vybera zivot tak (po porade s “vyssimi” silami), aby naplnila potreby rozvoja, duchovneho rastu, karmy, atd. uz tu v tomto bode sme konfrontovani s predestinaciou. ak aj sa vysledny zivot neodohra uplne presne tak, ako bolo pred inkarnaciou planovane, neznamena to, ze ludska bytost nieco zmenila-podla mna je to dosledkom aktualnej inkarnacie Otca :))))))))))))

        Páči sa mi

      • boze mam dake zakrpatene vyjadrovacie schopnosti, takzko sa mi to presne popisuje, co myslim. Ale toto vnimam aj som napisala, presne ako ty Hela:neda sa ist proti voli vyssieho celku, ak to clovek vyslovene nechce. cize si proste zela “ja idem proti” a chcem tie zazitky a skusenosti, ktore vyplyvaju z toho IST PROTI. Ze to nie je o tom ze mam napriklad nejaky ciastkovy zaujem, ktory zdanlivo nekoresponduje vyssim celkom (s flow) ale zaroven sa ho nechce vzdat, ma zaujem ho uchovat a zaroven neist proti. Tak ja myslim ze aj toto (zdanlivo nemozne) je mu umoznene. poviem to na priklade:ja chcem liecit a pacient nechce. Ja neviem ako a odkial sa to berie, ale akosi dost silne doverujem, tomu, ze nevadi, ani jeden nemusi zmenit svoje chcenie a obom naraz bude vyhovene. Proste ten celok, nazvem to teraz Panbozko je podla mna kabrnak, ktory vymysli to co by nikto nikdy nevymyslel, urobi zazrak a vyplni, aj ked vyzera ze sa to neda. Antilogika 😉

        Páči sa mi

      • mna napadol jeden konkretny priklad:raz si napisala ze anjeli nieco chcu (uz si nepamatam konkretne co) od teba (neviem ci to bolo nieco ako ze sa mas rozlynut, alebo nieco podobne)co sa nezhodovalo s tym co chcem ja, ponevac ja by som nechcela aby si sa rozplynula, lebo ja som ta chcela mat tu (sory ze to pisem takto majetnicky, ale chcem to napisat polopate)tak som napisala nieco v tom zmysle “ale ja nechcem aby si sa rozplynula”.Ty si mi vtedy napisala:”preco si myslis ze tvoja vola je dolezitejsia ako ich vola?” no lenze ja som si to nemyslela, ja som rovnako ako chcela zotrvat v tom “ja ta tu chcem” a rovnako nechcela aby anjeli menili svoje ” musi sa rozplynut”. Cize chcela som od nich zladte plis tieto dve protichodne poziadavky tak, aby obe boli splnene. Nie CHCITE TO CO JA CHCEM. Ja neviem preco, ale ja mam v toto doveru. Proste nie system bud – alebo, ale aj – aj. I ked to niekedy vyzera ako nemozne a vzajomne sa vylucujuce.

        Páči sa mi

      • Roland,

        nebola to súčasť mojej inkarnácie. Bolo to to, čomu Nemci hovoria “willkürlicher Akt”, čin vychádzajúci výlučne zo mňa a podrážajúci nohy celej mojej “karme” (ja karmu vnímam trochu inak ako bežný ezoterik) a bol spojený s predčasným ukončením môjho “reinkarnačného cyklu”, ako mi to povedal kedysi môj učiteľ, Yovmiel: je spústa vyššie vyvinutých bytostí, ale oni sa musia prdúskať práve so mnou. (Slovník je môj. 🙂 )

        Aj v systéme existuje čosi ako “náhoda”. Nikto netušil vopred, že moja energia sa zostaví z nadkritického množstva Efnielovej energie a tak získam prístup k jeho spomienkam. Ani on to nevedel, ale keď už zistil, ako sa veci majú, začal ma nakopávať k rozpamätávaniu, aby sa konečne dostal domov. Dalo sa tušiť, že keď sa situácia zostavila takto, začnem ju so svojou povahou ošetrovať cez snívanie. S jeho energiou sa dalo predpokladať, že sa mi podarí do príbehu vtiahnuť priamo anjelov. Ale keď sme príbeh rozohrali, už zasa nikto akosi nepredvídal, že sa začnem správať ako Efniel a nie ako “ja” (nech už to je čokoľvek). A z toho vznikla taká nekonečná paseka, že sme asi pol roka noc čo noc prehrávali jednu jedinú scénu a hľadali sme východisko, ako ju ukončiť bez toho, aby som v nej zomrela – a východisko sme nenašli… Proste systém sa naučil, že pri tejto konštelácii energií nedokáže zachovať všetky z nich. A tak začal babrať moje energie, pretože babrať svoje by bola samovražda.

        Gabriel mi tiež kedysi potvrdil, že nevedia všetko vopred. Že poznajú pravidelné vývoje a tie nepravidelné len odhadujú a učia sa.

        A tu sa dostávam k tomu, čo mi dnes ráno došlo – asi sa dotýkame definície “účelu systému”. Ak je systém laboratórium, ako v mojom príbehu, tak neexistujú hraničné obmedzenia, existujú len základné zákony kombinácie a rekombinácie a celý systém je tu na to, aby skúmal, čo to urobí, ak… Pokiaľ ho definujeme inak, tak potom môj pohľad môže byť úplne irelevantný.

        A súčasne som si uvedomila jedno, čo som akosi vedela, ale až táto diskusia mi pomohla pomenovať to: v mojom príbehu je “systém” a Otec. Systém je asi to, čomu by sme povedali “Boh” – polievka všetkých dostupných možností (nie ako konkrétnych “možností”, ale daná zákonitosťou kombinácie a rekombinácie, nech už to je čokoľvek). To, čomu hovorím Otec, je “riadiaca jednotka” systému, ale súčasne súčasť systému, nie systém ako celok. Pozná základné princípy kombinácie a rekombinácie a vie ich využívať tak, aby umožňoval a neumožňoval niektoré vývoje. Ale “systém” je Všetko-čo-je a nakoľko to viem ja, tak Všetko-čo-je je len prvok nejakého nadradeného systému. S lineárnym človečím myslením sa nedokážem ani približne dostať ďalej.

        Ehm… a ako som teraz kontrolovala pravopisné chyby, prišlo mi ešte čosi, čo sa týka Efniela – že aj energie systému existujú v dvoch podobách – usporiadanej (“anjeli”) a neusporiadanej (“zabití anjeli”). A že nejakým spôsobom sa z neusporiadanej energie dokáže stať znova usporiadaná. 🙂

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        v mojom ponímaní systém ako taký nemá “vôľu”. Má len zvedavé okále. Ak si hocikto postaví hlavu a má dostatočnú silu, aby začal realizovať, systém mu to umožní a pozerá, čo z toho vylezie, aby sa poučil. Ak však dotyčný začne nabúravať systém (ako keď som sa ja pokúsila poslať im vírus, lebo som neschvaľovala ich maniere v narábaní s mojou maličkosťou), systém sa postará o sebazachovanie. Prednostne smieš čokoľvek, aj priať si, aby som ja žila večne. Systém ti to umožní a bude sledovať (s istým zlomyseľným zadosťučinením), ako sa vysporiadaš s následkami. Ale aby to nebolo celkom besné voči mne, tak sa systém postará, aby si v istom bode mala k dispozícii na svoj experiment už len moju telesnú schránku – a “ja” (nech už to je čokoľvek) už bude niekde inde, možno v inom tele… (Toto mi kedysi dali ako normálny, bežný príklad.) Čiže ty budeš mať niekoho, kto bude magor alebo slintavec a bude žiť večne (a podľa možnosti naviazaný nejakým spôsobom na teba, lebo veď ty si si to žiadala pre seba) a ja budem mať nový život. 🙂

        Chlapci to majú premakané. My im dôverujeme. 🙂 (Nech už “my” znamená čokoľvek. 😛 )

        Páči sa mi

      • Tak tomuto rozumiem veľmi dobre. Ja som si tak minulý rok želala udržať dieťa. Plán bol iný, ale želanie bolo splnené. Mŕtva schránka ostala a skoro má zabila (veď som nechcela presne zachovať ŽIVÉ v tejto dimenzii a inkarnácii). Prespekulovane to je, ale nie cynicky. Nedá sa zachovať vždy plán a splniť všetky naše priania. Vtedy som pochopila, že modliť a žiadať sa má inak 🙂

        Páči sa mi

      • ano ja chapem, presne tak to vnimam, neboj, nechcem ziadneho vecneho slintavca 😆 vnimam to cele rovnako jak ty, akurat, ze ja uz si potom nelamem hlavu nad tym co by “oni” mohli urobit, ako to vyriesit, spolieham na to, ze najdu presne to, co ja najst neviem. A potom uz vsetko super, zili stastne az kym nepomreli 🙂

        Páči sa mi

      • Ak je systém istá forma úložiska, virtuálna pamäť a z nej sa dá poskladať nekonečné množstvo možností (to sa mi ako predstava páči) kto zaplňuje virtuálnu pamäť možnosťami, ak by sme nemali možnosť slobodnej voľby, však 😀 alenie to som chcela… existuje nejaké obmedzenie virtuálnej pamäte? Lebo ak existuje toto úložisko, asi je niekde zabudovaný bezpečnostný systém, fungujúci na báze hesiel – javov. Čiže ak sa v “zadaní” objaví nejaké heslo, ktoré bezpečnostný systém zachytí ako neželaný (vírus) stopne celú akciu, alebo presmeruje do karantény? Alebo nebude reagovať a tým naznačí možnosť ďalšej voľby?
        Akosi som sa zamotala… 😆
        Prepáčte mi to podobenstvo s počítačovou terminológiou, ale je pre mňa pochopiteľnejšia, ako fyzika 😦 Ja som žltá, neprispôsobivá, ignorujúca metodiku 🙂 všade chcem prísť po svojom)

        Páči sa mi

      • Jari,

        ako žltá ti skúsim odpovedať najfundovanejšie na celom svete… Môj systém (a tým aj časť skutočného systému 😉 ) je tvorivý, generatívny – obsahuje zákonitosť a má potom nás na svojom povrchu, aby sme rozširovali spektrum možností podľa tejto zákonitosti. To znamená, že nie je “contained”, uzavretý istými limitmi, ale jeho limity vyrábame my naším snívaním. 🙂 Tak co, žluťásku, póňal, póňal? 😆

        Ale zasa – je to len moja predstava, lineárna predstava lineárnej mysle o multidimenzionálnom jave. 😳 Sorry. 😕

        Páči sa mi

  6. velmi dobry clanok, tak som sa pri nom zabavila. 🙂 ako si len spokojne namyslam, aka som slobodna, a figu borovu. 🙂 pekne len konam to, co mam nalinajkovane, ci sa mi to paci, alebo nie. 🙂 ale ked si uvedomim, ze som len taka minivlnka v obrovskom oceane, nakoniec sa mi to nalinajkovanie zhora paci, lebo co uz len tu dole naspekulujem…. zhora je vzdy lepsi prehlad o situacii. 🙂 tak teda doverujem, ze hadam to moje vyssie Ja ako sucast celej tej masinerie vie, co cini, a ak s nim budem v kontakte, tak sa budem snazit ho posluchat… dufam. 🙂

    Páči sa mi

  7. @ Rolandhabara – slobodná vôľa má viacero definícii podľa toho, aké základné východisko si zvolíš ako jej podstatu. Z tvojho článku vyplýva, že pre teba je jej základným východiskom uplatniť si svoju vôľu voči inému subjektu (čo sa inak nazýva aj manipulácia) a ak to nie je možné vždy a bezpodmienečne (tvojich 100 % rozhodovať), tým pádom slobodná vôľa ako taká nie je a sme len vlnkou, ktorá je predurčená plávať na väčšej vlnke (básnická skratka). Nie je to veľmi o slobodnej vôli, ale o svojvôli, čiže manipulácii (ako to už naznačil aj Duhovymotyl).

    Druhou vecou je samotný liečebný proces, ktorý je vo svojej podstate vlastne výukovým procesom. Ak si učiteľ (liečiteľ) a príde k tebe žiak (pacient) s tým, že chce zvládnuť novú látku a počas vašej spoločnej hodiny sa mu to nepodarí, hoci si sa ty aj on snažili, tak čo sa vlastne udialo? Až tak veľa asi nie, prosto sa vráti a zopakuje si to, alebo môže zmeniť učiteľa … 😉 Dedukovať z toho, že on sa vlastne nechce učiť a iný sa pritom niečo naučil ľahko a že sa k tomu musí pospájať ja s JA, je dosť silná kávička … 🙂

    Páči sa mi

  8. to, cim som sa vo svojom prispevku zaoberal, je otazka slobodnej vole ludskej bytosti. ci ma slobodnu volu alebo je to len iluzia vyvolana dualitnym zavojom. navyse som hovoril o vzajomnej prepojenosti, takze to nie je tebou spominane vychodisko “ja proti inemu subjektu”-toto by bolo unitarne, izolovane, rozdelene na dve samostatne entity. zrejme sme sa nepochopili:)
    co sa tyka druheho odstavca, pouzil som to liecitelstvo len ako priklad a naozaj ma prekvapuje zaver, k akemu si prisiel, ja som sa ziadnou dedukciou nezaoberal a ak ti to tak vyznelo, ospravedlnujem sa za zavadzanie, ale tvoj zaver samozrejme respektujem:)

    Páči sa mi

    • Ja v tvojom článku manipuláciu nevidím. Skôr to vidím ako súhru 3 vecí: tvoj údel a úlohu, údel a úlohu liečeného a vyšší plán. Ak sú v súhre, energia tečie a človek sa uzdraví. A tiež si nemyslím, že sa môžeme rozhodovať mimo vyššieho plánu, v tomto som skôr determinista. Neznamená to, že systém sa nemôže prepočítať a veci sú nemenne dané, pretože Boh je kreatívny a nie zaťatý tradicionalista 🙂 aj zmena rozhodnutia je jeho plán. Ale to iba moj názor

      Páči sa mi

    • Ak si to po sebe prečítaš, tak si použil 2 subjekty a v kombinácii ja proti pacientovi, asi si použil nevhodný príklad. Liečiteľstvo je v tomto kontexte prepletená záležitosť. (Môžu za tebou napríklad chodiť rovnakí ľudia, ktorým sa snažíš pomôcť už tisícročia a je to vlastne o tom, že oni ťa učia na sebe, ako to robiť lepšie … ;-), čiže sa deje vaša spoločná vôľa spred x-inkarnácii, kedy ste sa dohodli, že sa to naučíte. Ak slobodnú vôľu hľadáš cez optiku tohto života, musí ti automaticky vyjsť determinizmus, teda že nemáš slobodnú vôľu a len konáš v záujme nejakého vyššieho Ja, čo sa zároveň nevylučuje.)

      Inak v tej vete, kde píšeš, že si pochopil že čo kto dostane, že o tom nerozhoduješ – práve o tom rozhoduješ, vtedy sa deje tvoja slobodná vôľa. Nerozhoduješ o tom, čo si kto z toho zoberie alebo prijme, vtedy sa deje zasa jeho slobodná vôľa. Je to ako keď ostrekuješ auto hadicou, voda jeho smerom plynie, či doňho niečo aj natečie záleží od toho, či má otvorené okná. Ale možno je to len v terminológii, ako ty a ja používame jednotlivé slová.

      Páči sa mi

      • prcic, mam dojem, ze tu viaceri hovorime o tom istom, len kazdy inymi slovami skreslenymi vlastnou optikou:) kazdopadne dakujem za tvoj pohlad a ano, posledna veta to pekne vystihuje-akt pozorovania meni pozorovanu vec (tu v tomto pripade akt popisovania meni popisovanu vec:)))

        Páči sa mi

      • Hej, je to tu také malé Star Wars, všetko sa mieša so všetkým … 🙂 . Pointou je, čo z tohto je dobré pre život a čo je len mentálna rozcvička … 😉 .

        Páči sa mi

      • Som rád, že si to napísal, pretože práve o tom bol môj pôvodný komentár (keď si odmyslím tú manipuláciu 😉 ). keď totiž píšeš o tomto “Prial by som každému zažiť ten pocit, keď jemne pohne rukami a zacíti jemný odpor.” – píšeš o niečom, čo sa týka života, na čo môžeš uplatniť svoju slobodnú vôľu. Pretože to vnímaš.

        Keď píšeš o tomto “Nevyhnutnou podmienkou (alebo dôsledkom) k plnému ovládnutiu pocitov plynúcich z voľby je splynutie ja s Ja, resp. rozpamätanie sa na to, že ja je vlastne súčasťou Ja a potom bude akékoľvek rozhodnutie v súlade nielen s Jeho, ale aj s mojou vôľou. ” – je to len mentálna rozcvička, ktorá je v realite nepoužiteľná. Pretože to nevnímaš na úrovni energie a len si poskladal slová aby si dosiahol konsenzus v rámci určitého systému presvedčenia.

        Páči sa mi

    • Či si dáš kávu alebo čaj určite 🙂 (trochu som prehnala). Alebomyslíš, že je to bezlimitné? Teda že za každých okolnosti máme na výber? Alebo kde je hranica? Len skúmam tvoje porozumenie, neberiem názor 🙂

      Páči sa mi

      • a inak.. ono to je aj tak jedno ako sa rozhodnes, lebo kazda moznost vedie k vytvoreniu paralelneho sveta, t.j. zaroven prebiehas vsetky moznosti :)))

        Páči sa mi

      • No, ja to mám tak, že neviem, kde sú hranice, len to proste “viem” 😀 Podľa mňa je všeto “náš” experiment. A tak skúšame, čo to, či ono dá, či nedá 😀

        Páči sa mi

      • Čo je náš experiment? Fyzický život? Myslíš, že v rámci neho máme úplne voľné ruky v rozhodovaní?

        Páči sa mi

      • Tinuš, tak potom je pre mňa naša slobodná vola iluzórna. Keď sa aj tak všetky kombinácie a permutácie rozhodnutí, príčin s následkov dejú paralelne (a navyše nie lineárne). Všetko jedno 🙂

        Páči sa mi

      • Aano vsetko je jedno. Ale my mozme rozhodnut napriklad, ktoru moznost chceme zazivat vedome v nasej iluzii a ktora “pojde” paralelne podvedome. Celkom sa mi hodi teraz napisat prirovnanie Rolanda, ze ak sa spoji ja a Ja u vsetkych, tak budeme vedome prezivat vsetko naraz 🙂 Aj teraz to prezivame, len halt nie vsetko si uvedomujeme.

        Páči sa mi

      • A keby sme si “rein theoretisch” vybrali všetci mierové a laskyplné rozhodnutia (a vedome ich prežívali spolu) tak by paralelne niekde bežalo peklo, aby bola nastavená rovnováha. A my by sme si bahnili v ‘raji’

        Páči sa mi

      • tenshi, prečo nie? Len čo na to povie naše paralelné ja, ktoré by zatiaľ niekde trpelo bolesťou v pekle vojny, alebo choroby a je rovnako skutočné ako toto, ktoré si práve uvedomujeme…

        Páči sa mi

      • jarah, ved sa to aj deje. ti ludia, ktori ziju v takych krajinach, kde trpia vojnou, hladom atd.su tiez casti nas a vsetci si to niekde v kutiku duse uvedomujeme. Asi preto sme schopni sucitu, nie?ze to istym sposobom akoby pozname, ci?

        Páči sa mi

      • Je to zároveň aj odpoveď na otázku tenshi na toho Adolfa… naše paralelné Ja vytesnilo kolektívne z jednej dimenzie utrpenie a nechalo ju prežívať v inej, to neznamená, že sa ho zbavilo. Takže tu je, čo s tým?

        Páči sa mi

      • no sak toto. Ja neviem. raz bolo na fb take srandovne rozdelenie nabozenstiev podla toho ako riesia co teda s utrpenim. Pamatam si hlavne prve a posledne:prvy bol taoizmus : Shit happens. posledne rastafarianstvo : Smoke this shit.

        Páči sa mi

      • Jo jo. preto som trochu skepticka pri tom kolektivnom zvysovani ludstva do inej, laskyplnej dimenzie. Pravidlo rovnovahy nepusti..

        Páči sa mi

  9. A čo, ak je pojem slobodná vôľa iba nedostatočný opis toho, že sa človek rozhoduje a koná v záujme celku? Ak je všetko Jedno, tak sme súčasťou Jednoty a naše rozhodnutia sú vždy v súlade s Jednotou. Nie preto, lebo je to predurčené, ale preto, lebo naša vôľa je totožná s vôľou Systému (nie je to bohvieaký pekný výraz, ale lepší mi nenapadol). Takže my si uplatňujeme slobodnú vôľu a vieme, že je to dobré, lebo je v našom záujme, ak Systém funguje tak, ako má.
    Teraz mi napadlo, že je to veľmi podobné tým pohybom neutrónov, či akého ďasa 😀 iba povedané rečou žlutého kmene 😆

    Páči sa mi

      • tenshi, ťažko povedať… tomuto druhu zla sme dali názov Hitler, ale pokojne to mohol byť niekto iný. Keby nemal Hitler podporu miliónov ľudí, zavreli by do blázinca len čo začal vykrikovať a nikto by sa o ňom nikdy nedozvedel. Namiesto toho by sa možno na svete objavil smrtiaci vírus, ktorý by zahubil pätinu populácie. Existovali na to podmienky, pôda, zámer a určite aj dôvod, ktoré my nedokážeme pochopiť a výsledkom toho bola genocída. Z nášho hľadiska hrôzostrašná, odstrašujúca, desivá, tak ako prvá svetová, ako krížiacke výpravy, ako inkvizičné mučenie a popravy, ako… čo z toho sme si vzali ako poučenie?

        Páči sa mi

      • Ja viem, pouzila som ho ako priklad, ci si on vybral tu ‘prinosnu’ ulohu vyvazovat dobro. Kedze si pisala, ze sa clovek rozhoduje v zaujme vyssieho celku.

        Páči sa mi

  10. Je možno zaujímavejšie sa na slobodnú vôľu pozrieť z hľadiska toho, kedy mi jej realizácia umožňuje mať ľahší, radostnejší a pohodovejší život na Zemi (ako analyzovať možno až nejakú atomickú rovinu kedy vieme nájsť jej prejav alebo uväznenie).

    Napríklad – pre mňa je použitie slobodnej vôle stavom, kedy sa dokážem v situácii dostať do nadhľadu, cítiť sa fajn a vnímať spojenie so svojou tvorivou zložkou a v tomto stave s úsmevom hľadať “skulinku” alebo lievik, cez ktorý svoj nápad môžem premietnuť do hmoty (zrealizovať ho). To všetko vrátane trpezlivosti a pohody v čakaní počas toho, kedy sa v hmote veci preusporiadajú. 🙂

    Páči sa mi

    • Hm, niekedy sa však v rámci slobodnej vôle rozhodneš pre niečo, kedy sa necítiš fajn, nie? A nemáš nadhľad, pretože sa rozhoduješ ako najlepšie vtedy vieš, ako simple human being. Alebo teda ak sa mýlim a ty sa následkom svojich rozhodnutí cítiš vždy fajn, tak závidím 🙂

      Páči sa mi

      • Neviem, Tenshi, ja som sa párkrát rozhodla pre niečo, čo vôbec nebolo fajn – ale urobila som to preto, že sa cítilo fajn dokázať sa rozhodnúť pre niečo, čo nie je fajn… Neviem, nakoľko jasne sa vyjadrujem. Vždy v tom bol nejaký vnímaný benefit – inak by som to nebola urobila. 🙂

        Napríklad som sa rozhodla urobiť zo seba totálneho vola, vypeniť, potom sa za to pol roka hanbiť pred sebou i pred svetom – ale súčasne som to brala ako “očistu”, ktorá ma vnútorne zmodifikuje k lepšiemu. Aj žam žung som tak spočiatku stála – so zaťatými zubami, celá spotená a kňučiaca od bolesti, ale dostala som to ako “príkaz” a povedala som si, že nezlyhám, ani keby som mala dušu vypustiť. Nechcela som stáť žam žung; chcela som nezlyhať. 🙂

        Páči sa mi

      • Áno, to je asi podstata rozhodovania – niekedy v mikrosekunde,niekedy po dlhšej dobe, urobíme výber, pretože je tam perceived benefit. Ja len neviem moja, na koľko ten zam zung je o slobodnej vôli. Ja vo svojom prípade už o slobodnej vôli pochybujem a preto tu spamujem 🙂

        Páči sa mi

      • A este v rychlosti dovysvetlujem, kym nezaspim 🙂 Mám pocit, ako by ma niekto / nieco postrkovalo k urcitemu vopred danemu cielu. Nenasilne, ved sa kludne mozem rozhodovat vzdorovat, alebo si vybrat paralelnu cestu (alebo odbocku), ale len sa o to ta cesta predlzi. Dokonca aj to moze byt sucast planu, lebo cesta je ciel. Neviem nakolko v tom celom rozhodujem ja, kde je to este moja vola a kde mám len iluzornu kontrolu. A raz sa to citi fajn, raz nie a velakrat sa to citi fajn, ked to nedopadne na konci pre mna ‘dobre’. Lebo moja vedomost je limitovana. Ale vzdy to je uzitocne do dalsej etapy

        Páči sa mi

      • Tenshi,

        ešte som sa mohla rozhodnúť neposlúchnuť príkaz – a neposlúchať príkazy až do konca svojho života. Aj to poslúchanie je o slobodnej vôli: máme slobodnú vôľu vzdať sa slobodnej vôle. 🙂

        Páči sa mi

      • Ano, len mi to potom pripada, ako ked sa niekto snazi marne vyhnut zakonitostiam.Ako napr.ludia co odmietaju akceptovat starnutie a smrt. Robia rozhodnutia smerujuce k plastikam, kultu tela a mladosti, o 30 rokov mladsim milenkam a tak ci tak ich to dostihne. A asi o to trpkejsie 😉

        Páči sa mi

      • 🙂 Každý reagujeme na realitu svojím spôsobom. Niektoré sú účinnejšie ako iné. Ale máme právo zareagovať tak, ako reagujeme.

        Tí ľudia, ktorých popisuješ, sa v mojom vnímaní neriadia sami sebou, ale nejakým spoločenským diktátom, snahou vyhovieť/predviesť svoje vyhovenie. 🙂 Je to ich rozhodnutie, ich spôsob, ako sa so situáciou vysporiadať. Možno im pomáha so situáciou, ale nepomáha im vo vzťahu k sebahodnote, pretože tú merajú stále “externe”. OK, aj takých potrebujeme, inak by sme mnoho vecí nechápali. 🙂

        Inak, keby som bola starý páprda a bála sa, že mi o pár rokov nebude mať kto utierať zadok, tiež asi zauvažujem o 30 rokov mladšej milenke… 🙂 Každá vec má viacero možných uhlov pohľadu. Náš je len jeden. 🙂 Niekedy ma tento fakt teší, inokedy ma vytáča do zbesnenia. 😛

        Páči sa mi

      • Ved hej. Nepohrdam nimi ani sa tomu nevysmievam (len si celkom neviem predstavit tu mladu milenku umyvat paprdovi zadok. To by musel byt inak zlatom vyvazeny :)) A aj ten nas uhol pohladu sa nastastie moze zmenit, kedysi by som sa bila za slobodnu volu. Teraz o nej pochybujem. Bohvie co bude o par rokov 🙂

        Páči sa mi

      • No, dievčatá, tu moja jarah prestáva tancovať s predpokladmi. Poznám ľudí, ktorí utierajú zadok svojim partnerom – rovesníkom. Nie sú vyvážení zlatom, ale niečim oveľa dôležitejším, silnejším. Nevládny nemusí byť iba starý človek a krásny nemusí byť iba mladý. Nerozprávam teraz o pohnútkach niektorých slečien, lebo nie som v ich koži.

        Páči sa mi

      • Jari, ja som preto nehovorila o opatere choreho alebo nevladneho partnera vseobecne, ale o predstave mladej milenky, ktora sa s laskou stara o zadok chudobneho stareho paprdu. Kedze take nepoznam, ospravedlnujem sa vopred tym, ktore takto existuju a robia to z lasky a nezistne. Poznam len tie nie-nezistne..

        Páči sa mi

      • 😀 tenshi, teraz mi napadlo – ak niekto robí takéto úkony celé dlhé roky možno si aj zaslúži nejakú kompenzáciu, nie? 😆

        Páči sa mi

      • 🙂 asi áno. Tiež ich neodsudzujem, len sa na to pozerám veľmi reálne 🙂 ono keď tomu paprdovi pomáha myšlienka, že ho tá mladá miluje z čistého nezištného srdca a milovala by ho aj po jeho osobnom bankrote, je to jeho problém.

        Páči sa mi

      • No, možno tým, ako je ten starý pán naladený, pritiahol energiu, ktorú potrebuje, ktorá ho jeho spôsobom uteší a pomáha mu v determinovaných chvíľach a je mu jedno, že to robí zištne. Ak je starý, ešte nemusí byť sprostý. Takže si vlastne navzájom robia dobre 😆

        Páči sa mi

      • 🙂 všetci škatulkujeme. Ale pre mňa nie je cynik urážka. Niekto si to totiž zamieňa s realistom 🙂

        Páči sa mi

    • @ Tenshi, Helar – keď si zvolíš za prioritu za každých okolností sa cítiť dobre, k čomu sa ešte stále dopracúvam, pretože mi trvalo dosť dlho, kým som sa dopracoval k tomu, že to vôbec chcem (nevedel som, že takú voľbu vôbec môžem mať, cítiť sa fajn kedykoľvek … 😉 ), potom sa ti vnímanie z čakania na výsledok, z bodu v budúcnosti, presunie do vnímania toho, čo práve teraz robíš. Keď sa do toho stavu dostaneš, potrebuješ použiť čokoľvek, aby si sa v ňom cítila fajn, teraz v prítomnosti. Netrápim sa nad tým, aké budú výsledky, chcem, aby som sa na ceste k nim cítil fajn. Na výsledky aj tak vplýva milión faktorov, na ktoré nemám dosah … 🙂

      Inými slovami som sa musel vzdať dosahovania ideálov ktoré do mňa nahustili rodičia a spoločnosť, čo by som mal práve teraz robiť a zvládať … (hocičo – pracovné veci, povinnosti, byť cool ;-), byť vzorom …) a dať si namiesto toho voľbu cítiť sa fajn. Ideály boli pôvodne aj tak na to, aby sme dosiahli niečo dobré, cítili sa pri tom v pohode, avšak keď sa pri realizácii ideálov necítim fajn, tak kašlem na ne. Základná slobodná voľba.

      V podstate je uplatnenie slobodnej voľby práca so zámermi – ja som v tomto prípade začal som tým, že som si dal tento zámer – cítiť sa za každých okolností fajn. Ostatné veci sa už postupne spájajú ako plynie život. Ideál je totiž voľba alebo zámer iného človeka (spoločnosti), ktorý si preberieme za svoj vlastný a ten nás potom zväzuje a vytvára nám pocit a aj realitu, že vlastne nemáme voľbu.

      *****
      Ešte som sa na to trocha opýtal, ak sa s tým chce niekto pohrať (zbavenia sa ideálov): pretože ak sa niekto venuje téme slobodnej voľby, znamená to, že sa cíti obeťou a že sa v prítomnosti necíti dobre (človek je príliš asketický, tvrdý na seba, hoci častokrát vzorom pre iných). Čiže riešenie spočíva v tom, že – urobím niečo, čo mi robí dobre, alebo naopak neurobím to, čo by som z povinnosti alebo zo strachu mal urobiť hoci sa pri tom necítim dobre. Dá sa použiť Bachova esencia č. 27 – “nejde o to, robiť správne veci správnym spôsobom (ideál), ale cítiť sa dobre”.

      Páči sa mi

      • Nik, myslím, že to je trochu skratkovité uvažovanie: ak sa niekto venuje téme slobodnej voľby, cíti sa obeťou. S tým si dovolím nesúhlasiť, lebo človek sa venuje veľa témam z veľa dôvodov 🙂 Je rozdiel medzi obeťou a pokorou, pochopením, že je ľahšie ísť s ‘flow’ aj keď to znamená nemať nad všetkým kontrolu a nemyslieť si, že je rozhodnutie v našich rukách. Ale to, že si sa rozhodol stále cítiť fajn – klobúk dole. Ja to pre seba nevidím ako ideálne. Ja sa chcem aj cítiť nefajn

        Páči sa mi

      • @ Tenshi – hej venuješ sa rôznym témam z rôznych dôvodov, každá z nich má však svoj jeden hlavný koreň, v tomto prípade je to pocit obete. Čo je celkom logické, pretože v prípade, že nemáš voľbu, si obeťou čohokoľvek – systému, života, okolia, karmy … A prirodzene riešiš otázku či máš a vôbec kedy slobodnú voľbu. Pretože to je cestou, ako sa z toho stavu vedome dostať.

        Termín obeť nie je niečo dramatické, je to charakteristika toho, že sa musíš odriadiť niečomu inému ako svojmu rozhodnutiu.

        Páči sa mi

      • Nik, ak ti smiem dat spatnu vazbu, podla mna posudzujes a nazyvas veci neobjektivne. Manipulacia, obet a pod, podla Tvojho videnia sveta. Ty sa citis ako obet biologickych pochodov, starnutia alebo smrti? Nad tym vela rozhodovania nemas (teda pokial si nezoberies zivot). Ja sa necitim ako obet, aj ked uznam, ze v tych najdolezitejsich veciach nerozhodujem ja, ale vyssia moc. Obet nie je dramaticke slovo, ale ma svoju konotaciu, ktora podla mna vo vztahu k Bohu nie je spravna. Ja som neobetovala svoje rozhodovanie, ani ma to nemrzi 🙂

        Páči sa mi

      • OK, ty si vyberáš, čo vidieť chceš a čo nie … Pohybujeme sa po dvoch odlišných vrstvách, ja vravím o okolnostiach z ktorých u jedinca plynie snaha zistiť rozsah vlastnej slobodnej vôle, teba stresuje použitie termínu obeť, prípadne termínu manipulácia. Nuž, obidva sú z mojich skúseností kľúčové k pochopeniu fungovania slobodnej vôle, tvoja skúsenosť môže byť ale iná a nič sa v podstate nedeje. Alebo ti môj komentár niečo dá, alebo nie … 😉 🙂

        Páči sa mi

      • 🙂 pohybujeme sa niekde inde. Ty tvrdíš, ako sa kto cíti a keď ten druhý ( o kom nevieš zhola nič, len teoreticky interpretuješ :)) povieš, že nechce vidieť a že stresuje. 😆 Nik, nik…

        Páči sa mi

      • ..a keď ten druhý povie, že sa mýliš,pretože nie Ty, ale on pozná svoje pocity… (vypadlo mi z komentára, excuse me :))

        Páči sa mi

      • no citit sa ako obet je aj tak dost vseobecne, ponevac mi vyvstava otazka : Kedy? teraz? na tu viem odpovedat ano tak sa teraz citim alebo nie tak sa teraz necitim. Vseobecne, niekedy sa da podla mna pouzit na kazdeho cloveka, lebo kazdy clovek sa uz aspon raz v zivote ako obet citil.Myslim. Tenshi, ak sa necitis ako obet, tiez najskor musis vediet ako sa obet citi,aby si mohla povedat, ci sa to momentalne tyka teba, alebo nie. Cize niekdedy v zivote si sa uz ako obet citila a mozno si sa rozhodla, ze uz sa ako obet citit nechces, tak si urobila nejake opatrenia aby si tomu predisla. Mozno Nik mysli, ze jednym z takychto opatreni moze byt aj skumanie slobodnej vole. To si uz ale ja domyslam co vlastne z toho nikovho komentu chapem ja.

        Páči sa mi

      • Matrioshka, si zlata, ze intepretujes Nika, ja som ho pozorne citala a je tam toto bez interpretacie (Nik v uvodzovkach):
        “pretože ak sa niekto venuje téme slobodnej voľby, znamená to, že sa cíti obeťou a že sa v prítomnosti necíti dobre (človek je príliš asketický, tvrdý na seba, hoci častokrát vzorom pre iných).”
        ..”Čo je celkom logické, pretože v prípade, že nemáš voľbu, si obeťou čohokoľvek – systému, života, okolia, karmy..”
        ..”teba stresuje použitie termínu obeť, prípadne termínu manipulácia..”
        Nik, uplne jasne predpoklada, ako sa ini ludia citia, ze stresuju (co napriklad vobec nie je pravda :-)), ze sa musia citit obetou (co v mojom pripade nie je pravda). Generalizovane prepodklady. Len na ne poukazujem. Rozumiem, ze to moze byt Nikov svet, len ja nebudem “vmanipulovana” do jeho predstavy.

        Páči sa mi

      • A Matrioshka, este taka logicka hracka 🙂 Zober si, ze by som povedala: “pretože ak venujes téme ezoteriky (tanca, umenia, whatever), znamená to, že sa cítiš ako blazon (obet, sudca, whatever) a že sa v prítomnosti necítis dobre (si prilis uletena, nemas rada tento zivot, nezijes v realite, you name it).”
        Ty si to vsak nemyslis (pretoze vies, co citis) a nie je to kvoli tomu, ze si kedysi bola blazon, sudca, obet a chces to v sebe potlacit. Ale napriek tomu niekto PREDPOKLADA aka si a co citis (bud podla knih alebo seba) a nepocuva druhu stranu 🙂

        Páči sa mi

      • hej no, je pravda ze tieto jeho slova vyznievaju prilis extremne, ja som si to trochu zjemnila, tak aby to bolo pre mna akcpetovatelnejsie. Ani ja nemam rada, ked ma niekto prilis interpretuje, potom to vyznieva ako jedina moznost, ktora prichadza do uvahy.

        Páči sa mi

      • tak ved vravim asi by som sa spytala Kedy? Teraz? vela krat sa citim ako blazon, ale vela krat sa citim ako Pani s sirokym nadhladom, kadejako sa viem citit, takze co to znamena citis sa ako blazon?akoze je to najsilnejsi pocit?alebo najcastejsi?alebo co jako?

        Páči sa mi

      • Hm 🙂 jasne, ze sa asi kazdy niekedy v zivote citime ako obet, sudca alebo blazon. Ja som protestovala proti logike Ak A je cervene, B je zelene. Lebo nemusi byt 🙂

        Páči sa mi

      • ano. V podstate, bez toho aby tam bolo to upresnenie sa to neda ani celkom overit. Ak tam je to teraz, viem celkom presne potvrdit, alebo vyvratit. Aspon co sa tyka pocitv na vedomej urovni. Co sa tyka neuvedomovanych pocitov, tazko povedat, vacsiu vahu by som tomu prikladala, keby teda islo o tie nevedome, keby bola interakcia so mnou konkretnou a ten druhy by skusil interpretovat:citim ze na nevedomej urovni to mas takto a takto, aj ked zase tenky lad, lebo ak by to nahodou bola aj pravda, asi by som pocitila vlnu odporu ( co by konieckoncou mohlo byt signalom, ze mozno ma pravdu). ale ak je to v rovine VSETCI LUDIA tak to nema pre mna az taku vahu, lebo presne:ako vies?ako to vies overit?ze naozaj vsetci co toto, tak citia tamto?

        Páči sa mi

      • @ Tenshi – počuj, zobrala si to nejako osobne a ja pritom hovorím vo všeobecnej rovine. Ak by som to chcel na niekoho vztiahnuť, tak iba ak na Rolanda alebo možno Lilah, len oni dvaja sa téme slobodnej vôle venovali osobitnými článkami, ostatní vrátane mňa to len komentujú. A obidvaja sa vyjadrili veľmi konkrétne na to, aby sa k ním dalo zaujať stanovisko. Popieranie reality je široká oblasť, vrátane toho, ak niekto popiera, že je obeťou, preto som pred tou vetou uviedol nasledovné – ” ak sa s tým chce niekto pohrať”. Pravdou však je, že dopracovať sa k tomu, kde sa kto v hĺbke svojej bytosti cíti obeťou je náročné stopovanie a vyžaduje si aj veľkú dávku odvahy. Ak si všimneš, ani raz som ťa do tej témy nezahrnul, čiže s tebou ani nič neriešim. Navyše nehovorím o svojich pocitoch alebo názoroch, ale o tom, ako sa tieto veci odstraňujú z hľadiska štruktúr a blokád. Ak máš k tomu niečo z vlastnej skúsenosti, napíš. Či sa ti to páči alebo nie je už skôr z kategórie folklóru.

        Páči sa mi

      • Dobre Nik, takze nie osobne 🙂 Nesuhlasim s Tvojim predpokladom, ze:
        “pretože ak sa niekto venuje téme slobodnej voľby, znamená to, že sa cíti obeťou a že sa v prítomnosti necíti dobre (človek je príliš asketický, tvrdý na seba, hoci častokrát vzorom pre iných).”
        ..”Čo je celkom logické, pretože v prípade, že nemáš voľbu, si obeťou čohokoľvek – systému, života, okolia, karmy..”
        Viem, ze ma neriesis, davam Ti len spatnu vazbu, ked mozno chces byt toltekom, ohladom potreby nerobenia predpokladov. Ak spatnu vazbu chces, zober ju, ak nie, who cares 🙂 Inak, vyzaduje si aj velku davku odvahy mat pokoru a uznat si niekedy chybu 🙂 Tak pekny vecer a howgh z mojej strany.

        Páči sa mi

      • 🙂 Chceš v tom komentári silou mocou vidieť niečo, čo tam nie je. Tam nie je žiaden predpoklad, uviedol som diagnózu slovami “znamená to, že sa cíti obeťou”. Ak by som vyslovil predpoklad, napísal by som “predpokladám, že sa asi cíti obeťou”. To je dosť podstatný rozdiel, ktorý ti uniká … 😉

        Čo sa týka toltéctva, Toltékovia na ceste za slobodou tému obete v sebe samých riešili technikou malých tyranov. Boli to dosť brutálne spôsoby ako zo seba postoj obete vyplaviť, pretože v tom čase nepoznali jemnejšie metódy (alebo prípadne typy ľudí, ktorých si medzi seba vyberali na jemnejšie spôsoby nereagovali … 😉 ). Oproti tyranovi si v princípe vždy v pozícii obete. Čiže ak by si žila v tej dobe a povedala by si nagualovi, že “teraz už pochybuješ o slobodnej vôli”, ako to píšeš vyššie, tak by si mala na krku malého chutného tyrana co by dup až dovtedy, kým by si cestu k svojej slobodnej vôli nenašla. Finito, alebo ďalšia inkarnácia.

        Celé generácie Toltékov sa naháňali za tyranmi, chceli zo seba postoj obete vymlátiť ako to šlo aby si uvoľnili uviaznutú energiu, sú k tomu aj osobitné techniky v iných systémoch (uviedol som napríklad Bachové esencie, ktoré som nevymyslel) a ty napíšeš, že ak spájam slobodnú vôľu s témou obete, mám skratkovité uvažovanie alebo vidím veci neobjektívne, alebo som sa dopustil neexistujúcej formálnej chyby s “predpokladom” – naozaj úsmevné … Nie je to o tom, čo si myslíš alebo čo cítiš, je to o tom, či to máš spracované alebo nemáš. No a pri všetkej úcte, z toho čo o tom píšeš sa dá konštatovať, že si sa do tejto vrstvy svojej cibule ešte nedostala.

        Páči sa mi

      • “Predpokladat: 1. s istotou očakávať, že niečo je al. nastane, domnievať sa 2. mať niečo ako predpoklad, podmienku. Domnienka: niečo, o čom sa domnievame, názor, predpoklad, hypotéza, domnenie: nesprávna, chybná, falošná, klamná d.;”
        Neviem, kde si nabral, ze domnienku alebo predpoklad musis uviest slovnym spojenim “predpokladam, ze..”
        Vytvaras a komunikujes predpoklady tym, ze uvadzas vyroky, ktore su Tvojim nazorom, v Tvojom svete a predstave pravdou. Mozno to mas nacitane, mozno zazite, ale nemusi to byt pravda za kazdych okolnosti. Ty to vsak nepripustas. Vytvaras si domnienky, ze kazdy vidi zivot rovnako ako Ty. Ze kazdy mysli, posudzuje rovnako ako Ty, tym, ze nepripustis, ze A sa nemusi VZDY rovnat B, podla tvojej vyrokovej logiky. Mozno vo vela pripadoch mas pravdu, ale opat jedno pravidlo – bud skepticky a nacuvaj. Aj vlastnym slovam a pochybuj. Vytvaras predpoklad, ze to, comu veris, je absolutna pravda a nikdy Ti nenapadne, aby si vzal do uvahy, ze Tvoja pravda je relativna, virtualna pravda. Toto prosim neber osobne, to “Ty” sa da uplatnit na kohokolvek. Ja neviem, co je pravda, ani to neriesim, lebo ja mam svoj pribeh a Ty svoj. Ale ked niekto hovori jednoznacne, ultimatne vyroky, ktore NEMUSIA platit na vsetky pripady, je to pre mna hypoteza, cize predpoklad 🙂 Su odrazom jeho pribehu a mozno pribehu ludi, ktori maju rovnaky nazor, presvedcenie, presvedceni o svojej pravde ako jedinej moznej 🙂 A k tyranom – prave system presvedceni vládne nasmu životu ako tyran.A mozno to, co pisem je pravda a mozno nie 😆

        Páči sa mi

  11. A ešte niečo Nik. Ako som uvádzala v komentári Heli, kedysi (a nebolo to tak dávno) som bola o koncepte slobodnej vôle presvedčená. Fakt doslovne by som sa za ňu bola schopná biť. Ako uvádzaš pri toltékoch. Ja ním inak nie som, ani to nie je môj cieľ. Po mojom osobnom zážitku s Bohom, resp.vyššou mocou (je jedno ako to nazvem), už pochybnosti o slobodnej vôli mám. Ale je to môj zážitok a z toho plynúca viera. Takže je jedno, či to pre teba znamená, že teraz nedosahujem nejakú šupku cibule (aj keď predtým som ju dosahovala, dedukujúc podľa tvojho presvedčenia). To sa ti snažím stále vysvetliť, aj keď mám pocit, že z neznámeho dovodu tie slová neprenikajú na druhú stranu Použil si zaujímavé slovo diagnóza. Pokial nie si lekár, vo mne to opäť vytvára predpoklad, že posudzuješ a ľudí zaraďuješ do nejakej jednoznačnej škatuľky. A možno sa mýlim, fakt je to jedno.

    Páči sa mi

    • Pozri, plýtvaš energiou, ak mi dokazuješ svoj systém presvedčenia, alebo pohľad na svet. Pretože ja ti neponúkam svoj a ani nenapádam tvoj.

      Píšem len toľko, že ak chceš ošúpať jablko, môžeš si vziať nôž, alebo strúhadlo, alebo si doňho zahryznúť. Nehovorím o tom, či je to jablko pekné, či ho chcem, či je červené, alebo zdravé (to je systém presvedčenia). A v tom, že nožíkom to jablko za normálnych okolností ošúpeš mám absolútnu pravdu. Je zároveň možnosťou, že si vyberieš iný nástroj, alebo že budeš jablko obdivovať a ani sa k nemu nepriblížiš – slobodná voľba. Čiže hovorím len o prostriedku, ktorým sa k ošúpanému jablku môžeš dopracovať.

      Preto, keď mi napíšeš, že nožíkom to nejde, alebo že nožík k jablku nepatrí, odpíšem ti, že je to blud pretože sa veľa ľudí, vrátane mňa dopracovalo k tomu, že to nožíkom ide. Preto som začal túto líniu tým, že namiesto analyzovania (a dokazovania si vlastného systému presvedčenia) čo to slobodná vôľa je, preferujem jej použitie v živote – čiže ako k tomu ošúpanému jablku dospieť.

      Dobrou správou je, že máš slobodnú vôľu tento môj postoj kompletne ignorovať a robiť si s jablkom čo sa ti zapáči … 🙂

      Páči sa mi

    • Napísal som tie veci preto, aby som pohľad na možnosti vnímania a použitia slobodnej vôle obohatil. Asi už v tejto línii nemám viac, čo by som uviedol. Ak som sa ťa použitím niektorých slov dotkol, sorry – nebol to môj zámer. Vidím, že v niektorých formuláciách je ešte nejaká časť mojej arogancie, ktorá vytúžene čaká na spracovanie … 😉 🙂

      Páči sa mi

      • Nik, nedotkol si sa ma, dakujem za Tvoj nazor, urcite vo vela pripadoch pomoze, ked sa clovek akurat dostane do tej pozicie obete. Kazdy sme tam, z casu na cas 🙂 To, co je v mojej pravomoci a kompetencii sa snazim stale zmenit a dosiahnut slobodnou volou a teda ta moja byvala zelezna 🙂 Len sa mi uz obrusili hrany a trochu smutkom a pokorou zhrdzaveli.. Zistila som totiz dost tvrdo, ze ak to nie je v sulade s vyssim planom, tak sa s mojou volou mozem ist vypchat 😀 Tak si poviem: “Dej sa vôľa Tvoja” a je to o velkej dove

        Páči sa mi

  12. ja sa zase priklanam k tomu ze tu slobodnu volu mame ale napriek tomu sa obcas obetou citim. Totiz aj ked ju mam tak to vobec neznamena, ze nie som schopna si slobodne vybrat peknu hovadinu, ktora mi sposobi neprijemnosti. Pripadalo by mi pohodlnejsie, keby mi niekedy nebolo umoznene moc vymyslat, v mojom vlastnom zaujme 🙂 . A mozno aj toto slobodne rozhodnutie je realizovatelne. Cize sloboda odtal potal, keby mi to malo ublizit, tak radsej zakazat 🙂

    Páči sa mi

  13. Jeeezis este ma napadla jeden od veci priklad, ktory podla mna so slobodnou volou suvisi.Ze totiz na to, aby sme realizovali svoju slobodnu volu niekedy musime na to ze ju mame trosku zabudnut. Ja ked som bola mala, strasne som vzdy chcela dlhe vlasy. A moj tato mi to nikdy nedeovolil a vzdy ma ostrihal. Potom ked to bolo uz na mojej slobodnej voli uz mi ta “pomsta” ze teraz uz bude podla mojho tie dlhe vlasy pripadala uplne malo. Uz som musela mat minimalne ruzove, take onake, dohola alebo co daky velky ulet. A k tym dlhym vlasom som sa v zivote nedostala, lebo vzdy jak by uz mohli zacat byt dlhe, zacala som vymyslat co s nimi urobim. Az teraz zrazu, ked sa mi narodil syn, tak som zrazu vobec nemala cas riesit vlasy, tak som na ne zabudla. A heleeeee! MAM KONECNE DLHE VLASY! Rano fascinovane kukam ze waaaaw ved som si konecne splnila zelanie z detstva, ktremu uz peknych par rokov nikto nebranil, len moja “slobodna vola” 😀

    Páči sa mi

    • 🙂 Mozem sa spytat na jednu vec, aj ked viem, ze o viere, politike a peniazoch sa nerozprava.. Veris v Boha, alebo Vyssiu moc? Veris v to, ked sa povie: Bud vola Tvoja? Nie je to zo zvedavosti, len ak je odpoved ano, tak si v dileme. Kde je hranica medzi Tvojou slobodnou volou a volou Boha? Co ak sa tieto dve nestretavaju? Mas vzdy na vyber?

      Páči sa mi

      • Verim jasne vo vyssiu moc.Akurat ze ja neverim ze by mohol nastat rozpor medzi volou Boha a volu mna. Mne Boh vzdy vyplni to co si prosim. Preco by nemal?On s mojou volou suhlasi, akurat ze verim ze on ma trochu lepsie paky ako ja takze to vie lahsie zariadit, aby sa mi to splnilo 🙂

        Páči sa mi

    • matrioshka, no ja teda neviem, ci prave zhoda nahod alebo sa to stava bezne, ale mne sa stalo presne to iste. ked som bola mala, nosila som dlhe vlasy, ale potom, ked som mala asi 8 rokov, tak mi ich dal otec najprv skratit po plecia a potom asi o rok ma dal ostrihat uplne nakratko. bola som z toho zufala. on bol sportovec a podla neho to bolo prakticke a pekne, ale pre mna to bolo hrozne. a toboz, ked si ma potom zacali pliest s chlapcom. 🙂 musela som pockat nejakych 7-8 rokov a potom som si uz nechala narast dlhe vlasy. medzitym som sa dala este raz ostrihat nakratko, ale inak nosim uz len dlhe vlasy. 🙂 pre mna je prakticke prave toto a vlasy su akoby mojou sucastou, to som ja. (asi moje ego, ale predsa len moje). 🙂

      Páči sa mi

  14. Matrioshka, uvazovala som dlhsie, ci polozit druhu otazku. Pre Teba asi cista teoria, ale ako by si brala, ak by Ti vyssia moc ‘zobrala’ to najcennejsie pre Teba. Nie Tvoj zivot, to sa da zvladnut lahsie 😆 Nebola by to nahoda a vedela by si aj vysvetlenie.

    Páči sa mi

    • Tenshi, viem, ta otazka okolo mna lietala, uz ked si mi polozila tu prvu. Nemam potuchy ako by som zareagovala, asi by som sa totalne zosypala. . Ja sa neviem pozerat na ozajstne nestastie ako na nejaku skusku, ako na nieco, co ta dokaze posunut. Ja to vnimam tak ze mna by to zlikvidovalo.

      Páči sa mi

      • Nezosypala, neboj. Ženy zvládnu neuveriteľné veci. Neviem, kde berú tú silu, ale je to zázrak. Preto a pre veľa zážitkov v živote dávam našej slobodnej vôli limity a hranice. A necítim sa pri Tom ako obeť. Paradoxne sa cítim silnejšie, neviem prečo 🙂

        Páči sa mi

    • ak mozem odpovedat aj ja a z vlastnych skusenosti, da sa to zvladnut. aj ked ti vyssia moc vezme poslednu istotu napriklad, je to len v zaujme toho, aby si ani na takejto poslednej baste nelipla. samozrejme, kazdou skuskou clovek silnie a dozrieva a ja len s usmevom dodavam, ze obcas aj pekne stencuje tu barieru medzi pricetnostou a tou tichou zatokou za perejami sialenstva:)

      Páči sa mi

      • No ak je dozrievanie tvojim zelanim, prajem vela uspechov pri dozrievani, ja radsej ostanem nedozreta a lipnuca. Moja slobodna volba, tuto ambiciu nezdielam, barsaj na trula, ale hlavne v pohode 😉

        Páči sa mi

      • Jo a okrem toho tato teoria o nelipnuti mi nesedi aj z cisto racionalneho hladiska. Ked niekto na niecom lipne, mas dojem ze prestane lipnut, ked mu to zoberies?No obavam sa ze tym viac bude lipnut. Nelipnutie na tej veci skor dosiahnes ked ho tym zavalis, ze bude mat toho tolko, ze to uplne strati pre neho cenu. Lipnutie podla mna vznika na zaklade pocitu nedostatku niecoho.

        Páči sa mi

      • Roland, toto sa mi fakt paci 🙂 “kazdou skuskou clovek silnie a dozrieva a ja len s usmevom dodavam, ze obcas aj pekne stencuje tu barieru medzi pricetnostou a tou tichou zatokou za perejami sialenstva :)” Asi nikdy nevieme vopred odhadnut, kedy pridu tie pereje 🙂

        Páči sa mi

      • mozno je to aj dobre, inak by nam po uliciach behala kopa ludi v neoprenoch, s veslami v rukach a podozrievavym vyrazom v tvari v pritomnosti vody v akomkolvek skupenstve :))))))

        Páči sa mi

  15. za lipnutim je strach. strach o nieco prist, strach odovzdat svoju vieru bohu, atd. ak na niecom lipnes, just budes do zivota dostavat situacie, ktore ta z pocitu strachu maju vyliecit. napriklad clovek, ktory sa boji nedostatku-pravidelne dostava do zivota situacie, ktoreho s tymto strachom konfrontuju. a ako? no jednoducho tym, ze mu ten strach davaju prezivat … az ked prekonas strach, pochopis a prijmes tu cast seba, ktora sa boji (tamtoho ci onoho), dojde k vylieceniu a tym padom uz nie su nutne liecive situacie. takto to chapem ja. “Nelipnutie na tej veci skor dosiahnes ked ho tym zavalis, ze bude mat toho tolko, ze to uplne strati pre neho cenu”-nesuhlasim, sposobi to pravy opak. zahrn niekoho bohatstvom a sposobis mu tolko problemov, ze pocit strachu o majetok bude len ten najmensi:)))

    Páči sa mi

    • nemyslim. Pozri, ked nechces lipnut a mas aj vybranu metodu ako sa podla teba lipnut da oducit, potom budes tie situacie ktore si prajes aj dostavat. Podla mna je to na hlavu postavene, akoze liecis sa tym ze znova a znova ochories? No, ok, ak ochories len trosku, povedzme si tym posilnis imunitu. Ale ak budes chorlaviet znova a znova, tak ta to uz len oslabuje a znamena to ze s tvojou imunitou je nieco naozaj v neporiadku a mal by si ju posilnit a nie znova a znova vycerpavat. A v tomto prenesenom vyzname to posilnenie skor znamena zazivanie pocitu bezpecia ako pocitu strachu. Ten postup ktory popisujes ty (neviem ci ty to tak poznas z vlastneho zivota, alebo odkial prameni tvoj nazor) mi pripada nielen hodne nemilosrdny, ale aj neucinny.

      Páči sa mi

      • ak budes chorlaviet znova a znova, tak ti to predsa dava nejaky signal, nie?:) a nie nahodou ten, ze aha, tato choroba ma tuto pricinu, tak ju odstran a budes zdravy?:) chorobu nevyliecis posilnenim imunity, ale odstranenim pricin. aj clovek, ktory ma skvele imunotesty napriklad, moze mat silnu sirokospektralnu alergiu. to, ze ma silny imunitny system v tomto pripade znamena iba tolko, ze sa alergiou uspesne bojuje, ale nie, ze je povodca alergie odstraneny. dalsi priklad-ak sa budes silno drzat zabradlia, tak ti zivot pekne klepne po rukach, aby si sa pustila a mohla ist dalej. dohovaranie tu nic nezmoze. a cim viac sa budes drzat (lipnut), tym bolestnejsi bude uder, ktory ta od toho zabradlia ma odputat.

        Páči sa mi

      • No a ako chces liecit alergie, ked nie liecbou imunitneho systemu, ktory na niektore podnety odpoveda neprimerane?nie nedostatocne, ale naopak prehnane?to znamena nie optimalne to znamena nie zdravo?taky clovek, ktory ma sirokospektralnu alergiu, predsa nema v poriadku ten imunitny system. Odstranenim priciny rozumies co ak nie toto?odstranenie alergenov?alebo odstranenie bakterii?Klepat po prstoch niekomu kto sa nechce pustit musi len ten, kto je tak zadubeny, ze nedokaze vymysliet trochu elegantnejsie riesenie. Krcovito sa drzat prestane clovek vtedy, ked sa uvolni, ked bude mat pocit ze je v bezpeci. Inak mu len zlomis hnaty a pri prvej prilezitosti sa do zabradlia zahryzne zubami. A co potom?zuby treba vybit?tak to ho potom ked sa boji treba v jeho zaujme asi rovno rozmlatit na padrt aby sa upokojil?Dost chory nazorovy smer, sory.

        Páči sa mi

      • pricinou prehnanej reakcie organizmu nie je ochorenie imunitneho systemu. imunitna odpoved je riadena viacerymi cestami, za vsetkym je samozrejme psychika. v realnom zivote je akykolvek alergicky prejav signalom prehnanej reakcie cloveka na externy impulz. napriklad na stresove situacie, na prejavy lasky, na inych ludi … imunitny system je len sprostredkovatel, nie miesto, v ktorom sa skryva pricina-ta je ulozena v psychike. az odstranenim psychickej priciny alergia vymizne. co sa tyka tej druhej casti odpovede-system je taky aky je a je plne funkcny a aj vo svojom okoli poznam par ludi, ktori si aj po vybiti zubov nedali povedat a prisali sa perami. az ked prisli aj o tie, tak zacali chapat, ze nema vyznam sa prichytavat nicim dalsim, jedine, ze by mal clovek zaujem o zapis do Guinnesovej knihy rekordov, pripadne bol dobrovolnym darcom roznych casti tela bez naroku na vratenie:)

        Páči sa mi

      • Prepac, emotivne vyjadrenia, dako som sa rozstartovala, neznasam tento utrpenie velebiaci svetonazor 😉 sama mam iste predpoklady k masochizmu, ktore mi nevyhovuju a nemam rada nazory, ktore by provokovali k tomu tieto sklony v sebe este aj podporovat 🙂

        Páči sa mi

      • No co sa tyka liecenia alergia, ale aj inych chorob, ani v tomto sa nase nazory nezhoduju. Fyzicno a psychika maju obojstranny vztah, ani jedno nie je nadriadene, ich ovplyvnovanie je vzajomne. nikedy moze byt prvotnou alebo aktualnou pricinou psychika, inokedy fyzicke telo (napriklad nevhodne zlozenie stravy, bla bla bla atd.) Zasiahnutim do jednej oblasti ovplyvnis aj druhu a dobry liecitel vie odhadnut, kde presne je vhodne zasiahnut v tomto konkretnom pripade tak aby benefit bol co najlepsi. Nemyslim ze sa to da kategorizovat jednoznacim zovseobecnenim VZDY JE PRICINOU PSYCHIKA.

        Co sa tycha vybijania zubov, tak som rada ze vela ludi s takto drasticky vybitymi zubmi ani nepoznam, ale poznam dost pripadov, kedy namiesto vybijania zubov uvolneniu svalov pomohol obycajny dotyk, masaz, dychanie, cvicenia ako joga alebo feldenkreisova metoda.

        Páči sa mi

      • hovoril som o konkretnom priklade-o alergii, za ktorou sa skryva psychika. v tomto konkretnom pripade nepoznam pripad reverzneho liecenia-posobenim na fyzis dojde k vylieceniu psyche-ak taky existuje, rad sa necham poucit. dokonca aj klasicka liecba v tomto pripade pozostava z liecby symptomatickej alebo pripavy organizmu na alergenovu zataz (vakciny). ovsem suhlasim, ze oddelovat psyche od fyzis je rovnake nepochopenie funkcie ako oddelovanie ja od vyssieho ja. co sa tyka toho zaveru, dovolim si len podotknut, ze uvolnenim svalov sa tiez neriesi pricina ich stuhnutosti-ta opat tkvie v psychike. aj ked musim uznat, ze ma pozitivne ucinky, aj ked obvykle len docasne, ak nedojde k subezne napriklad k rieseniu viscerovertebralnych vztahov a navaznemu rieseniu navaznosti na psychicku rovinu, odkial je uz naozaj iba na skok na rovinu energeticku. rozumiem, co mi chces povedat a drzim ti palce, aby ti tento tvoj pristup k zivotu prinasal naozaj iba pozitiva. este mi napadla jedna vec v suvislosti s “neznasam tento utrpenie velebiaci svetonazor”. ludske telo je dizajnovane tak, aby cloveka chranilo pred nebezpecim a najdolezitejsim mechanizmom je bolest. to je aj vysvetlenie nasej debaty-clovek najlepsie reaguje na bolest, ta ho uci. rozkos je za odmenu, aj ked je to obvykle len schovana nepritomnost bolesti:) evolucny mechanizmus postaveny na pozitivnych pocitoch by nefungoval-dokazom toho je aj pokus s potkanmi, ktore dostali elektrody do mozgu a packu do paprcky a nou si mohli privodit orgazmus pomocou elektrickych impulzov kedykolvek. behom chvile sa uorgazmovali k smrti. pevne verim, ze keby spominane elektrody boli pripojene ku gonadam, tak tie male inteligentne potvory dodnes ziju:))))))))

        Páči sa mi

      • Bolest nie je ziadne vyucovanie, ale tak ako si napisal, signal, ze nieco nie je v poriadku. To sa nepotrebujeme ucit. Ucit sa potrebujeme to, ako ju odstranit. A podla mojho nazoru neexistuje priama umera medzi stupnom bolesti a schopnostou najst riesenie ako ju odstranit. naopak, aj nase telo ma istu hranicu, kde uz povedzme upadame do bezvedomia, alebo bolest prestavame vnimat, lebo svoj signalizacny ucinok splnila a dalej nam uz nijako nepomaha. Co sa tyka svalov, tak aj zasiahnutim cisto do svalov mozes ovplyvnit aj psychiku. Cisto fyzicke uvolnenie sposobi aj uvolnenie psychicke. Na odstranenie navykov ci uz svalovych (zle drzanie tela napr.) alebo psychickych asi nepomoze jednorazova intervencia, ale aj na toto su cvicenia. AK odstranis svalovy navyk, ono sa to premietne aj do psychickej roviny. Ako teda pises tie vztahy su vzajomne. Ostatne, jednorazovym klepnutim po prstoch takisto nezasiahnes NAVYK a problem vyriesis len aktualne. Neustalym trieskanim po jednotlivych castiach tela takisto navyk neodstranis, len zlikvidujes fyzicke telo. Cize ziadne vyucovanie sa konat nebude. Uvolnit sa neda nasilim.

        Páči sa mi

      • aj ked na druhej strane v kineziologii sa pracuje aj s jednorazovou intrevenciou do svalu. Odstranis nejaky blok a mozes vyriesit problem aj jednorazovo. Asi zavisi.

        Páči sa mi

      • poucovanie je platne akurat tak pre toho, kto poucuje, lebo si moze aspon na chvilu pobahnit vo vlastnej dolezitosti, co vobec nemusi byt na skodu, ponevac mu to poskytne chvilu uvolnenia. Ze by takteto nieco potreboval Boh, alebo vyssie sily, velmi silne pochybujem.Pre poucovaneho byva poucovanie zvycajne akurat tak na dve veci. A uz toboz v otazkach neschopnosti uvolnit sa. Ved sa na to pozri realnymi ocami. Decko sa boji zoskocit z preliezky a drzi sa jak kliest. Klepnes mu papekom po rukach a budes ocakavat ze ” sa pouci”, nabuduce spievajuci vylezie a s usmevom uvolnene zoskoci?????to by snad nikto nedokazal mysliet vazne 😉

        Páči sa mi

      • ….a najma ked je nad slnko jasnejsie, ze netreba robit vobec nic, pretoze raz sa aj tak pusti…proste sa unavi. Vzdy lepsie mat paprce unavene, ako dolamane, nie? 😉

        Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s