Tento článok ma ukáže v plnej kráse. Je o tom, ako som ja, nebojácna, odvážna, vzdorujúca bosorka ušla pred hmlou. 😕
Bola som na služobke a v hoteli. Počas obednej prestávky som vyšla von na slniečko, k malému jazierku s vodotryskom pred hotelom. Boli v ňom rybky rôznych farieb a cez jazierko viedla drevená lávka a ja som na nej s obľubou postávala a pozerala na rybky.
Po chvíli všetky rybky zaliezli do tieňa lávky a ja som sa rozhodla pozerať na vodu. Milujem vodičku, jej zurčanie, vôňu i energiu. No a táto vodička vystrekovala cez ružicu asi meter do vzduchu a potom s čľapotom padala späť do jazierka. Nesmierne ma to ukľudňovalo; idylka ako vyšitá.
Ako si tam stojím a pozorujem vodotrysk, napadlo mi, že by som mohla urobiť niečo pre spiritualitu. Cez vodu fontánky bolo vidno nejaký nízky ihličnan na brehu jazierka. Svietilo naň slnko a časť vetiev bola osvetlená, kým zvyšok bol v tieni. Tak som si povedala, že idem zízať a rozostrím pohľad a pomedzi kvapky vody budem zízať do tieňa medzi vetvičkami ihličnanu.
I rozhodla som i učinila. 😛 Zazízala som sa do tieňa, mantrovala som v kuse a po pár sekundách ma prestala tryskajúca voda rušiť a nevadilo ani, že vietor pohupoval konármi – moje oči sa nalepili na tieň a už sa ho nepustili.
Po chvíľke akoby sa z tieňa začalo šíriť svetlo. Kolega videl, že postávam a ničnerobím (náročky písané spolu, pretože ide o moju najobľúbenejšiu činnosť 😛 ), tak prišiel, že na čo pozerám. Poradila som mu, nech sa zapozerá cez vodu do tieňa stromu, že po chvíli zbadá svetlo. Divne na mňa kukol a odišiel.
Znovu som sa zahľadela do slabého svitu v tieni. Odrazu som mala pocit, ako keby sa ten sivastý svit naťahoval do strán. Vytvoril čosi ako tenkú vrstvu sivastej hmly. Pobavilo ma to a sledovala som, čo sa bude diať.
Hmla sa pomaly rozširovala.
Ešte stále to bolo zábavné, len medzičasom mi moja pamäť vyhodila informáciu o tom, ako sa Castaneda kedysi zazízal do vody, z vody vystúpila hmla a hoci mu don Juan povedal, že sa nemá nechať hmle pohltiť, on sa jej pohltiť nechal… a potom mal problémy s vodou a nielen on, ale aj don Juan, ktorý ho z toho musel ťahať (ako aj inak)…
Nuž, Castanedova hmla bola zelená kým táto moja bola striebristá. Pohoda. Zízam.
Lenže ona sa tá hmlisko odrazu začala plaziť ku mne.
Chvíľu som tam stála a zízala (tentokrát už jak teľco na nové vráta 😕 ) a snažila som sa spomenúť, čo to don Juan vravel Castanedovi, že v takomto prípade treba robiť… Nespomenula som si. Povedala som si “ja sa nebojím, svet je priateľský a koniec-koncov nie som nič iné než presne tá energia, z ktorej je aj tá hmla”, lenže už ako som si to hovorila, uvedomila som si, že sa spustil vnútorný monológ a snaží sa ma ukľudniť (čo nutne znamená, že už kľudná nie som). A tak, ako sa hmla ťahala ku mne, odrazu ma pochytila absolútna panika a ja som bezhlavo zdrhla.
😳
Teraz by som sa za to najradšej kúsla do zadku. Už sa nedozviem, čo z toho mohlo vyliezť – a mohlo to byť niečo celkom zaujímavé… Možno nejaký portál či čo… Budem to musieť znova vyhľadať v knižke.
Alebo si nájdem iný vodotrysk a zopakujem to, lenže tentokrát už nezdupkám.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Správne rozhodnutie, poslúchnutie Vyššieho ja prevážilo nad tvrdohlavosťou 😀 … asi si nebola pripravená.
Páči sa miPáči sa mi
Mám otázku pre ostatných. Nie preto, že by som nemala názor, ale zaujíma ma aj iný…
Často počúvam afirmáciu: “Dávaj si pozor na svoju dušu, mohol by si o ňu ľahko prísť”.
Môže vôbec človek stratiť dušu?
Páči sa miPáči sa mi
Jari,
ja síce nie som odborník na duše, ale podľa mňa a toho, čo som si poskladala z toltékov, človek o dušu prísť nemôže. Môže sa jej dobrovoľne “vzdať”, ale kým žije, dovtedy ju má… Dušu chápem ako “intent”, úmysel, lepidlo, ktoré drží dohromady naše energetické vlákna a robí z nás hmotnú, “živú” bytosť..
Možno pri energetickej rekonfigurácii (ale tú podľa mňa vedia urobiť jedine anjeli, presnejšie: Otec ako jediný z anjelov) sa jeden úmysel nahrádza iným – a tomu by zodpovedalo aj to, čomu sa v SRT hovorí “výmena duše” či tak dajako (ja na terminológiu veľmi nie som, pokiaľ štimuje obsah 😉 ). Ale ak ti aj vymenia “úmysel” a tvoj život nadobudne nový zmysel, ešte stále ti ostáva časť pôvodných energetických vlákien s tvojimi spomienkami, takže sa necítiš ako niečo iné.
To, že niekto príde o “dušu” zrejme súvisí s tým, ako sa tá “duša” definuje. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
podla mna jedine z bicykla…
Páči sa miPáči sa mi
Tušila som to. Myslím, že termín “stratiť dušu” vznikol v cirkevných terminológiách ako nástroj strachu pred niečim, čo ani sami nechápeme. Možno má niekto na mysli pretínanie energetických vláken, ale tu tiež pochybujem, či je to vôbec možné. Pripadá mi to ako strihanie vody nožnicami 😛
Páči sa miPáči sa mi
tenshi 😛 daj niečo pre necyklistov 😆
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Ja som vzdy hovorila, ze cvicenie skodi, teda aj bicyklovanie 🙂 Ale mne sa paci formulacia od Platona. Myslim, ze ju nemozeme stratit. Platon: Duša sa vyznačuje preexistenciou, nehmotnosťou a nesmrteľnosťou; má zložku pudovú alebo žiadostivú, senzitívnu alebo srdnatú a rozumovú (duch). Rozumová duša sídli v hlave, srdnatá duša sídli v hrudi žiadostivá duša sídli v bruchu. Telo je väzením duše. Duša sa s telom v človeku spája na základ koexistencie, a nie jednoty substancie. Je veliteľom a strážcom tela.
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš, a ja som vždy mala predstavu, že telo je obalené dušou, že si v nej hovie ako v perinke 😛 … ktovie, odkiaľ to mám.
Páči sa miPáči sa mi
hm, mne to neznie až tak nemožne …
… ako môžeš v istých situáciach stratiť svoju tvár .. tak isto môžeš prísť o svoju dušu ..
a vlastne, prichádzaš o ňu práve vtedy, keď konáš nie podla seba, ale podla čohosi naučeného … podľa ruiza by to bolo podľa akýchsi vytvorených dohôd, alebo ak žijeme kolektívny sen, nie ten svoj vlastný .,..,
vtedy vlastne svoju dušu stratíš …
ale technicky vzaté, to nikdy nejde …
Páči sa miPáči sa mi
lilah, skôr tuším, že v takýchto prípadoch strácaš alebo vzdávaš sa vôle alebo slobody, nie duše. Ale naisto to neviem 😛
Páči sa miPáči sa mi
jarah …
🙂 prosto a jasne, chýba tu definícia duše … akákolvek, aby sme sa potom od toho mohli odvíjať v diskusii dalej … 🙂
hm, ako téma mi to príde zaujímavé, aj keď mierne zbytočné … bez urážky prosím, to nie je mierené proti tebe, proti nikomu, len si tak hovorím, … že aj ked sa dopátram k 100% pravde, na kieho mi tá pravda vlastne bude? .. pokiaľ je len v podobe vedomostí ? … na čo potrebujem vedieť toto? …
( ako keby som sa teraz dozvedela, že v dalšej galaxii, objavili diamantové bane … do tej galaxie sa v tejto inkarnácii nedostanem, pretože je vzdialená niekoľko tisíc svetelných rokov od našej zeme, …
schránka človeka nie je uspôsobená na taký dlhý let, a teda mi uvažovať o tom, ako sa dostanem k tým diamantom dostanem príde absolútne zbytočné … zvlášť, pre túto inkarnáciu … )
ale? ako téza je to zaujímavé veru …
Páči sa miPáči sa mi
v skratke …
aj takéto úvahy, .. mňa odvádzajú od toho hlavného, čo je podľa mňa najdôležitejšie …
od cítenia a preciťovania …
čoho? .. napr aj čerstvého vzduchu ktorý mi prúdi z otvorených balkonových dvier … alebo chuť kávy, ktorú pijem atd … alebo len objatie mojej krásnej princeznej … ( je to taký objímací typ … 🙂 )
ak budem hlavou pri diamantových baniach v inej galaxii, nemám nič ani z nich, ale ani z toho objatia … lebo bude len letmé …
len to som tým chcela povedať … ( hm, rozmýšlam, prečo cítim potrebu dopredu vysvetlovať, 😕 hm … )
no nič to, pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Prečo si to myslíš, lilah? Ako sa dá porovnať niečo, čo je našou podstatou s diamantovou baňou v inej galaxii? Ak je to nepodstatné, tak čo robíme na tejto stránke a prečo diskutujeme a píšeme príspevky? 😆
Páči sa miPáči sa mi
ved práve to … 😕
joj, ale práve som spravila to čo som písala … iba preciťovala čo som robila, hm …
šla som si zapáliť na balkon, a pekne som sa vedomo sústredila na všetko … ako držím tu cigaretu medzi prstami, koľko svalov sa muselo zapojiť do tejto prostej činnosti, .. iba držania tej cigarety, .. dívala som sa na to, ako tá cigareta horí, .. potom som do seba pekne vtiahla ten dym, pomaly, znova som sa sústredila len na to, koľko svalov som musela zapojit do tejto bohumilej činnosti 😛 .. ako sa namiesto čerstvého vzduchu dobrovoľne nechám sama sebou vdýchavať tento dym, horúci, ktorý pri pomalom nádychu pekne pálil v hrdle, po troch šľukoch som to udusila … hm, … hm, hm … no zaujímavé toto …
hm …
no nič … pekný zvyšok dníčka prajem … 🙂 všetkým 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Šamanizmus hovorí o “strácaní kúskov duše” – a to vtedy, ak nejaká naša energia zostane (cez emócie) zavrznutá v nejakej minulej situácii, niekedy dokonca celá jedna časť osobnosti (napr. u molestovaných detí) – ale “nestrácame” ju, len je dočasne zavrznutá inde a nemáme ju k dispozícii. Ja mám na tieto situácie jedno cvičenie, ktoré robím pravidelne (alebo aspoň vtedy, keď som vyčerpaná) – začnem si predstavovať, že sa točím okolo svojej osi ako derviš, a všetky energetické vlákna, ktoré odo mňa niekam vychádzajú, sa namotávajú na mňa späť. Vraj to zaberá. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Niečo podobné – s tým namotávaním, som kedysi robila, keď moje ratolesti dospeli. Stiahla som si späť vlákna a priestor som u nich vyplnila energiou lásky… vlastne ju vyplňujem dodnes, dobrovoľne 😀
Páči sa miPáči sa mi
Nevadí, všetko je tak, ako má byť, každá hmla sa raz rozplynie a strach z nej tiež. 🙂 Chce to iba viac praxe.
Páči sa miPáči sa mi
ale ani sa nevrátiš 😛
Páči sa miPáči sa mi
Vždy, človeče, buď tohto znalý: stále vedľa teba kráčajú Deti Svetla.
Majstri sily Slnka, nikdy nevidení, predsa však ochrancovia ľudí. Otvorená pre všetkých je ich cesta, otvorená pre toho, kto bude kráčať vo Svetle. Oslobodení sú Oni od Temných Amenti, oslobodení sú od Siení, kde Život vládne zvrchovane. Slncami sú oni a Pánmi rána, Deťmi Svetla, aby žiarili medzi ľuďmi. Sú ako človek a predsa sa líšia. Nikdy v minulosti neboli oddelení. Jedným boli vo večnej Jednote, cez celý priestor od začiatku času. Prišli v Jednote s Celkom, z prvopriestoru, formovaní a neformovaní.
Dali človeku tajomstvá, ktoré ho budú strážiť a chrániť od všetkého ublíženia. Ten, kto by cestoval cestou majstra, slobodný musí byť od otroctva tmy. Premôcť on musí beztvaré a beztvárne; premôcť on musí fantóma strachu. Poznanie musí získať všetkých tajomstiev, cestovať cestou, ktorá vedie temnotou, ale predsa stále pred sebou udržiavať svetlo svojho cieľa. Prekážky ohromné stretnú ho na ceste, predsa má pokračovať k Svetlu Slnka.
Počuj, Ó človeče, Slnko je symbol Svetla, ktoré žiari na konci tvojej cesty. Teraz ti odovzdávam tajomstvá: ako sa stretnúť s temnou silou, stretnúť a poraziť strach z tmy. Len znalosťou môžeš zvíťaziť, len znalosťou môžeš mať Svetlo.
Teraz dávam ti znalosti, známe Majstrom; znalosti, ktoré porazia všetky temné strachy. Použi ich, múdrosť, ktorú ti dávam. Pánom budeš nad Bratmi Tmy.
Keď k tebe príde pocit, priťahujúci ťa bližšie k temnej bráne, prever svoje srdce a zisti, či pocit, ktorý máš, pochádza zvnútra. Ak nájdeš temnotu svojich vlastných myšlienok, odstráň ich preč z miesta vo svojej mysli. Pošli cez svoje telo vlnu vibrácie, nepravidelnú prvú a pravidelnú druhú, opakovane znovu a znovu až do oslobodenia. Naštartuj Vlnovú Silu v Mozgovom Centre. Smeruj ju vo vlnách od hlavy po chodidlá. 😀 ZIN URU
Páči sa miPáči sa mi
pre mna zvlastna, ale pekna rec. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😳 A teraz prosím “preklad pre blondínky”, Čikitet… 🙂
Páči sa miPáči sa mi
že sa nemáš čoho báť, ak si v jednote vieš, že všetko je z jednoty … že sa prosto iba nechaj viesť svetlom, svetlom seba a všetko je ok … .-)
a nemáš sa vzdávať 🙂 …
toť preklad prefarbenej čiernovlásky z pôvodnej blondíky … 😉 …
Páči sa miPáči sa mi
Juchú, toto mi chýbalo…šaráda 😀
Takto tomu rozumiem ja:
Tma=strach=nízka vibrácia
Buď jej pánom = ak vibrovať nízko, tak vedome, ale potom vieš ako sa zažať-zasvietiť, čiže zvýšiť vibráciu
Toto sa dá dosiahnuť iba poznaním = učiť sa, učiť sa, učiť sa
Poraziť strach = zasvietiť/prebudiť svetlo/slnko/sebelásku v srdci
Cestovať cestou majstra = cesta bojovníka (poraziť svoj strach on potrebuje -“musí”)
Ešte nerozumiem tým 2 vlnám vibrácií, tá nepravidelná a tá pravidelná.
Čiki, poprosím o preklad z smaragdodoskovčiny 😀
To cvičenie, ako to spraviť mi bude posunuté, “keď dozrie čas”, alebo sa o tom píše aj niekde oficiálne pre všetkých?
Páči sa miPáči sa mi
Len si dovolím poznámku. Podla mňa poznanie sa nerovná učiť sa. Poznanie ide z vnútra, treba ho len vydolovať…”tvrdou prácou” vrátane aj učenia, ale mám pocit, že to nie je len učenie. Je to aj o vnútornej múdrosti a zrelosti. Ale možno to sú zbytočné slová…nejak tak to cítim, len to presne neviem dať do slov:( a je to len môj pohľad na vec, tak ako ho máš ty:)Takže všetko môže byť pravda:)
Pekný večer…
Páči sa miPáči sa mi
Aljoska,
ovšem “učiť sa” neznamená výlučne sedieť v školskej lavici… Znamená aj zažívať a brať si z toho poučenie. Každá forma “zmúdrievania” je “učenie sa”. A tak každé poznávanie je iba učenie sa – a nič iné.
Páči sa miPáči sa mi
Don Juan Castanedovi posúval bod spojenia, aby vnímal inak, iné, vnímal … Je to len v tom, že z určitého miesta vnímania sa Carlito už nevedel vátiť späť sám, vtedy mal akože problém. Keď si také niečo skúšaš, stačí si priebežne skontrolovať posun bodu spojenia späť, jemne. Keď to ešte ide, je to OK, keď to ide ťažko, tak sa vráť pretože máš možno málo energie alebo niečo iné … Ale ako píšeš, dosť času vo večnosti, nezdá sa že by ti niečo ušlo … 😉 To ešte bude hmly … 🙂
Páči sa miPáči sa mi