Článok od Boobak:
Myslím, že sa mi v hlave spojili dve veci – téma najbližšieho Pini stretka a taká “drobnosť”, čo sa mi nedávno stala. No aj drobnosť môže pohnúť svetom. Aspoň tým mojím 😉
Takže téma stretka = predpoklady.
“Drobnosť” = kamoška mi ukazovala nejaké svoje kresby, medzi nimi aj kresby anjelov, ako ich vníma ona. Jeden bol žlto-zlato-bordový, farebnosťou vyžaroval riadnu energiu. Nepamätám si, čo presne som povedala, že mi to pripomína. Resp. nevyjadrila som sa, že mi tá kresba to a to “pripomína”, ale vyslovila som niečo v zmysle “aha, to je a to, hmm…”. Kamoška na to: “nie, to sú akože plamene!”.
Bum. Blik.
Predpoklad.
A pred chvíľou sa mi to všetko pospájalo a asi ma “osvietilo” 😀 Prišla som na to, že celý svet, všetko okolo mňa (a možno aj vo mne, no nad tým som sa ešte nezamýšľala), je jeden megaobrovský PREDPOKLAD. Všetko čo vidím, vnímam a hlavne všetko, čo je priamym či nepriamym dôsledkom/výsledkom niečieho konania, slov, mimiky, gest, umeleckým výtvorov a pod. si ja pretransformovávam svojimi zmyslami a svojím uvažovaním a vytváram si tak automatické odpovede na nevedomú otázku “Čo tým chcel básnik povedať?”
Vždy ma v škole iritovalo, keď učiteľka položila otázku “Čo tým autor myslel?”. No čo asi? To vie len on sám a možno ani on nie 😛 My môžeme len hádať. Tým pádom žiadna odpoveď nebude správna ani nesprávna. Je tak? Podľa mňa hej 😉
Možno to ide ešte ďalej, že do toho spadá aj príroda, udalosti vo svete či “karma” (fujtajbl!). Vždy si len DOMÝŠĽAM, čo tá ktorá vec znamená. Vždy len interpretujem, čo tým a tým človek myslel, keď to a to spravil, povedal, napísal, vytvoril a pod. Akoby som počúvala staručké rádio, čo už dobre nefunguje a, navyše, vypadával aj signál. A ja len lepím útržky a snažím sa z toho vytvoriť dačo, čo (mi) bude dávať zmysel.
V tomto kontexte môžem Helarino “alebo aj nie” aplikovať na úplne všetko. Tým pádom musím aj všetko spochybňovať a ak to tak začnem robiť, obávam sa, že mi z toho prepne 😆 No dôležité je asi hlavne to uvedomovanie, že úplne, úplne všetko môže byť úplne, ale že úúúplne inak, než to ja vidím/vnímam. Nič nie je isté, všetko je relatívne, každý názor je zároveň správny aj nesprávny. Nič nie je dobré alebo zlé. Alebo LEN dobré či LEN zlé. Všetko je, aj nie je. Aj tieto moje predpoklady 😛
Tieto predpoklady (haha, preklep, že “prdpoklady” – veru, často sú pre nás jedinými interpretáciami, pokladmi, ktoré si uchovávame, dogmami, ktorými sa riadime a pritom sú nám buď na škodu, alebo “naprd” 😀 ) zrejme tvoria základ vnímania väčšiny ľudí. Myslím, že by to mohlo byť tým, že svet a seba v ňom vnímame symbolmi, tj jazykom a najmä mozgom. Keby sme vnímali mimozmyslovo/telepaticky/srdcom, asi by sme prijímali komplexnejšie obrazy, ktoré by presnejšie prenášali informácie (trebárs obraz + chuť + pocit namiesto jediného slova “strom”). Tým by sa zabránilo vytváraniu automatizovaných, podvedomých predpokladov, pretože by náš mozog mal dostatok informácií a nemusel by nič dopĺňať/domýšľať. Ale keďže bežný smrteľník takúto komunikáciu neovláda, asi nám neostáva nič iné, len sa pýtať, pýtať, pýtať, aj keby sme si mali (s prepáčením) hubu zodrať. A k tomu si uvedomovať (v pokročilejšom štádiu aj ovládať) neustále automatické predpokladanie. Aj keby nejaký predpoklad bol založený trebárs na dlhoročných skúsenostiach, máme tu zároveň veľké ľudové múdrosti typu “náhoda je blbec” alebo “nikdy nevieš, kedy motyka vystrelí”, ktoré nás môžu vtiahnuť späť do reality 🙂
Ešte zrnko osvietenia na záver: MOJA INTERPRETÁCIA SVETA JE LEN SIEŤ MOJICH VLASTNÝCH PREDPOKLADOV. A že to bude isto riadne zamotaná a komplexná sieť!
PS: článok skopčený z Pini 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Do siete, ktorej sa iba my samy zapletieme. 😀
Páči sa miPáči sa mi
hej. len keď nám je to všepované už od narodenia… inú cestu nepoznáme. a potom sa z toho vysomáriť! fúú
Páči sa miPáči sa mi
boobak, už si sa chytila do sieti vlastných predpokladov. 🙂 skutočne bolo nám to od narodenia vštepované? Skutočne inú cestu nepoznáme iba tú jednu po ktorej si veselo kráčame, nevysomárime sa, a preto sa tým nezaťažujem, či je to predpoklad alebo nie, ale viem, že tá sieť predpokladov plní nejaký účel, ale taktiež viem, že nič neviem. 😆 Čistá haluz, už sa nečudujem prečo si viacerí Majstri, Učitelia, Guruovia a iní protirečili dokonca aj sami sebe si. 😛
Páči sa miPáči sa mi
osobne nepoznám nikoho ani o nikom neviem, kto by bol vychovávaný v duchu, že všetko je relatívne. vštepovaný je nám viac-menej ten istý vzorec odmala a zmeniť niečo môžeme, až keď si to uvedomíme (a na to nám treba trochu dospieť).
pozná snáď dieťa niečo iné než to, čomu ho naučili rodičia, rodina, najbližšie okolie?
Páči sa miPáči sa mi
áno pozná, to čo sme už v dospelosti “stratili”. Napr. vnímanie prítomnosti (ne)viditeľných priateľov – anjeli… . V dospelosti si to už len uvedomujeme. 2.Napr. deti žijú a vnímajú prítomnosť, dospelí síce tiež žijú v prítomnosti, ale už si uvedomujú aj minulosť a pátrajú po budúcnosti, ktoré dieťa sa zaujíma čo sa stane dňa 21.12.2012? Je to vedomie, ktoré vytvára predpoklady, naopak vnímanie vytvára skutočnosť, vnímame iba také aké je. Napr. Ak je niekto šťastný, dospelý si to uvedomuje a začne vytvárať predpoklady prečo je taký šťastný, ale nevníma skutočnosť, že to šťastie pochádza z vnútra, že on je samotným šťastím. Deti si neuvedomujú šťastie, ale vnímajú sa tak, stanú sa skutočnosťou, stanú sa šťastím. 😀
Páči sa miPáči sa mi
len to je to zlaté miminovské štádium 🙂 akonáhle si dostatočne osvojíme jazyk, aby sme v ňom premýšľali, plus pokračuje “výchova”, prestávame vnímať a rozmýšľame, všetko analyzujeme rozumom, meníme sa na obraz dospelých, ktorí nás učia “ako to chodí”. a zabúdame, aké to kedysi bolo, keď nám ešte nevládol rozum.. tak sa preprogramovávame a ťahá sa to s nami aj celý život. a tie počiatočné nevinné roky sú často len zrnkom oproti kusisku života, ktorý si odžijeme už naprogramovaní 😛
nemyslím, že je niečo zlé na pátraní po príčine šťastia či iných vecí. problém vidím v tom, čo som písala v článku – že si automaticky dopĺňame informácie, ktoré v danej chvíli nemáme a tieto vymyslené kúsky považujeme za fakt, za skutočnosť, ktorú ostatní musia vnímať rovnako. ak nie, tak sú divní 😛
takže si asi treba hlavne uvedomiť, že náš “sen” je len náš uhol pohľadu zo 7 miliárd na tejto zemi a mnohých iných mimo nej 😉
Páči sa miPáči sa mi
😉 Ruiz nám otvára dvere do reality, ktorú sme vnímali ako 2-ročné deti – do skutočnosti pravdy, lásky a radosti, preto je také miminovské a jednoducho krásne. Ruiz dospelým dáva to, čo sme “stratili” – vnímanie.
Vedomie + vnímanie = totálnosť, božsko Ruizovské. 😀
Páči sa miPáči sa mi
“No dôležité je asi hlavne to uvedomovanie, že úplne, úplne všetko môže byť úplne, ale že úúúplne inak, než to ja vidím/vnímam.” Yessss! 😎
Páči sa miPáči sa mi
Ešte mi napadlo… Kdesi som už spomínala, že z celého Ruiza mi najviac dal obraz “náš príbeh”. Nie od samého začiatku; najprv som musela debordelizovať všetky tie “dohody” v mojom živote, aby som došla k tomuto poznaniu… a potom som sa potkla o Greggovú a jej výrok “Život je – a potom si rozprávame príbeh.” A všetko do seba úžasne hladko zakliklo.
Ak sa naučíme žiť s týmto vedomím (teda nielen ho hovoriť, ale to skutočne tak cítiť), myslím, že sa nám otvára svet plný zázrakov a mágie, v ktorom je všetko možné, pretože nič nie je isté a nemenné. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
dúfam, že čím skôr klikne aj mne 😉
Páči sa miPáči sa mi
Ok. A v čom nájdete istotu? Lebo možno rušíte veci, ktoré sú vám treba. Neviem možno nie. Lebo ja osobne nejaký sen /predpoklad/, ktorému budem veriť k životu určite potrebujem.
Neviem. Ja sa už Ruizovým myšlienkam vyhýbam velikým oblúkom. V mojich rukách bez cítenia to bola nebezpečná zbraň namierená proti mne. Už budem radšej ticho.
Páči sa miPáči sa mi
gotye-ho mám rada 🙂
o rušení som nepísala, pokiaľ viem. písala som o uvedomení si, že hocakú maličkosť vníma každý inak, niečo iné si predstaví, iné sa mu vybaví, v závislosti od jeho/jej znalostí, skúseností, výchovy, presvedčenia a pod.. všetko je len náš uhol pohľadu, jeden z mnohých. preto nie je nič len biele či čierne, čo je pre jedného červené, môže byť pre druhého modré 😀 na to by sme mali myslieť. nezávisle od toho, čo si myslíme, všetko môže byť úplne inak. preto sa treba riadiť buď vlastnými pocitmi/srdcom, alebo aspoň zbierať dostatok informácií, aby sme sa vyhli predpokladom, ktoré automaticky povýšime na fakty. a mať na pamäti, že je to len náš predpoklad 😉
píšeš, v tvojich rukách bez cítenia… hocičo môže byť nebezpečné, pokiaľ sa tým necháš ovládnuť… vyber si z každého (alebo ničoho) to, čo ti vyhovuje, čo sa ti pozdáva, čo s tebou nejak zatrasie, zarezonuje. a s tým pracuj. nemusí to byť ani vedome 😉
Páči sa miPáči sa mi