Šamanské liečenie: práca s minulými životmi

Pokračujem výpiskami z Katie Weatherupovej a musím povedať, že pri tejto téme som sa konečne cítila pochopená… Už chvíľu mám totiž novú teóriu o minulých životoch. Ešte kým som bola zástancom mechanistickej predstavy, že tak ako sivobradý pán v bielom dlhom tričku s nápisom “Boh” existuje priehľadná, amorfná “duša”, čo je stále jedna a tá istá entita, celkom som vedela pracovať s tým, že ideme zo života do života a… a ten dôvod mi unikal. 😕 No ale hinduisti tvrdili, že “duše”, tak sa im verilo.

Potom prišli  do môjho života toltékovia a oni mali trochu inú teóriu – a mojim taoistickým koreňom oveľa bližšiu. Nie “jedna duša, rôzne životy”, ale energetické vlákna, ktoré sa vzájomne kombinujú do “osoby”, ktorá žije, jej spomienky sa ukladajú v energetickom vlákne (a to by vysvetľovalo aj akašické záznamy), pri smrti osoby sa energetické vlákna rozídu a nové sa skombinujú do novej osoby, ovšem so spomienkami všetkých tých predošlých životov uloženými v sebe a prístupnými pre “osobu”, ktorú v danom okamihu tvoria.

Toto je môj súčasný svetonázor. A keďže som tiež jedna taká “osoba”, ktorá vznikla kombináciou istých energetických vlákien s ich spomienkami, mám k týmto spomienkam aký-taký prístup – a môžem ich považovať za svoje “minulé životy”. Ale ak neexistuje reálne “ja” idúce zo života do života v rovnakej energetickej zostave, nemôžu existovať ani minulé životy tohto reálneho ja.

A čo by bolo účelom takto existujúcej “duše” a jej minulých životov? Každé nové zoskupenie energetických vlákien je unikátne. Má svoje vlastné silné a slabé stránky a vie ich použiť na spracovanie a uzavretie situácií, ktoré dovtedajšími kombináciami iných vlákien neboli doriešené – a na vytvorenie nových nedoriešených situácií, ktoré si vyžadujú iné silné a slabé stránky. Tieto by vo vláknach zostávali zapísané ako “otvorené” – a to by mohla byť tá “karma”.

Mne z toho takto vypadli “dohody duše pred vtelením”, pretože ak niet duše, nemá sa kto dohodnúť – a s kým. Miesto ad-hoc dohôd sa do veci dostáva prvok systémovosti, ktorý umožňuje rozvoj a zdokonaľovanie systému nezávisle od úmyslu “jedinca”. Pretože systém a logika sú moje posvätné kravy (a tých mám celý kravín, to mi verte), ja s týmto videním inkarnácií a minulých životov viem dobre existovať. Nevravím, že je to pravda; vravím len, že je to súčasť môjho príbehu a tak môj záujem o duše a minulé životy je tým skreslený.

Na Weatherupovej mi vyhovuje, že duše a inkarnácie vníma tiež voľnejšie, hoci viac v koľajach hinduistických a ezoterických tradícií. A vlastne preto tu bol celý môj preslov – je možné, že z kapitoly budem vyberať účelovo to, čo sa zdalo logické a užitočné pre môj pohľad na tému. 🙂

“Steve Rother hovorí, že ak chcete vidieť minulý život, nepotrebujete hľadať ďalej než v svojej garáži. Je to užitočná metafora, pretože poukazuje na tendenciu ľudí upínať sa na veci, ktoré už stratili svoju užitočnosť. Odkladáme si ich, pretože si možno myslíme, že ich jedného dňa ešte budeme potrebovať, alebo sa nedokážeme rozlúčiť so spomienkami, čo sa s nimi spájajú. Ale všetky tieto veci zapĺňajú priestor v našom živote, až už sa nedokážeme voľne pohybovať alebo nevieme nájsť veci, ktoré dnes potrebujeme.”

Toto uľpievanie na fyzických či energetických “veciach, “ktoré nám už neslúžia, nám uberá životnú silu. To si potrebujeme uvedomiť, keď ideme pracovať s minulými životmi – to posledné, čo potrebujeme, je dodávať si do života haraburdie z minulých životov.

“Keď svoju pozornosť zameriam na minulé životy, tak vždy s úmyslom uvoľniť moju energiu tak, aby som mohla byť plne prítomná v tomto živote.”

Minulé životy s rôznymi ľuďmi rezonujú rôznou intenzitou. Pre niektorých sú základom ich existencie, pre iných len udičkou a pre niekoho predstava minulých životov vôbec nedáva zmysel.

“Musíte veriť v minulé životy, ak chcete mať úžitok z tohto typu šamanskej práce? Absolútne nie. Vo všeobecnosti, čo sa týka minulých životov, mnohí ľudia majú veľmi pevne spustenú roletu, ktorá im bráni spomenúť si na tie minulé život, ktoré žili. A to je aj dobre tak: máme hodne čo urobiť v tomto živote a nepotrebujeme ešte významnú časť pozornosti odštiepovať na minulé životy. Navyše som presvedčená, že všetky lekcie či situácie, ktoré z minulých životov treba ošetriť, budú aktivované cez skúsenosti a zážitky v tomto živote.”

Začíname prácu

Prenesieme sa do svojej posvätnej záhrady s úmyslom požiadať  svojich spirituálnych sprievodcov  o pomoc pri preliečení všetkých záležitostí z minulých životov, ktoré potrebujú ošetriť. Môže to byť veľmi všeobecná cesta, alebo môže ísť o hodne špecifické otázky. Existuje niekoľko náznakov, že by v hre mohli byť vplyvy z minulých životov:

  • nevysvetliteľný silný strach (napr. strach z výšok, hoci ste s výškami nikdy nemali problémy – mohol by to byť signál z minulého života, kedy ste padli z výšky a dorantali sa)
  • veľmi intenzívna negatívna reakcia na nejakú osobu, miesto alebo situáciu
  • vzorec správania, u ktorého máte pocit, akoby sa stále opakoval, odkedy si spomínate.

Vždy sa môžete svojich sprievodcov spýtať, či má daný problém korene v minulom živote. Môžete sa spýtať aj celkom všeobecne “Čo na mojich vzťahoch s mužmi potrebuje vyhojiť?” alebo “Prečo tak silno reagujem na danú osobu, miesto, situáciu alebo predstavu?” alebo “Čo je zdroj môjho strachu zo vzťahov, z práce, z tmy?” Odpoveď môže byť spojená s minulým životom, ale môže to byť aj čokoľvek iné. Vaši sprievodcovia vám napovedia a navrhnú spôsob, akým danú vec vyhojiť.

Pretíname putá

Jedným z najjednoduchších spôsobov vyhojenia vecí z minulých životov je len preťatie pút s daným životom bez nejakého skúmania minulého života a jeho podrobností. Aj keď niektoré hojenia sú spojené s bolesťou, bolesť nie je nevyhnutnou podmienkou. Ono je aj lepšie, ak práca s minulými životmi (alebo podľa môjho: so spomienkami na niečo iné než môj súčasný život) nie je veľmi srdcervúca. Ak sa začneme príliš stotožňovať a súcitiť s tými, čo sme “boli”, môžeme prekročiť svoje energetické hranice a ponoriť sa do drám minulosti miesto toho, aby sme žili súčasnosť.

Žiaľ, moje “minulé životy” boli presne tohto charakteru – a ja som bola naivná a verila som, že keď už som si spomenula aspoň okrajovo, musím sa hrabať v detailoch. Jeden jediný bol “pohodový” – a tam som sa tiež nedostala vlastnou zásluhou, ale vďaka hypnotickej nahrávke a chuti “ísť sa pozrieť”. Bolo mi to nanič, našťastie som to rýchlo pochopila a tak mi to vzalo len pol dňa energie, kedy som sa snažila na internete vykutrať, či to tak mohlo byť, alebo som si to totálne vymyslela. (To bola ešte fáza, kedy som verila, že si niečo aj nevymýšľam 😉 .)

A preto, aby sme sa koncentrovali na súčasný život a netrieštili energiu na hrabanie sa v minulosti, je dobré jednoducho popretínať putá.  Dobré je požiadať sprievodcov, aby nám tie putá poukazovali. Ja som tak kedysi poprosila labuť, aby mi pomohla s niečím, čo ma nesmierne rozčuľovalo: pri srdcervúcich filmoch som chytala nekontrolovateľné záchvaty plaču. Vždy, keď niekto umieral, plakala som za pozostalých; keď niekto odchádzal, plakala som za tých, čo zostali. Plakala som nad bolesťou zo straty. No a moja labuť ma vzala na breh nejakej rieky, kde som mala dávať pozor na nejaké malé dievčatko, Maru. Ale ja som sa radšej zabávala a nedala som pozor a Mara sa utopila… Odvtedy  som plakala za všetkých, čo museli prežiť to, čo som ja kedysi nepozornosťou spôsobila.

Keď poznáme putá, použijeme niektorú z našich metód na odrezanie sa.

Skúmame vzorce správania

Napriek tomu, že to býva emocionálne náročné, niekedy je potrebné skúmať aj podrobnosti minulého života, ak chceme pochopiť jeho dopad na našu prítomnosť. Sú to zdanlivo nepochopiteľné vzorce v udalostiach a našich reakciách na ne, ktoré potrebujeme rozkódovať, ak ich chceme zrušiť. Je rozumné spýtať sa sprievodcov, do akej hĺbky potrebujeme minulosť poznať, ak sa chceme pohnúť vpred. To je vec, ktorú ja obvykle nerobím – a potom tým trpím a naťahuje sa to zbytočne donekonečna…

Už som písala, ako som si spomenula na jeden hodne starý minulý život… Potrebovala som tú spomienku, aby som začala uvoľňovať energie v ňom zavrznuté. Nebolo to však také jednoduché, ako som si myslela a skutočné spracovávanie začína až niekedy teraz… Dostala som detaily, aby mi vysvetlili 1. neochotu viazať sa na hocikoho a hocijakú skupinu ľudí, 2. neochotu preberať zodpovednosť za hocijaký iný život okrem môjho vlastného a 3. neochotu viesť a združovať ľudí. Lenže vtedy som to nepochopila… Vzala som to ako návod, že mám poprerušovať dvojstranné energetické väzby, čo som aj urobila. Napriek tomu sa situácia nevyriešila a pokračovala v mojom živote naďalej vo forme programu “úžasní mladí muži”. Až teraz, v posledných týždňoch, som pochopila oveľa širší dopad celého programu (čiastočne až dnes, kedy tento článok píšem): byť tým, čím chcem byť, nezávisle od toho, či to okolie hodnotí ako “osvietenecké”, “sebecké”, “velikášske”, “egoistické”, “sebadôležité” či akokoľvek inak… Presne dnes som niečo robila a mala som pocit, že za to chcem obdiv a uznanie, ale zo skromnosti a pocitu, že “to by som nemala”, som to nechcela zverejniť. Najprv mi napadlo, že sa musím zachovať “správne” a potlačiť svoje pudy, potom som si spomenula na Otca a Gabriela, ktorí mi hovoria, že som presne to, čo potrebujú, aby som bola. Tak som sa pre istotu spýtala, či to moje nutkanie zviditeľniť sa nie je len ego. Vraj nie… a vtedy začali zaklikávať do seba kúsky skladačky. V tej niekdajšej situácii som odovzdala celú svoju moc do rúk iných ľudí. Dokonca keď som bojovala o prežitie, cítila som vinu za to, že som seba dala na prvé miesto… Celý príbeh ma mal upozorniť na to, že som tam odovzdala svoju moc a mám si ju nárokovať späť. Lenže najprv som potrebovala poodstraňovať hodne nánosov viny, než som bola schopná túto správu pochopiť…

Ak sa potrebujeme rozhodnúť, či sa budeme zapodievať minulosťou aj do hĺbky, pozrime sa na to, čoho sa náš súčasný problém týka. Ak je to niečo, čo sa zásadne dotýka našej fyzickej bezpečnosti a zdravia, najvhodnejšie bude len prestrihnúť putá a nezapodievať sa obrazom seba samého, ako umierame v kaluži krvi alebo sme zmrzačovaní alebo nám inak ubližujú… Ak sa však problém týka oblasti vzťahov s inými ľuďmi alebo nášho sebaobrazu, je vhodné pozrieť sa na detaily a odhaliť vzorec/program, ktorý treba zrušiť. Pomáha to zbaviť sa pocitov viny za naše riešenie niektorých zásadných situácií v súčasnom živote.

Alebo sa dá urobiť “zlatá stredná cesta” 🙂 a začneme najprv pretínaním pút a počkáme, či to veci vyrieši. Ak nie, začneme liezť hlbšie do minulosti.

Ak máme v nejakej situácii pocit, že potrebujeme poznať podrobnosti, tak pravdepodobne ide o vzorec, ktorý sa opakoval po viacero životov. Môžeme si vyhľadať buď jeho prvý alebo posledný výskyt. Všetky ostatné výskyty medzi týmito dvoma sú akosi menej dôležité.

Ale hlavne by sme nemali skúmať minulé životy len zo senzáciechtivosti, aby sme zistili, či sme boli Napoleon alebo Bonaparte:

“Verte mi, ešte aj tí najzatvrdilejší zástancovia reinkarnácie spochybňujú pravdivosť vyhlásení, že niekto bol slávna historická osobnosť. … Väčšina ľudí, ktorí veria v reinkarnáciu, neverí, že boli druidskí veľkňazi či egyptské princezné. A tí ľudia, ktorí nimi skutočne boli, to nezverejňujú.”

38 thoughts on “Šamanské liečenie: práca s minulými životmi

  1. fuha, dost tazky clanok na rano… ale zas mam nad cim uvazovat… pri tych mojich niekolkych skromnych nahladov do minulosti som mala stale pocit, ze som to ja, ale zaroven je to aj ina osoba… a pri citani clanku o kombinacii pospajanych vlaknach mi to konecne zacina davat zmysel.

    Páči sa mi

  2. Viem sa stotožniť s predstavou istých energetických vlákien, ktoré sú napojené na ľudského jedinca a zároveň na akášické záznamy. Dohodou potom môže byť práve vôľa zoskupiť také vlákna, ktoré sa ten jedinec podujal uzatvoriť. Môže sa mu to podariť a nemusí, zvládnutie úlohy je vopred neznáme, lebo toto jedinečné prepletenie energetických vlákien reaguje na podnety po svojom. Je dobré, že sa spomienky minulých životov (alebo paralelných, pre toho, kto pochybuje o lineárnosti času) neprenášajú automaticky do toho, ktorý si práve uvedomujeme. Sleduješ? Nie súčasný, ale ten, ktorý si PRÁVE uvedomujeme. Lebo spomenúť si na tieto detaily by zna,menalo opakovať chyby, alebo rozhodovať sa pod vplyvom, a to predsa nechceme, však?

    Páči sa mi

    • Veľmi nad tým nerozmýšľam. Mohlo by byť kľudne aj náhodné; ak by systém fungoval samoriadením, tak aj náhodné kombinácie spĺňajú svoj účel – poznávajú. 🙂

      Ale… ešte by to mohlo byť aj tak, že Úmysel/Otec má nejaký záujem vyskúšať nejakú mimoriadnu kombináciu a tak predurčuje, ktoré vlákna sa budú najbližšie kombinovať. Ovšem vyzerá mi to ako energeticky náročné na údržbu, čo Príroda obvykle nie je, takže mám skôr tendenciu myslieť si, že nikoliv a náhoda. 🙂

      Ale môže to byť aj úplne inak. To je len to, čo si ja o veci myslím… alebo aj nie… 😀 Ale teraz som čítala jeden z komentárov, už neviem, ktorý, a je tu aj tá možnosť, že všetky interpretácie sú pravdivé – podľa toho, na ktorý aspekt karmy a reinkarnácií sa práve pozeráš. Môžeš vidieť nuly a jednotky alebo môžeš vidieť Windowsy a Word alebo môžeš vidieť textové súbory… a je to pritom stále jedno a to isté. 🙂

      Každý by mal používať tú analógiu, ktorá je jeho vnímaniu najbližšia. Nepreberajte slepo moju, pretože ja nemienim preberať tie vaše – ani slepo, ani vidiacky. 😛

      Páči sa mi

  3. tyyy kokso… tak teraz mi to dobre pomotalo hlavu. taketo nieco som uz u seba nasla, ze tie vlakna sa rozplynu a davaju dokopy s inymi a tak, ale ja som to brala ako koniec cyklu jednej duse v mnohych zivotoch. a az potom ked spravi uplne vsetko co mala, tak az potom sa rozplynie a ide sa spojit s dalsimi. lebo je mi jasne ze nemoze zostat len tak niekde a musi sa znova pouzit. ale ze by sa to stavala po kazdom zivote, no velmi tazko sa mi to prijima. este neviem co mam s takymto niecim urobit 😀 aj v hinduizme sa hovori ze nirvana nastava az po vsetkych cykloch a to rozplynutie a znovunapojenie na zdroj je pre mna nirvana, tak nejako mi to nejde ze by sa to zazivalo po kazdom jednom zivote… ked tak nad tym rozmyslam tak si to aj volako viem povedat 😀 ak by som brala to ze kazdy druh vlakna je ako crta nasej osobnosti a tak, tak to sa urcite meni pocas zivotov. ale stale si neviem vysvetlit to, ze jeden minuly zivot moze byt aj viac osob. to ako keby pred mnohymi rokmi boli vlakna v ludoch velmi zhustene a teraz ako keby uz mali v sebe menej druhov. takze som sa rozdelila! schiza v priamom prenose 😀 a zachvilu uz bude mat kazdy v sebe uz len jedno vlakno a tak podla priamej umery nas bude moct zit ovela viac…ak je teda vyhradena pre zitie len urcite mnozstvo vlakien…no co mi na to poviete? len prosim niekto lebo sa zblaznim z toho 😀

    Páči sa mi

    • :D: Kacka, moja rada proti zblázneniu: nebudem si ja veru lámať hlavu nad takouto pre mňa ťažkou matematikou, veď skôr, či neskôr sa to dozviem 😆
      A potom ešte: Pravda je všetko, tak si vyber nejakú Tvojmu srdcu blízku 😉

      Páči sa mi

      • Teraz sa mi biju vsetky tieto moznosti a este aj ta ze to je este uplne nejako inak, tak by som bola najradsej keby k tomu povedalo co najviac ludi ako si to myslia oni. sice by som sa nemala zameriavat az tak na kvantitu ako kvalitu, ale tu sa mi uz osvedcilo ze aspon polovica ludi vidi skoro tie iste veci, tak sa necham prekvapit 🙂 dufam ze sa aj co najviac ludkov zapoji! no aaa tym ze skor ci neskor sa to dozviem sa casto snazim upokojit……nefunguje 😀

        Páči sa mi

  4. Vnímam to takto:
    Existujú energetické vlákna, ktoré nás spájajú so životnými osudmi ľudí, ktoré môžme vnímať ako minulý život.
    Duša ich dostala na vyriešenie, a dostala ešte ego, ktoré sa dnes vníma ako ja. V tomto živote sa dostáva do situácií, alebo vzťahov, kedy má možnosť restíky vyriešiť. Minulý život môže byť kľúč. Prečo? Lebo v súčasnom živote je ego príliš zainteresované, a preto často hľadá iného vinníka svojich problémov mimo seba (napríklad výchovu, rodičov, spoločnosť, svet), alebo vymýšľa rôzne výhovorky. V minulom živote, keď vidí akože seba ako konal, čo cítil, a vidí aj iné možnosti ktoré mal, a nájde spojitosť so svojím súčasným životom, má veľkú možnosť tento problém vyriešiť. Najefektívnejšie riešenie je cez odpustenie a pochopenie. Môže týmto ľuďom z minulosti navrhnúť aj iné riešenie situácie, ktoré ak prijmú a uskutočnia, tak sa im aj nám zlepší prežívanie. Ak sa niekedy zdá, že sa postavy uviazli na mieste, alebo odôvodňujú prečo nemôžu konať inak, tak za tým môže byť napríklad ich strach, hnev, smútok, vina, zatrpknutosť….Vtedy je dobré vytrvať, ísť hlbšie, a presviedčať ich s láskou ako najlepších priateľov, aby spracovali svoje emócie, lebo sme to my.
    Pretínanie pút považujem za poslednú možnosť. Zdá sa mi egoistická. Prečo? Myslím, že ak sme niečo dostali, tak sme schopní to vyriešiť, aj keď nás to bude stáť viac času, alebo bolesti ako nám je príjemné. Spracovanie minulosti vnímam ako čin z lásky a službu sebe a celku, ako vyliečenie. Verím, že to pomáha zlepšovať klímu vo všetkom čo je. Preťatie pút vnímam ako vzdanie sa zodpovednosti, a ponechanie na doriešenie iným, myslím že aj pre toto sa hromadia zlé emócie v spoločnosti.
    No a na záver: neviem, či je to naozaj, alebo sú to len fantázie. Ale vyliečenie je skutočné.

    Páči sa mi

    • Vidíš, a tu sa ja zasa nechytám… pretože vychádzaš z predpokladu, že sme niečo “dostali” na vyriešenie a tak to musíme vyriešiť, lebo sme to “dostali”, teda niekto vyšší s tým rátal, že to zvládneme… V mojom vnímaní existujú situácie a kombinácie schopností, ktoré sú/nie sú schopné danú situáciu ošetriť. No a o ktoré kombinácie ide, to sa zisťuje tým, že sa situácia opakuje znova a znova s inou kombináciou schopností a niekde sa zaznamenáva, ktorá kombinácia to zvláda plne, ktorá menej a ktorá vôbec. A proces sa opakuje tak dlho, až sa všetky kombinácie všetkých schopností v tejto jednej situácii vystriedajú.

      Ak to tak ale je, kľudne sa môže stať, že danú situáciu nevyriešime, pretože odpoveďou na otázku je “táto sada schopností na danú situáciu nestačí”. A tak situácia zostáva neošetrená na vláknach, ktoré tvoria naše vedomie, a po zániku nášho individuálneho vedomia sa bude riešiť inak a ten, kto “naše” vlákna bude vtedy zdieľať, si na ňu vie spomenúť ako na svoj “minulý život”.

      A z takéhoto pohľadu potom nemôže byť nijaké rozhodnutie “egoistické”, pretože je to len hláška o tom, či daná sada schopností zvláda alebo nie – čiže presne ten výsledok, o ktorý vlastne po celý čas išlo. 🙂

      Páči sa mi

  5. Si rýchla ako raketa.
    Je možné že na niečo nestačím, ale to neznamená, že sa nebudem snažiť. Myslím, že človek nakoniec aj keby nezvládol všetko, tak nakoniec pri úprimnej snahe zvládne viac, ako si pôvodne myslel. Egoistické – neurobím všetko čo môžem, lebo sa mi nechce.

    Páči sa mi

    • To máš pravdu, že ak sa nepokúsim, nezistím, či zvládam. 🙂 Ovšem je možné, že nie každá kombinácia schopností je poháňaná túžbou zistiť, čo všetko zvláda… A keby hneď aj nebola, systém sa aj tak naučí – a to, že daná kombinácia schopností je “lemravá”. 😛 A zasa z toho vypadáva slovíčko “egoizmus”… Vnímaš, kam sa ťa snažím doviesť? 🙂 Egoizmus je hodnotiace slovo. Hodnotiť môžeš len vtedy, keď máš sadu do kameňa vytesaných a univerzálne platiacich hodnôt. (Univerzálne = nemenné a rovnako platné pre všetkých.) Ty ako mimostojaci (=netrčíš po uši v kaši toho druhého) môžeš niečo považovať za egoistické – ale len preto, že to meriaš svojimi očami, nie jeho očami… On to môže považovať za legitímne, pretože to nebude merať tvojimi očami.

      Páči sa mi

    • K tomu zaznamenávaniu. Neverím, že ide o nejaké sledovanie, alebo štatistiku, aké kombinácie schopností čo sú schopné vyriešiť. A ak je to z hľadiska celku tak, to už je mimo záber môjho vedomia. Ako jednotlivec to vnímam tak, že ak vo svojom minulom živote vidím niečo ako nesprávne chovanie, cítim vinu, alebo frustráciu a prenáša sa to aj do tohoto života vo vzorci chovania, tak som schopná to robiť aj správnejšie. Inak by bolo všetko z môjho pohľadu v poriadku, nemala by som žiaden problém.

      Páči sa mi

      • vobec sa mi nespaja pretinanie put s nezodpovednostou. Naopak, viem to vidiet aj ako velmi zodpovedne rozhodnutie v zmysle zhodnotenia svojich sil a realny odhad, NA TOTO JA NESTACIM, nemam na to, citim ze niekto iny to moze vyriesit lepsie ako ja. Alebo naopak, moze byt vysledkom pocitu, zvladnem to tentokrat konecne tymto sposobom, pretatie put je moznost, ktoru som (z akychkolvek dovodov) doteraz nepouzila a som ochotna vyskusat vsetky moznosti, ktore mozu preoblem vyriesit. Aj na zaklade tohoto clanku som si opat uvedomila ze na kazdu situaciu existuje ix rieseni, aj tie nefungujuce maju vyznam, presne v tom aby sa zistilo, ze toto nefunguje ( alebo teda funguje takto a takto). Nikdy to nevieme vopred. Ja osobne som to donedavna vnimala tak, ze sledujem povedzme moj problem a vsimam si ako ho riesia ini a hladam kedy to funguje im. Reku ze potom odkopirujem. No ale problem je ze ani u tych inych nevidim riesenie, s ktorym by som JA bola spokojna. Je to pravdepodobne preto, ze nie je mojou ulohou kopirovat, jednoducho mi to nepomoze. Mozno mojou ulohou je skusit nejake riesenie, ktore mozno aj fungovat nebude. Preto som totalne rada, ked niekto iny skusi ine, a to pre neho fungovat bude. Mam taky pocit ze ten jeho vysledok sa odtkne aj mna, ze vyriesenie toho problemu co i len jednou osobou akosi uberie na jeho naliehavosti na vsetkych frontoch. Je to akoby organizmus hlasil HALO HALO SME SMADNI HLADAJTE VODU! Vsetky bunky robia co mozu, az sa nakoniec dostane do brucha voda a dolezite centra sa zasobia. Ista kozna bunka uz mozno odumrie, lebo sa velmi vysusila a voda sa k nej nestihne vcas dopravit, ale akonahle su dolezite centra zasobene, prestane dostavat signal, ze je stres a moze sa ukludnit. Splnila svoju ulohu. Vsetci pracujeme na spolocnej veci, nemusime robit vsetci veci spravne, lebo aj tak nevieme co je a co nie je spravne vopred. Ak budeme skusat viacero ciest, mame vacsiu sancu ze to vybavime.

        Páči sa mi

      • Jana, sebaobraz nemusi byt totozny s realnymi schopnostami. To ze citim vinu vobec nemusi znamenat ze nevyuzivam vsetky svoje moznosti. Mozem sa precenovat, mozem dufat ze som ovela dokonalejsia ako v skutocnosti som a hnevat sa na seba ze (bohuzial) na toto naozaj nemam. Mozno mi ten pocit viny len dava falosnu nadej, ze ked sa za nieco potresnam, budem sa snazit viac a vsetko co potrebujem je viac sa snazit. Vsetko ostatne je k dispozicii. A co ked nie je?Co ked sa mozem aj posrat a nedokazem to, lebo s mojou vybavou sa to jednoducho dokazat NEDA? Tato moznost, ako aj vsetky ostatne moznosti ako to teda je, sa tiez neda vylucit, nacim ratat aj s tymto.

        Páči sa mi

  6. ja by som sa chcela opytat, co v pripade, ked sa niekto snazi silou mocou s nami udrzat puta a stale sa nam vracia do zivota a zasahuje don ho, snazi sa vytvarat situacie, ktore navodzuju vytvorenie put, priklad byvaly partner s ktorym mate deti. Nevie sa zmierit s tym dlhodobo, ze uz nie je partner, len rodic . hmhm . Neustale striedanie nalad a zmeny postojov, vynucovanie si pozornosti v jeho prospech hmhmh tuna ani ignoracia a ani rozumne riesenia a vysvetlovania akosi nepomahaju, cas nevie aky dlhy bude hmhm. ako sa zbavit tohoto unavujuceho puta? alebo branit sa stale jeho opatovnemu naviazaniu?

    Páči sa mi

    • ja sa neviem branit, lebo ked sa branim, venujem tomu nejaku energiu a tym viac posilujem puto. Raz som absolvovala taky rozchod, kde raozchadzanie sa travlo hadam aj dlhsie ako samotny “vztah” 🙂 . Puto skoncilo samo od seba, presne som rozpoznala ten moment, sedela som v elektricke, on so mnou (zvykol na mna cakavat a behat mi za ritou kam som sa pohla, napriek oficialnemu rozchodu), nieco mi rozpraval a potom polozil otazku ci sa mi nechce niekam s nim ist. A v tej sekunde zrazu vo mne vsetky moje bunky zborovo a jednochlasne odpovedali: NECHCE. Ani neviem co a ci vobec som daco odpovedala jemu. Tam to skoncilo a potom sa este chvilu snazil stavat na hlavu ale to bolo fakt len chvilu, kym to pocitil, ze TOTO PUTO zmizlo. Energia ktora do neho prudila, sa vycerpala. Proste zrejme len tym sposobom, ze jednoducho dosiel benzin. Ja som pre to neurobila nic viac, len minula vsetku stavu.

      Páči sa mi

      • hmhm ja viem martioska, ja to tiez tak robim, nebojujem, som slusna a respektujem jeho postavenie otca, kym mu to dojde, ale vidim ake je to preneho tazke a ani po 2 rokoch od rozchodu mu nedoslo, co sa stalo a je zaseknuty v akomsi momente ci co, nedoslepy neochotny dozriet, zodpovedne pristupit ku vsetkemu, pochopit situaciu hmhmm ja odmietam vsetko, som len rodic, nic viac a on variruje z jedneho hranicneho stavu,uplnej ignoracie do hruheho zaslepenosti a nevie sa dostat do rovnovazneho stavu, naposledy somt o zazila pred dvoma dnami, ked uz prislo aj k nadavaniu a dozvedela som sa veci, az som oci otvarala, jeho ego je ranene, by si neverila ako hmhmh a plieska okolo a skusa ci sa chytim niecoho hmhm
        no a ja s tym mojim postojom anglicana sa na neho pozeram, a uz som mu povedala, ze odmieta dospiet a tento stav mu len vyhovuje z jeho len znamych pricin hmhmhm a nam skodi aj mne a aj detom hmhm slovo deti akoby neexistovalo, len on a to, aby ma mohol este nejako zranit, alebo ja neviem co a uplne nerozumie, preco ma nic nezranuje a osocovanie akehokolvek druhu nepomaha hmhmhm
        ja neviem, naozaj uz neviem a zijem si dalej, len je to niekedy naozaj unavujuce, lebo komunikovat kvoli detom musime a aj riesit veci s tym suvisiace musime hmhmhm on to berie ako napadanie vsetko hmhm
        takze neviem, podla mna odo mna nejde ziadna energia k nemu, nemam puto yiadne, mam to preliecene nikolkymi sposobmi, len nerozumiem, preco sa ma tak kliestovito drzi a nenajde si niekoho ineho predsa, no nie? nejaku super zensku , co je 100x lepsia ako ja , no nie? vsak to sam chcel, toto je len vysledok jeho spravania sa voci mne, nic ine a ja som zaujala postoj :-))) hmhm dakujem za odpovede matrioska hmhm tieto vztahy to je na mrtvicu naozaj hmhm

        Páči sa mi

      • 🙂 elizabethin,

        mám takú malú prozaickú poznámku = píšeš o rozchode, a teda on je možno typ človeka, ktorý potrebuje mať niektoré veci doslova čierne na bielom a najlepšie na opečiatkovanom kuse hlavičkového papiera, pričom tým myslím to, že ak nie ste ešte rozvedení, tak možno niečo vyrieši rozvod …, lebo ak reaguje nedospelo, hoci fyzickým vekom už dospelý je, tak určité hranice stanoví súd – napr. ak jedna zo strán opakovane marí snahu o pohodovú komunikáciu po rozchode emotívnymi výkyvmi a pokusmi o manipuláciu, či iný nátlak.

        Páči sa mi

      • moonika hmhm
        tak toto pride asi smiesne niekomu, ale ja naozaj este pre sudne tahanice skoro po dvoch rokoch nie som rozvedena, byvaly odmieta dohody , vsetko sa riesi sudne a to trva naozaj hmhm nechce pristupit na riesenia a situaciu pochopit odmieta, neakceptuje realitu vobec a aj to, ze po rozvode jednoducho sa stanovuje vyzivne aj sa deli majetok hmhm ale nie v jeho prospech z urazenej jesitnosti, ale bohuzial tak ako ma kazdy z nas narok hmhm myslim, ze moje deti maju narok na vyzivne aj je to smiesne, ale naozaj maju 🙂 hmhm takze toto je len vec postoja a myslim si ze pomstichtivosti, o deti a ich standard tu nejde vobec si myslim, co naozaj nechapem, ale ked to pripisujem urazenemu egu, alebo egocentrizmu alebo comukolvek inemu , snazim sa byt naozaj trpezliva a j tolerantna a aj chapava hmhm ale akosi to nefunguje hmhm asi to chce len cas a znova modlidby sa naozaj rozchod, ktory bol nevyhnutny ale s tym, ze oboch nas to oslobodilo od vela bolesti a deti by nemali tym trpiet hmhmm neviem naozaj neviem hmhmmhm len si myslim, ze z mojej strany energeticke puto nie je a tot oje o neviem com, zavislosti, pomste, com sa toto zivi z akej energie toto prameni neviem naozaj, cim v dnesnej dobe moznosti a aj chapania vsetkeho a aj dostupnej literatury v zmysle partner nie je moj majetok , moze dochadzat a ako dlho toto trvat bude hmhmmh

        Páči sa mi

      • ufff, ak to on berie ako ventil na zranenú samoľúbosť a pod., je možné aj to, že u neho to má tak silnú intenzitu, že to postačuje potom jednostranne a valcuje aj teba a deti = viď prieťahy v súdnom konaní, lebo inak sa rozvody zbytočne nenaťahujú, už len zo zásady hospodárnosti v náväznosti na štátom znášané trovy konania… Skús sa aj opakovane porozprávať s kolíznym opatrovníkom detí, nech s ohľadom na deti koná voči súdu ráznejšie, aby deti mali potrebné nároky čo najskôr priklepnuté aj súdom.

        Páči sa mi

      • hej, len tym ze ho riesis, ze sa nim zaoberas, co robi a a co by mal robit, co ako vnima a co ako preziva mu energiu vysielas. Takze to nie je tak ze ty si voci nemu neutralna. Predstav si ze by ti nadaval daky cudzi clovek, mozno by si si pomyslela ze je na hlavu a o tri dni by si si uz na neho nespomenula. Jednoducho aj tym ze si robis starosti, toto by tak nemalo byt, som nutena s nim nejako vychadzat a podobne mu to puto potvrdzujes. Je to tazke, lebo tym ze mate spolocne deti, cast puta tam ostane, asi zaklad je, odlisit tu cast, ktorej sa zbavit mozes a nechat ju nejak odplavat.

        Páči sa mi

      • hmhm viete dievcata, ked mi to prvykrat povedala pravnicka, ze to bude trvat 3-4 roky, tak som neverila ako je toto mozne, ale naozaj je, ako vidim, nase sudnictvo ani co sa tyka rovodov hmhm nie je take, ake by malo byt, hlavne ak su komplikovane pripady hmhm a vlastne tym, ze naozaj potrebujem komunikovat a dohodnut sa , tym je tam energia, ale nie taka, ktora by vyzivovala toto predsa hmmhm tazko sa naozaj chape to, preco vlastne niekto vedome odmieta riesenie situacie, lebo by mal z toho aj vlastny prospech predsa, ma slobodu a buducnost, najst sikohokolvek chce a zacat znova a mat rodinu, takze vo vlastnom zaujem sa pustim stareho a budujem nove hmhmm a stare nech si robi co chce predsa hmmh a aj su tam deti, tak som rad, ze je o ne postarane a ten rodic pri ktorom su, sa stara a tym padom som spokojny, nemam problemy s vecami ako do skoly zo skoly, chora zdrava, najest napit, jednoducho to bremeno ostalo na tej matke co sa snazi a ten otec, dajme tomu uz len z cistej vdacnosti sa snazi dohodnut a aspom tymi financiami, podporit aby neboli problemy z ekonomickeho hladiska hmhmm takto to myslim, medzi rozumnymi ludmi, co maju chapanie reality v sebe funguje hmhmm o com to potom je, takato vojna a cim sa to energeticky zivi hmhm toto mi nejde do hlavy vobec hmhmhm

        Páči sa mi

      • elizabethin,
        to puto medzi vami je, a je tým intenzívnejšie, čím dlhšie sa zaoberáš rozchodom. Či sa ti to páči alebo nie, cítiť to aj na tvojich príspevkoch do diskusie. Môj rozvod trval takmer tri roky a keď už som nevládala ďalej loziť po súdoch, lebo môj bývalý robil a hovoril všetko preto, aby vyzeral ako chudáčik, ktorý sa nechce rozviesť a je ochotný sa z večera do rána zmeniť, tak som už prestala rozmýšľať, čo si kto o mne pomyslí a povedala som sudcovi, že mám novú vážnu známosť a chcem si založiť plne funkčnú rodinu. A bolo po všetkom. Proti tomu už nemohol nikto nič namietať a ja som sa konečne oslobodila spod vplyvu tyrana.

        Páči sa mi

    • jarah mozno je to preto, ze som unavena naozaj, mala som nadhlad a aj odstup, ale ked sa nieco natahuje, tak ta to vtiahne znova a ty rozmyslas jednoducho o tom viac asi ako je zdrave, je to prirodzene hmmh
      ja ti verim, vsak ja takto byvaj aj s detmi uz 2 roky prec, len byvaly vymysla stale a tym sa to natahuje a mne to zneprijemnuje zivot aj ked sa snazim pohynat dalej, vie ze mit o zneprijemnuje zivot aj ked sa snazim zit dalej a neprikladat tomu dolezitost hmhm
      ale ked sa neche niekto delit s majetko, tak ta to jednoducho nepusti a nemozes si ani prenajat a ani urobit hypoteku dalsiu vies? vsetko tu so vsetkym suvisi a sudy su kazde 3 mesiace len a ked si to odsabotuje, tak aj za jeden rok sa nic nepohne hmhm
      ja som to tu napisala preto, ze ma zaujimalo, ci existuje nejake energeticke puto este aj ked sa snazis pretat vsetko nepotrebne co sa da, nic viac mhmhm to ostane je asi len otazkou casu a neviem cim este hmhmmh jednoducho to treba prezit a nic viac hmhm
      dakujem za tvoj pohlad ale, vidim, ze aj ini maju s tymto problemy a je to skor asi bezne ako nezvycajne hmhmh

      Páči sa mi

      • Ja som najhrubšie puto preťala tak, že som sa o majetok vôbec nesúdila. Aby som mala konečne pokoj, všetko som mu nechala a začala aj s dvoma malými deťmi od nuly. To, že on ukrátil svoje deti vypovedá o ňom a jeho snahe sa zmeniť 😀 … ale keď už nebolo prečo sa meniť, no nie? 😆

        Páči sa mi

      • Čítala som len posledné komentáre, takže možno budem celkom odvecná… Energetické puto môže existovať od nás k niekomu alebo od niekoho k nám. Ak existuje obojstranné, nemá zmysel pretínať len to svoje. Treba preťať aj to od neho k nám. A Weatherupová niekde píše, že to treba robiť niekoľkokrát po sebe, pretože na prvý raz sa to takmer nikdy nepodarí, ak s dotyčným máme spoločnú minulosť.

        Páči sa mi

      • Súhlasím, mne sa to za dobrých dvadsať rokov ešte nepodarilo stopercentne. Možno na to idem zle, pretínať puto od bývalého k sebe je ako žuvať gumových medvedíkov, ble.

        Páči sa mi

      • jarka asi mas pravbdu, nema to cenu vsetko, som uz unavena, asi mu poviem to iste, nech si to vsetko necha, ze uz sa nemame o com jednoducho dohadovat hmh mas pravdu, ja tiez zacinam od nuly a myslim, ze sa mi to dari aj, nech si ma co chce , ale je to cloveku luto, len si na to musi zvyknut asi ako na ine rany zivotne vsak?

        Páči sa mi

      • Ešte ma napadá, že prečo sa to puto znova môže na nás “uchytiť”… pretože tam je niečo, pre čo sa mohlo uchytiť aj prvý raz. Toto je teraz obraz a asi bude dosť zmätený, keď ho dám do slov… Napríklad: zaujímaví sú len muži, ktorí o mňa nestoja. A keď sa nám napriek tomu podarí nejakého naviazať na seba, samozrejme, že to nedopadne dobre… Problém je naša nízka sebahodnota. Kým hľadáme partnera A SÚČASNE trpíme nízkou sebahodnotou, prichytávajú sa na nás stále tí nesprávni chlapíci. Tak to zmeňme a napríklad prestaňme hľadať akéhokoľvek partnera. Všetko, čo vyzerá ako potenciálny partner, pre mňa prestáva byť zaujímavé. Odrazu sa miesto, kde sa nevhodní chlapíci mohli energeticky “zaháčknuť”, vyrovná, zostane hladké a nemajú o čo pripevniť svoje energetické puto… Dlhej reči krátky zmysel: je nejaký dôvod, prečo ten chlapík ešte stále môže byť dôležitý v našom živote. Možno sú to len tie peniaze, ale skôr si myslím, že to bude presne to isté, pre čo do nášho života vôbec vstúpil. Ak zmeníme toto, vypadne z neho. (Teda príklad: ak sme sa na chlapíka naviazali len preto, že sme sa konečne chceli vymaniť z rodiny a od panovačnej matky, čo nám všetko diktovala, tak rozumnejšie je odstrihnúť puto s matkou, nie puto s chlapíkom.)

        Páči sa mi

      • eli, asi tak… veď deti zo zákona aj tak majú nárok na svoju čiastku, či ti to teraz súd priklepne alebo nie.
        Ja som bola už taká vynervovaná, že som si seba dala na prvé miesto pred akýkoľvek majetok 🙂

        Páči sa mi

      • asi tak nejako jarka,
        naozaj clovek sa snazi aj pockat, ale casom citi, ze sa nijakeho rozumneho pristupu nedocka a jednoducho ani spravodlivosti hmhm tak je nejlepsie nechat to tak a zivot ide dalej hmmh
        hhmmh vies heli, my sme sa brali hlavne kvoli dietatu, aj ked som svojeho byvaleho milovala, ten dolezity zlom nastal vlastne vtedy ked osm otehotnela a chcela som urobit spravnu vec, co kazdy cakal hmhmhm takze musim porozmyslat, kde sa to uchycuje, ci stale v podvedokmi sa necitim akosi naviazana pre tie deti, ze je aj on povinny mat za ne zodpovednost, ked som to vtedy aj tak citila hmhmhm
        ale po case je to uz len na nervy a nic viac, treba naozaj jasne stanoviska hmmh

        Páči sa mi

      • 🙂 elizabethin,

        skús presúvať pozornosť súdu a zúčastnených strán na deti, pretože výživné aj tak určí súd a subjektívne výlevy rodiča, ktorému deti nebudú zverené do osobnej starostlivosti sú druhoradé – prvoradá je objektívna schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť. Na ťahanice o spoločný majetok máte obaja čas až po rozvode = do 3 rokov od doručenia rozhodnutia o rozvode … 🙂 Takže dovtedy sa časť vecí vyrieši samospádom a na nevyriešenú časť možno dozrie ústretovosť 🙂

        Páči sa mi

      • dakujem za vsetky rady dievcata 🙂
        mas pravdu monika, je to tak, naco sa znervoznovat majetkom, ku ktoremu sa nechce vyjadrovat , lebo ho bavi natahovanie vyzivneho, ze sa unavim skor ako on hmhmhm tada mozno aj caka, ze ma prestane bavit a k tomu ani nedojde hmhm
        to sudnictvo na slovenku naozaj nie je take idealne ako si mnohi myslia, cest vynimkam hmhmmh
        teda som si chcela osterit to energeticke puto a vidiet v tom niekde ten hacik, co sa zadrapne vzdy a myslis si, ze bojujes za deti, alebo koho vlastne bojuje clovek pri tom dlhodobom natahovani hmhmmh iste je, ze v prospech deti to nie je z jeho strany a z mojej je to vycerpavajuci boj hmhmhhm a treba robit rozhodnutia naozaj uz casom, ci sa vykaslat, ked urobim vsetko, co som mohla a aj tak to nespravodlivo skonci a vediet to v sebe osetrit tak, aby to cloveka nezranovalo a nebralo viac energiu, alebo bojovat s veternymi mlyni a to sa tiez donekonecna neda hmhm naozaj sudnictvo na slovensku je nespravodlive a ovplyvnitelne a na toto nech sa nikto neurazi hmhmhm vlastna skusenost hmhmhm
        ale naozaj treba si v sebe najst ten zaklad ako pise hela, na co sa to kotvi v cloveku a z coho, z akeho bodu to cerpa energiu, to je asi najdolezitejsie pre buducnost a pre spokojnost v sebe, aby to cloveka nezranovalo stale dookola, treba to naozaj osetrit hmhmh
        dakujem vam vsetkym dievcence za rady a aj povzbudenia a aj tomuto blogu heli :-)))))))
        ste moje slniecka 🙂

        Páči sa mi

  7. Elizabethin, možno ti pomôže moja skúsenosť – tiež som sa vydávala, lebo som ostala tehotná …
    po rozchode som sa dlho trápila otázkou, či bolo moje rozhodnutie najvhodnejšie, či som predsa len nemala “držať hubu a krok” najmä kvôli deťom – keď pre ne prišiel na víkend, tešili sa … Dnes sú dospelé a keď som sa opýtala, či im nebolo smutno za otcom, ako to vtedy vnímali, povedali mi, že som mala od neho odísť skôr! Keď som sa s prekvapením opýtala – ale veď ste sa nevedeli dočkať kedy príde? odpoveď – jasné, veď nás vozil na výlety a kupoval samé maškrty, pozerali sme videá … ale nechceli by sme s ním bývať. Aj keď som si ja myslela, že niekdy im možno bolo smutno za otcom – omyl, bolo im smutno, ale nie za vlastným otcom, ale za “dobrým otcom”.

    Páči sa mi

  8. dakujem erika, za tvoj nazor a aj zivotnu skusenost, ale som rada, ze som odisla a snazim sa zacat nanovo zit aj ked je to tazke a dufam, ze to deti casom pochopia aj same, teraz su malicke este, je pred detmi o nom nic zle nehovorim, aj ked by som mohla hocico, do tohoto nezasahujem casom ak to bude takto pokracovat, si urobia nazor aj same, teraz na to nemaju este rozum a nechapu vela veciam hmhm ale nemenila by som naozaj a som rada, ze som sa k tomu odhodlala, lebo zivot nie je o dusnom pohodlicku, ale o zivote a nikto nam nikdy neslubil, ze nas zivot bude o pohodlicku, ale o strostiach ktore treba zvladat a tak, aby som sa nehanbil hlavne pozriet sam sebe do toho zrkadla a potom aj ostatnym do oci , potom mozem toto aj ucit svoje deti, co je laska, uprimnost, stastie, radost, to ze sa delim s niekym o nieco, pomaham a tesim, drzime spolu a sme mala rodinka 🙂 a o tom to je 🙂 dakujem erika za povzbudenie 🙂 budem sa snazit aj nadalej 🙂 a urcite sa nebudem za to co je v mojom zivote ospraveldnovat detmi a mat ich ako zbran alebo paku na to, aby som nimi manipulovala inych , kvoli vlastnemu pohodlicu hmhm vidim okolo seba ako fatalne to vie dopadnut a aj vidim, ako skoncili ti, co sa nebali byt voci sebe a ostatnym uprimni a aj to ako to ich deti v pohode vsetko zvladli 🙂

    Páči sa mi

  9. Ospravedlňujem sa, ale nečítala som všetky komentáre. Ale predstavila som si stavbu ľudského tela, hlavne nervov. Ja si tie vlákna predstavujem ako nervy, alebo cievy zásobujúce mozog. Obrovská spleť rúrok, rúročiek a ešte menších útvarov…. Keď dôjde k prerušeniu či už nervu alebo cievy,, organizmus sa okamžite snaží vytvoriť náhradné spojenie a zablendovať nezapojené kábliky. Neviem, či som dokázala dostatočne názorne popísať čo mám na mysli, ale mám pocit, že je to nieče veľmi podobné. Vytvorí sa z ničoho sieť alebo spleť vlákien, ktoré vytvoria úžasný zásobovač alebo nosič nervového vzruchu. Myslím, že tie cievy sú vhodnejšie pre tento účel, pretože krv v cievach, hlavne teda v artériách je tlačená srdcom, ktoré udržiava systolu a diastolu bez ohladu na telo. Aj keď srdce vyberiete, bude naďalej tĺcť. Je to ako Otec, láska, ktorá posúva život vláknami stvorenia a vyživuje touto spleťou vlákien – častí ľudských duší – finálny produkt – konzumenta na opačnom konci 🙂 Aspoň toto sú myšlienky v mojej makovici po prečítaní tohto príspevku. A sú to krásne vízie, čo sa tým nasledujú 🙂

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.